Masaker učiteľov na gymnáziu v Nemecku. Bývalý študent zastrelil 16 ľudí, spacifikoval ho vyučujúci

„Prišli sme o kolegu. Situácia bola taká zložitá a napätá, že trvalo niekoľko hodín, kým sa dráma skončila a špeciálnemu komandu, ktoré sme operatívne posilnili špecialistami z celého Durínska, sa podarilo vyslobodiť rukojemníkov,“ povedal v rozhovore pre MF DNES policajný šéf v Erfurte Manfred Grube.

Kým sa tak však stalo, prešli približne dve hodiny, počas ktorých bolo v škole spoločne so strelcom uväznených niekoľko desiatok ľudí. Jednému z nich sa na školské okno podarilo nalepiť papier s nápisom „POMOC“.

Tá prišla už o niekoľko minút po zabití policajta. Polícia rýchlo uzatvorila okolie školy a dnu nabehli taktické jednotky SEK (Spezialeinsatzkommando), uvádza Spiegel. Jednotky museli postupovať opatrne a profesionálne. Nesmelo ich rozhodiť, že pri prehľadávaní priestorov obchádzajú jednu mŕtvolu za druhou. V danej chvíli sa však ešte nazdávali, že sa v škole nachádzajú dvaja strelci, v dôsledku čoho bol vraj zásah výrazne pomalší. Polícia preto čelila kritike, že sa k ľuďom v škole dostala príliš neskoro.

Vylúčenie zo školy ako zrejmá motivácia

Spolužiaci opisovali 19-ročného Roberta Steinhäusera ako príjemného, inteligentného, no veľmi lenivého mladého muža, ktorý túžil po uznaní. S učiteľmi sa vraj dostával do pomerne tvrdých hádok a niektorí na neho nemali najlepšie spomienky.

Podľa jednej z jeho bývalých spolužiačok Cassandry Mehlhornovej v minulosti dokonca pred učiteľom Hansom Lippem napodobňoval rukou zbraň s tým, že ho chce zastreliť. Vtedy tvrdil, že išlo o vtip, ale počas masakra bol Lippe jednou z jeho obetí.

Jeho vnútornú motiváciu k vraždám mohol posilňovať hnev voči autoritám v škole. Z gymnázia v hlavnom meste spolkovej republiky Durínsko v Erfurte ho vylúčili iba krátko pred maturitou. Ku „skúške dospelosti“ ho nepustili pre jeho zlé študijné výsledky a porušovanie pravidiel. Aby sa vyhol školskej dochádzke, pravidelne falšoval ospravedlnenky, na čo mu však prišli.

Keď 26. apríla 2002 odchádzal do školy, rodičia mu zapriali k maturitám veľa šťastia. O jeho vylúčení totiž vôbec nevedeli. Škola ich o tom pre synovu plnoletosť nemala povinnosť informovať. Do školy napochodoval zrejme zámerne v čase, keď sa písali maturitné testy. Jeho rovesníci dostali šancu, on nie. Prišiel teda symbolický čas na pomstu. O nich však nemal záujem. Prišiel si po vyučujúcich.

Robert?! To si ty?

Trestom pre učiteľov za chyby žiaka mala byť ich smrť. Jednou z hlavných zastávok na vrahovej ceste smrti sa preto stala práve zborovňa. „Išiel tesne okolo nás, ale ani sa na nás nepozrel. Prišiel pred zborovňu a zaklopal na dvere. Keď sa dvere otvorili, začal strieľať,“ cituje Deutsche Welle slová očitého svedka.

Mŕtvoly nevinných obetí sa však nachádzali aj na chodbách, v školských triedach či na jednej z toaliet. The Guardian uvádza, že strelec prešiel niekoľko poschodí. Pohľad na obete bol pritom skutočne hrozivý. Vrah totiž mnohých z nich strelil priamo do tváre, čím ich zohavil na nepoznanie. Väčšinu ľudí síce najprv zasiahol z diaľky, ale následne ich zblízka dorazil priamym výstrelom do hlavy. Ťažko pritom povedať, či nechcel, aby sa jeho obete trápili, alebo sa týmto spôsobom iba chladnokrvne poistil, aby neprežili.

Pri streľbe na učiteľov zavraždil aj dvojicu študentov. Vyšetrovanie však naznačuje, že na nich nemieril cielene. Išlo vraj o zblúdilé guľky. Jeho poslednou obeťou bol 42-ročný policajt, ktorý prišiel na miesto vzápätí po telefonáte zo školy. Krvavý masaker prebehol za krátkych 10 minút.

Vražedné besnenie zastavil až jeden z učiteľov, dejepisár Rainer Heise. Podľa Guardianu sa vrhol na strelca, údajne mu strhol masku (podľa niektorých verzií si ju strelec zložil sám od seba) a prekvapilo ho, že vidí svojho bývalého študenta.

Oslovil ho krstným menom a neveriacky sa ho opýtal, či je strelcom, ktorý v škole povraždil toľkých ľudí. Steinhäuser na jeho otázku iba nemo prikývol. „Robert, toto je nezmyselné. Ale ak chceš, tak ma zastreľ,“ povedal vraj učiteľ. Svojho bývalého žiaka pritom vyzval, aby sa mu pri tom, ako ho zabije, pozeral priamo do očí. V tom momente začal strelec pomaly skláňať zbraň k zemi. „Nie, pán Heise. Na dnes už stačí,“ odvetil údajne.

Výpoveď učiteľa Rainera Heiseho (s anglickými titulkami)

Svojím počínaním zrejme bývalého žiaka vyviedol z miery a následne ho vlastným telom zatlačil do jednej z učební. „Vo chvíli, keď jeho noha prekročila prah, pravou rukou som doňho strčil, zabuchol dvere a dvakrát zamkol,“ opísal adrenalínový moment Rainer Heise. Učiteľ histórie následne z miesta rýchlo utiekol.

Môžeme sa len nazdávať, že týmto nebojácnym činom zrejme zachránil mnoho ďalších životov. Strelec mu síce povedal, že už neplánuje nikoho zabiť, no polícia našla v jeho batohu 500 nevyužitých nábojov. Vrah mal teda dostatok munície na to, aby pozabíjal ďalších nevinných zamestnancov školy. I keď sa učiteľ histórie zachoval ako hrdina, polícia ho spočiatku podozrievala zo spolupáchateľstva a po masakri v škole ho šesť hodín vypočúvala. Nakoniec však od tejto verzie upustila.

Spáchal samovraždu, aj keď ju pôvodne asi neplánoval

Zavretý v jednej z tried vedel, že niet iného východiska. Bolo iba otázkou času, kedy do školy prídu ďalší policajti. Buď ho zavrú do väzenia, alebo ho pri streľbe na mieste zabijú. Rozhodol sa teda, že si život vezme sám. Uchopil nabitú pištoľ, vložil si ju do úst a stlačil spúšť. Dvadsiateho šiesteho apríla 2002 približne o 11.29 h 19-ročný masový vrah a bývalý žiak gymnázia v Erfurte Robert Steinhäuser zomrel.

Samovraždu pritom podľa miestneho policajného šéfa Manfreda Grubeho neplánoval. Grube sa nazdával, že ho k samovražde doviedla bezvýchodisková situácia. Tejto verzii nasvedčuje aj fakt, že si vrah pred masakrom nasadil čiernu masku. Keby plánoval spáchať samovraždu, nemal by dôvod skrývať svoju identitu.

V mnohých smeroch sa pritom jeho čin podľa psychológov a vyšetrovateľov podobal na masaker na Columbine High School, ktorý je jedným z celosvetovo najviac medializovaných prípadov streľby v škole. Vyšetrovatelia po masakri pri prehliadke histórie v jeho počítači zistili, že sa o tragický incident zaujímal. Kopírovanie trestných činov, ktoré je pri masových vraždách relatívne bežné, sa nazýva copycat effect.

„U masových vrahov sa stretávame často s fenoménom napodobňovania. Odborne mu hovoríme copycat effect. Je to celkom prirodzený fenomén, ktorý vzniká po každej veľkej kauze masového útoku. Keď sa o ňom veľmi píše, zvyšuje sa pravdepodobnosť, že prídu nasledovníci, ktorí sa budú chcieť takémuto činu vyrovnať, napodobniť ho alebo rovno prekonať,“ povedal pre Refresher odborník na masových a sériových vrahov Andrej Drbohlav.

Masaker na erfurtskom gymnáziu v krajine spôsobil vlnu nevôle voči legislatíve týkajúcej sa zbraní, ktorú v Nemecku onedlho nato sprísnili. Po tejto tragickej udalosti vznikol tiež  špeciálny poplašný signál Mrs. Koma is coming („koma“ je obrátene „amok“ – pozn. red.), ktorým sa oznamuje streľba na školách.

Škola po masakri prešla renováciou a znova bola otvorená v auguste 2005. Na severovýchodnej strane budovy sa podľa školskej stránky nachádza pamätná tabuľa venovaná všetkým šestnástim obetiam. Rodičia masového vraha sa za činy svojho syna všetkým pozostalým ospravedlnili. Sami nevedeli pochopiť, ako to mohol spraviť. Od masakra 26. apríla 2022 ubehlo už 20 rokov.