10 socialistických monumentov v Bratislave: vydaj sa na prechádzku ikonickými, kontroverznými aj zabudnutými pamiatkami (+ mapa)

Ikonický sovietsky monument Bratislavy dotvára horizont hlavného mesta už od roku 1960. Slavín bol už o dva roky neskôr vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Jeho nedávne poliatie žltou a modrou farbou na protest proti ruskej invázii na Ukrajine verejne odsúdila polícia aj Boris Kollár či Matúš Vallo. Ruský prezident Vladimir Putin Slavín navštívil v spoločnosti svojho vtedajšieho náprotivku Georgea W. Busha v roku 2006. 

Okrem pomníka je súčasťou pamätníka aj šesť masových a 278 individuálnych hrobov, v ktorých je pochovaných 6 845 vojakov, ktorí padli pri dobývaní mesta počas bojov druhej svetovej vojny v apríli 1945. V rámci Slavína je podľa Sone Ščepánovej zo slovenského pamiatkového úradu ako národná kultúrna pamiatka evidovaných až 11 rôznych objektov. Okrem samotného pamätníka so sochou na vrchole pylónu, terasy a schodiska sem patria dve terasy s hrobmi a park, ako aj štyri súsošia a reliéf. „Pamiatka predstavuje súhrn významných pamiatkových hodnôt – historické a spoločenské, ako aj urbanistické, krajinné, architektonické, výtvarné, umeleckoremeselné či technické.“ 

Dnešná podoba Slavína zodpovedá víťaznému súťažnému návrhu od Jána Svetlíka, ktorý spolupracoval s výtvarníkmi Tiborom Bártfayom, Jozefom Kostkom, Rudolfom Pribišom, Jánom Kulichom, Ladislavom Snopkom, Jurajom Krenom a Deziderom Castiglionem. Autorom ikonickej sochy sovietskeho vojaka, ktorý šliape na rozlomený hákový kríž na vrchole budovy pamätníka, je Alexander Trizuljak. Pamätník, ktorý prešiel v roku 2021 rozsiahlou rekonštrukciou nielen z peňazí mesta, ale aj s prispením Ruskej federácie, je od roku 2013 v správe bratislavského pohrebníctva Mariannum.

5. Lietajúci tanier neďaleko Pentagónu 

Nie, reč nie je o filme Deň nezávislosti, ale o pravdepodobne druhom najznámejšom bratislavskom lietajúcom tanieri na pomedzí mestských častí Vrakuňa a Podunajské Biskupice. Výtvarné dielo s názvom UFO, ktoré v 70. rokoch minulého storočia navrhol Juraj Hovorka, stojí na jednom z kopcov priestranného parku vo vnútrobloku medzi panelákmi. UFO zaujme okrem motívu aj svojimi rozmermi. Socha s podstavcom je vysoká 460 centimetrov, pričom lietajúci tanier má priemer rovných 8 metrov.

Zoja Droppová z GMB pripomína, že UFO bolo pôvodne súčasťou ambicióznejšieho plánu detského ihriska, na ktorého tvorbe sa podieľali aj Jaroslav Kočiš či Miroslav Cipár. „Z viacerých originálnych a pre konkrétnu lokalitu vytvorených detských ihrísk zostali dodnes len torzá, často však boli kompletne nahradené tuctovými, sériovo vyrábanými zostavami.“

UFO prešlo v lete 2014 rekonštrukciou a získalo chýbajúce plechové časti a jeho povrch znovu nadobudol stratený lesk.

6. Obrovská socialistická freska kraľuje hlavnej stanici 

Obrovská nástenná Epopeja socializmu od Františka Gajdoša sa týči nad tabuľou s príchodmi a odchodmi vlakov na bratislavskej železničnej stanici. Dielo s množstvom detailov sa vo vestibule stanice ocitlo už v roku 1960. Ak sa na fresku zahľadíš pri svojej najbližšej ceste vlakom, v ľavom hornom rohu si všimneš troch predstaviteľov kapitalizmu utekajúcich pred predstaviteľmi revolúcie a robotníkom zbavených reťazí. Nechýba ani tradičný motív holubíc mieru a obrovská červená zástava. Na freske nájdeme aj multikultúrnu skupinu oblečenú do lokálnych kostýmov. V strednej časti vidíme zoskupené ženy v rôznych folklórnych krojoch. Pravá strana maľby zobrazuje technologický pokrok charakterizovaný nákresom s výpočtami, vyučujúcim s glóbusom a letiacou družicou Sputnik.

Návrh fresky s rozložením postáv na účely monumentálnej maľby patrí Slovenskej národnej galérii a nájdeš ho na Webe umenia. Dielo, ktoré odolalo všetkým úpravám a prestavbám stanice, je dnes v kompetencii ŽSR. 

7. Holubica mieru z výpadovky

Najvyššia pamiatka z nášho výberu je zároveň aj najodľahlejšia. Holubica mieru je totiž jedným z mnohých príkladov výtvarných diel vznikajúcich pri cestných ťahoch. Osemnásťmetrová plastika sa nad petržalskou Dolnozemskou cestou v blízkosti nemocnice na Antolskej vznáša od roku 1984. Za pozoruhodný dizajn oceľovej holubice, ktorej krídlo prerastá do podstavca, je zodpovedný Karol Lacko, ktorému sa podľa Zoje Droppovej podarilo vytvoriť „nadčasový výraz, ktorý aj po takmer 40 rokoch pôsobí ako významný orientačný bod Petržalky“.

Bratislava za sochu v čase jej vzniku zaplatila podľa Mestského ústavu ochrany pamiatok 153 880 Kčs.

8. Oddanosť strane, ako aj kosák s kladivom miznú s časom

Socha Oddanosť strane v Petržalke tróni na čistobielom podstavci. Ako pri väčšine diel v našom zozname sa však priamo na mieste o soche nedozvieme absolútne nič. Pieskovcová socha zobrazuje muža z robotníckej triedy, ktorý pevne zviera zástavu ZSSR s kosákom a kladivom. Symbol komunistickej ideológie, proti ktorého zobrazovaniu sa v dôsledku ruskej agresie na Ukrajine zdvihla nová vlna kritiky, je od roku 2020 zákonom zakázaný. Vladimíra Büngerová z SNG uznáva, že mnohé naše pamiatky ho stále obsahujú, no energiu vynaloženú na dlhé debaty o konkrétnych prístupoch k symbolu by radšej videla namierenú na „vzdelávanie a výskumy, ktoré odhaľujú, mapujú a dokumentujú, aký bol komunistický režim nebezpečný a že nedodržiaval ľudské práva“.

Zoja Droppová z GMB si prítomnosť sochy vo verejnom priestore vysvetľuje aj tým, že mesto nemá vhodný priestor na vytvorenie tzv. lapidária, v ktorom by sa mohli sústrediť politicky podfarbené diela z rôznych období a pod odbornou kuratelou by slúžili na výskumné a vzdelávacie účely a aj ako turistická atrakcia.

Socha Oddanosť strane pochádza z roku 1981 a vytvoril ju Ján Hučko mladší, ktorý ju v rozhovore pre Večerník 1984 nazval prosto komunistom.

9. Pamätník námorníkom sovietskej armády 

Pamätník znázorňujúci kormidlo na pobreží Dunaja v bezprostrednej blízkosti pri Slovenskom národnom múzeu ľahko prehliadneš. V apríli 1970 ho pri 25. výročí oslobodenia Bratislavy slávnostne odhalil priamy účastník druhej svetovej vojny a veliteľ Dunajskej flotily sovietsky admirál Grigorij Nikitič Cholosťakov.

Autorom návrhu sochy je Juraj Hovorka, ktorý je okrem vrakunského diela UFO spoluzodpovedný aj za ikonickú fontánu Družba na bratislavskom Námestí slobody.

10. Kontroverzný komunista Čulen pred úradom vlády

Jedna z najkontroverznejších sôch nášho výberu sídli na veľmi lukratívnom mieste – pred budovou Úradu vlády Slovenskej republiky. Bronzová socha znázorňuje bývalého protifašistického bojovníka a neskôr povereníka komunistického ministerstva poľnohospodárstva Slovenskej národnej rady v 50. rokoch Mareka Čulena. Jeho bratislavská socha je jeho poslednou stojacou podobizňou, keďže zvyšné dve sochy v Brodskom a Senici samosprávy odstránili po páde socialistického zriadenia. Socha Mareka Čulena od autora Vladimíra Moťovského odhalená v roku 1978 býva častým terčom vandalov.

V októbri 2021 požiadali Bratislavu o odstránenie sochy poslanci Starého Mesta vedení Petrom Osuským s odôvodnením, že pamätník zakladateľa komunistickej strany a zločineckej organizácie nemá vo verejnom priestranstve svoje miesto. „Pomníky sú dokumenty doby, ale aj medzi nimi existujú rozdiely. Socha 30 rokov po opustení totality nie je na mieste. Socha zakladateľa zločineckej organizácie by nemala stáť nikde, nielen niekoľko metrov od úradu vlády demokratickej krajiny.“ 

Problémom pri odstránení Čulenovej sochy je však podľa riaditeľa Mestského ústavu ochrany pamiatok Iva Štassela jej štatút vojnového hrobu. S jeho zrušením bude musieť súhlasiť ministerstvo vnútra.