Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Škodlivé chemikálie sú v EÚ zakázané. Pravidlá týkajúce sa kozmetiky sú u nás prísnejšie než inde vo svete. Vysvetľujeme, ako je to s hliníkom v antiperspirantoch či so šampónmi bez sulfátov.
Len nedávno HBO uviedlo dokumentárny seriál o nebezpečných kozmetických produktoch. Tvorcovia v ňom povzbudzujú divákov, aby zahodili výrobky s obsahom „toxických“ látok, a často jednostranne a tvrdo pristupujú k mýtom, ktoré sa o kozmetike šíria. O dokumente a kontexte, ktorý tvorcovia pohodlne vynechali, sme už písali.
Zo seriálu však vyvstáva dôležitá otázka: predáva sa na Slovensku kozmetika, ktorá je škodlivá? Z nej potom prichádza rad ďalších otázok, ktoré reálne ovplyvňujú, čo máme doma v kúpeľni a čoho sa pomaly bojíme aj dotknúť. Prečo v posledných rokoch všade propagujú produkty bez sulfátov, parabénov a iných látok? Mali by sme si všetci vymeniť produkty za čisto prírodné?
Experti upozorňujú, že pravidlá v Európskej únii sú naozaj prísne a to, čo sa môže predávať a používať napríklad v Amerike, u nás prejsť cez kontrolórov nemusí. „Pred uvedením na trh musí výrobok prejsť testami a zaregistrovať sa do CPNP, čo je centrálny register alebo portál na oznamovanie kozmetických výrobkov. Keďže každý kozmetický výrobok musí byť prihlásený do tohto portálu, kozmetika sa musí riadiť platnými reguláciami Únie. A tie sú prísne,“ vraví pre Refresher chemička Katarína Balabánová.
Okrem toho jednotlivé zložky pravidelne prehodnocuje európsky vedecký výbor pre bezpečnosť spotrebiteľa, ktorý vydáva stanoviská k zdravotným a bezpečnostným rizikám aj kozmetických zložiek. O kozmetike a beauty témach píšeme často aj kriticky, oslovujeme pri tom odborníkov a snažíme sa vyvracať najväčšie mýty a prinášať overené informácie. Ak sa ti naša práca páči, podporiť nás môžeš vstupom do klubu Refresher+.
Môj šampón je vraj bez sulfátov, to je dobré?
To závisí len od tvojej preferencie, sulfáty však väčšine ľudí nerobia problémy.
Podľa docentky Jarmily Hojerovej z laboratórií kozmetológie Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU sa spotrebiteľská averzia voči tejto skupine chemikálií spustila pre reakcie na laurylsulfát sodný (na obaloch Sodium Lauryl Sulfate alebo SLS). „Je to lacný tenzid, ktorý sa donedávna nachádzal v mnohých čistiacich výrobkoch (šampónoch, sprchových géloch, tekutých mydlách, zubných pastách). Kým väčšine spotrebiteľov nespôsobuje problémy, pri senzitívnej pokožke môže vyvolať dráždenie.“
Tenzidy sú povrchovo aktívne látky, ktoré v čistiacich produktoch plnia práve čistiacu úlohu: penia a odstraňujú napríklad špinu či maz z kože. SLS sa v EÚ naďalej používa aj ako štandard pri testovaní dráždivosti iných látok. Hoci sa na internete môžeš dočítať, že SLS je v EÚ zakázaný, spôsobuje rakovinu a je nebezpečný, je to hoax. Na oficiálnom webe Cosmetics Europe sa uvádza, že žiadna členská krajina doposiaľ nespochybnila bezpečnosť tohto sulfátu, ktorý bol podrobne testovaný.
Ak kupuješ kozmetiku pre deti alebo máš citlivú pokožku, hľadaj v zložení na obale menej dráždivé alternatívy, akými sú podľa chemičky Disodium Laureth Sulfosuccinate, Sodium Methyl Cocoyl Taurate, Sodium Lauryl Phosphate alebo Sodium Glyceryl Oleate Phosphate.
Je hliník v antiperspirantoch bezpečný?
Áno, podľa európskych expertov je použitie hliníka v antiperspirantoch bezpečné. Pri sprejových produktoch je maximálna koncentrácia 10,6 % a pri ostatných 6,25 %. V menšej koncentrácii je povolený aj v zubných pastách či rúžoch.
Přidej se do klubu REFRESHER+
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Čo sú parabény a ktoré z nich sú zakázané.
Na čo sa využívajú silikóny.
Či sa máš báť antiperspirantov s obsahom hliníka.
Či je kozmetika z lekárne kvalitnejšia.
Či je prírodná kozmetika podľa expertky lepšia než syntetická.
V antiperspirantoch sa už podľa slovenskej chemičky neodporúča používať Aluminum Chloride, lebo ide o malú molekulu, ktorá cez tenkú kožu podpazušia ľahšie prenikala. Dnes sa používajú hlinité soli s čím väčšími molekulami.
Na obale v zložení antiperspirantov hľadaj látky Aluminum Chloride Hexahydrate, Aluminum Chlorohydrate, Aluminum Zirconium Tricholorohydrex Glycine alebo Aluminum Hydroxybromide. „Tieto látky reagujú s keratínom pokožky a v potnom póre vytvoria želanú gélovú zátku, ktorá má dočasne zabrániť vylučovaniu potu na ošetrenom mieste. Nič viac. Nemajú prenikať ani do potnej trubice ani do kože,“ vysvetlila Hojerová.
Niektorí ľudia však používajú antiperspiranty iracionálne – tesne po holení alebo depilácii podpazušia. „Bariéra pokožky je poškodená, niekedy sú prítomné aj mikrotrhlinky, čo uľahčuje prienik malých molekúl antiperspiračných látok na báze hlinitých solí do kože a zvyšuje zdravotné riziko.“
Jednoducho povedané, ak si na rany po oholení aplikuješ produkt, ktorý na to nie je určený, môže ťa podráždiť – to nie je chyba produktu. Nejde totiž o racionálne predvídateľné podmienky, s ktorými výrobca ráta pri navrhovaní produktu.
Čo sú parabény?
Ide o chemikálie, ktoré bránia rastu mikroorganizmov v produktoch. Využívajú sa ako konzervačné látky napríklad v telových krémoch alebo sprchovacích géloch. Nájdeš ich v prirodzenej forme aj v ovocí alebo vo včelích produktoch. Netreba sa ich zbytočne báť.
V súčasnosti sú v EÚ konkrétne druhy parabénov povolené, pretože ich pri testovaní vyhodnotili ako bezpečné. Tie zvyšné, ktoré spadajú medzi nebezpečné, sú nelegálne a v kozmetických výrobkoch ich nenájdeš, pretože taký produkt nie je možné v rámci Únie predávať.
Dôvodom, prečo schytávajú kritiku, je fakt, že sa objavili prípady, keď spôsobili zdravotné problémy: nie pre svoje „zlé“ vlastnosti, ale vinou nesprávneho použitia, vysvetľuje Hojerová. „Parabény by mali pôsobiť v hmote kozmetického výrobku a po aplikácii zotrvať v neživej rohovinovej vrstve pokožky alebo vlasu. Nemali by prenikať do živých štruktúr kože.“ Hlbšie do zdravej kože sa teda nedostanú, ak kozmetický produkt vyrobil skúsený profesionál, ktorý rozumie aj kozmetickej chémii, aj anatómii kože. Preto odborníčka neodporúča laikom vyrábať si vlastnú kozmetiku.
„Kozmetické výrobky sú určené na neporušenú kožu pre širokú populáciu zdravých osôb. Dôvodom zvýšeného kožného prieniku potenciálne nebezpečných látok a vzniku sprievodných iritačných alebo iných nežiaducich účinkov môže byť teda aj aplikácia na kožu, ktorej chýba prirodzená bariéra, je ekzematická alebo inak nezdravá.“ Jednoducho povedané taká, ktorá stratila schopnosť brániť sa im. A tak môžu spôsobiť problémy, ku ktorým by pri zdravej koži nedošlo.
Niektoré druhy parabénov (napríklad propylparabén) sú potenciálne endokrinné disruptory, teda látky, ktoré môžu narúšať hormonálnu rovnováhu v tele. Ale len za určitých podmienok: podľa európskej legislatívy sa propylparabén považuje za bezpečný, ak sa používa ako konzervačná látka v kozmetických výrobkoch v koncentrácii do 0,14 %. Aj tak nie je dobré každý deň používať viacero výrobkov, ktoré ho obsahujú.
Zdravej koži však podľa Hojerovej neuškodia. „Počas prechodu zdravou rohovinou sa rozložia na neškodnú kyselinu para-hydroxybenzoovú,“ vyplýva z výskumu Hojerovej kolektívu. Pri aplikácii na poškodenú pokožku sa však táto premena nemusí stihnúť udiať.
Sú silikóny škodlivé?
V kozmetike v Únii nie a pri dodržaní konkrétnych podmienok sú bezpečné. Európska únia je zároveň jediným miestom na svete, kde je používanie silikónov v nejakej forme regulované, inde vo svete pre ne pravidlá ani nemajú.
Silikóny majú svoje pevné miesto v kozmetike, najmä v ochrannej a dekoratívnej. Neprchavé silikóny v zložení nájdeš ako Dimethicone, vysvetlila Hojerová, ktorá 20 rokov pôsobila ako prezidentka Slovenského kozmetologického zväzu. Je to nemastná látka, ktorá odpudzuje vodu a výrobkom dáva príjemnú kĺzavosť a zamatový finiš. Nájdeš ju napríklad vo výrobkoch, ktoré zjemňujú vzhľad pórov a vrások (mejkap a primer), ale aj v opaľovacích krémoch, v ochranných krémoch na ruky alebo v produktoch na ľahšie rozčesávanie vlasov. Silikóny sa však používajú aj v zdravotníctve.
Niektoré prchavé silikóny (cyklické silikónové deriváty D4 a D5) sú však podľa slovenskej chemičky rizikové pre životné prostredie. Od roku 2020 sú preto zakázané pre kategóriu zmývateľných kozmetických výrobkov v koncentrácii vyššej než 0,1 %, keďže sa touto cestou dostávali ešte nerozložené do vodných tokov.
Prečo teda značky na obaloch uvádzajú „free from“ alebo „neobsahuje“?
Ide najmä o reklamu. Odborníčky vnímajú trend marketingu „čistej“ kozmetiky bez obsahu niektorých látok veľmi negatívne. „Zvýrazňovanie látok, ktoré kozmetický výrobok alebo potravina neobsahuje, je zavádzajúce a z logického hľadiska nepochopiteľné. Ak je uvedené, že neobsahuje látku X, prečo nie je uvedené, že neobsahuje ešte desaťtisíc iných látok?“ pýta sa Hojerová. Považuje to za rovnaký nezmysel ako vyhlásenia o tom, že kozmetická značka netestovala svoje výrobky na zvieratách.
Takéto tvrdenie je zbytočné, pretože testovanie na zvieratách je v Únii zakázané už od roku 2013. Podobné tvrdenia sú dokonca až na hrane zákona a sú minimálne neetické.
Podľa Kataríny Balabánovej, chemičky a influencerky, ktorá sa venuje kozmetike, týmto zbytočne značky vyvolávajú u ľudí strach z kozmetiky. „Prirovnala by som to k potravinám. Aj v kozmetike existujú lacnejšie a potenciálne kontaminované či druhotne kvalitné suroviny a tie drahšie patentované, kvalitné, z overených zdrojov. Marketing by mal byť postavený na relevantných zdrojoch, štúdie interpretované správne.“ Marketing strachom je podľa nej príliš vyhrotený.
V EÚ navyše nie je povolené v reklame propagovať vlastnosti, ktoré nie sú samy osebe lepšie.
Podľa usmernenia Európskej komisie o marketingu a tvrdeniach spojených s kozmetickými výrobkami je neetické a zakázané inzerovať produkt s tým, že neobsahuje zakázané látky. Značky nemôžu na obale (alebo v reklame) uviesť ani to, že výrobok je v súlade s požiadavkami legislatívy EÚ – pretože každý produkt v Únii je v súlade s týmito požiadavkami. Inak by sa nemohol ani predávať.
Zakázané sú aj neoverené tvrdenia (napríklad tvrdenie o 24-hodinovej hydratácii musí byť dokázané, hoci len malou štúdiou) a zavádzajúce tvrdenia či tvrdenia, ktoré zbytočne démonizujú látky, ktoré sú v EÚ považované za bezpečné.
Je prírodná kozmetika lepšia?
Nie je lepšia ani horšia. Prírodná kozmetika nie je jasne definovaná zákonmi či smernicami, je to na posúdení firmy, čo považuje za „dostatočne“ prírodné (môže ísť aj o synteticky vyrobenú prírodnú látku alebo o veľmi spracovaný prírodný extrakt).
Chemička Katarína Balabánová na základe vlastnej skúsenosti nesúhlasí s tým, že by boli prírodné produkty bezpečnejšie. „Produkty a zložky v nich sú omnoho menej regulované ako tie syntetické. Obsahujú rôzne botanické zložky a extrakty, ruka v ruke s esenciálnymi olejmi. Esenciálne oleje a prírodné zložky môžu zhoršiť ekzémy, vyvolať žihľavku či kontaktnú dermatitídu, spôsobiť podráždenie až spálenie pokožky, zvýšiť citlivosť na slnečné žiarenie.“ Pre ľudí s citlivou kožou alebo ľuďom s kožnými problémami by radila zvýšenú opatrnosť a nevolila by naslepo všetko, čo je označené ako prírodné.
Keďže pomenovania ako prírodná kozmetika alebo čistá kozmetika (clean beauty) nie sú zákonom presne definované, každá firma si môže svoju kozmetiku takto označiť. Bombastické titulky a zavádzajúce dokumentárne seriály vedú k tomu, že sa tomuto druhu kozmetických firiem darí. Je však dôležité uvedomiť si, že aj prírodné produkty sú výsledkom chemických poznatkov.
Vysokoškolská učiteľka Hojerová Slovenskej technickej univerzity svojich žiakov vždy varuje pred zbytočným démonizovaním syntetiky a stavaním prírodnej kozmetiky na piedestál. „Svojim študentom zdôrazňujem, aby aj oni presadzovali, že vo vzťahu ku kozmetike nie je namieste šíriť neopodstatnené fóbiezo všetkého ,chemického‘ a preferovať všetko ,prírodné‘. Každá ingrediencia má chemickú podstatu a do kozmetického produktu sa dostáva cez chemické laboratórium,“ vysvetlila nám. Podľa nej prívlastok prírodné nie je synonymom slova bezpečné.
Je kozmetika z lekárne lepšia?
Nie je. Sú farmaceuti či dokonca aj lekári (napríklad kožní lekári), ktorí spolupracujú s rôznymi značkami. Tieto značky však pre túto spoluprácu automaticky lepšie nie sú, nemusíš sa báť, že v drogérii či online kupuješ nižšiu kvalitu.
Hoci v Spojených štátoch existuje skupina kozmeceutík ako akejsi vyššej, medicínskej kategórie kozmetiky, v Európskej únii môžu byť produkty určené na starostlivosť o telo buď kozmetikou, alebo dermálnymi liekmi (na predpis alebo aj voľnopredajné). Podľa Hojerovej spôsob distribúcie s kvalitou produktu nesúvisí, je to len marketingová stratégia predaja.
Vraví, že kozmetické výrobky z lekárne nemusia byť lepšie ani horšie ako kozmetika z drogérie alebo ponúkaná online, avšak výhradne z európskych e-shopov, ktoré distribuujú kozmetiku v súlade s európskymi predpismi.
Môžu sa v kozmetike v EÚ nachádzať látky, ktoré škodia zdraviu?
Nie. Existuje zoznam zakázaných látok, sú na ňom syntetické aj prírodné zložky, ktoré potenciálne ohrozujú zdravie človeka. Je ich takmer 1 700 a nič, čo ich obsahuje, sa na európsky trh dostať nesmie.
V prípade, že si o bezpečnosti kozmetiky hľadáš informácie online, musíš rozlišovať, či ide o články o americkom alebo európskom trhu. Je medzi nimi drastický rozdiel a môžeš sa zbytočne vyľakať látok, ktoré sú v Európskej únii zakázané. „Skôr ako sa akákoľvek látka povolí na používanie do kozmetiky, musí prejsť sériou prísnych toxikologických testov,“ vysvetlila nám Hojerová. Výsledky týchto testov určujú, či sa látka zakáže alebo povolí. „Zoznam zakázaných látok nie je konečný – reviduje sa podľa nových vedeckých poznatkov a vývoja metód ich analýzy.“
Ďalších zhruba 600 látok Komisia reguluje: existujú presné pravidlá alebo obmedzenia a len za ich dodržania sa môžu dostať do kozmetiky. „Sú to látky nevyhnutné na dosiahnutie žiaducich vlastností výrobku (konzervanty, farbivá, ultrafialové filtre, niektoré vonné látky a ďalšie), ktoré však za istých okolností môžu byť nebezpečné pre zdravie ľudí. Toto je skupina látok, ktoré sú najviac diskutované.“ Patria medzi ne aj v súčasnosti najviac diskutované látky: chemické filtre v krémoch na opaľovanie, silikóny, sulfáty či parabény.
Je teda kozmetika na Slovensku bezpečná?
Všetka legálne predávaná kozmetika na Slovensku je bezpečná.
Musí byť totiž v súlade so slovenskými aj s európskymi normami, ktoré určujú pravidlá, pokiaľ ide o bezpečnosť produktov. V zásade platí, že „kozmetický výrobok sprístupnený na trh musí byť bezpečný pre zdravie ľudí, ak je použitý za bežných alebo racionálne predvídateľných podmienok“, vysvetlila nám hovorkyňa úradu verejného zdravotníctva Daša Račková. To znamená, že sa môžu objaviť nežiaduce účinky po použití výrobku, ale zvyčajne ide len o individuálnu reakciu (napríklad alergia na niektorú zložku).
Kozmetika môže byť „nebezpečná“ v prípade, že ju nesprávne skladuješ (inak, než odporúča výrobca), nesprávne používaš (napríklad na miestach, ktorým výrobca odporúča vyhýbať sa) alebo ju používaš inak, než je určené, napríklad pri spomínaných antiperspirantoch.
Ak sa ti do rúk dostane produkt, ktorý ti spôsobil neželané účinky, nahlásiť ho môžeš úradu verejného zdravotníctva. O výsledku šetrenia na tvoj podnet by ťa mal úrad informovať.
Rozdiel medzi bezpečnosťou a rizikom Podľa Hojerovej je nebezpečná každá látka, ktorá má potenciálnu schopnosť poškodiť zdravie. Na druhej strane riziko vyjadruje pravdepodobnosť poškodenia zdravia pôsobením nebezpečnej látky. Pravdepodobnosť tohto rizika určuje forma a množstvo látky (jej koncentrácia) a dĺžka expozície. „Iba dávkovanie spôsobuje jed,“ cituje švajčiarsko-rakúskeho lekára a filozofa Paracelsusa, známeho aj ako otca toxikológie.
„Aj nadbytok vitamínov či kuchynskej soli je nebezpečný. Teda iba dávka je príčinou, že látka je nebezpečná alebo prestáva byť nebezpečnou.“ Európska legislatíva platná pre všetky kozmetické výrobky preto nariaďuje použiť len také látky, ktoré v konkrétnych koncentráciách „svojimi vlastnosťami, čistotou a zložením nepoškodia zdravie ľudí“. Preto je predpoklad, že kozmetika predávaná v Únii je bezpečná pre zdravú pokožku pri racionálnom používaní.
Prečo sú občas v správach upozornenia na nebezpečné produkty?
Pretože dobre funguje výstražný systém RAPEX, ktorý vie rýchlo obmedziť alebo aj zastaviť uvedenie rizikových produktov na trh.
Podľa Račkovej z ÚVZ sú do systému hlásené najčastejšie výrobky, ktoré boli posúdené ako výrobky s vážnym rizikom, napríklad z dôvodu nedodržania technologických postupov počas výroby alebo pre znečistenie suroviny, alebo nedodržanie povolenej koncentrácie látky.