Roman Haluška, Slovák žijúci 8 rokov na Srí Lanke: Na benzín som čakal 5 dní, flexibilní turisti sa návštevy ostrova báť nemusia

Srí Lanka musela vyhlásiť bankrot, keďže sa jej doslova minuli peniaze v zahraničných menách. Čo tomu predchádzalo?

Dnešná situácia je dôsledok korupcie a ekonomickej neschopnosti viesť krajinu. Podľa ústavy je Srí Lanka prezidentská demokracia, neoficiálne tu však vládol nepotizmus. Prezident a minister financií boli bratia a ďalší členovia rodiny Rádžapakšovcov zastávali vysoké štátne úrady a všetko riadili najmä pre vlastný prospech.

Ak by neprišiel koronavírus, možno by sa nič nezmenilo. Vedeli, ako ukočírovať toky peňazí pomimo do vlastných vreciek. Prvá ekonomická rana prišla, keď pod tlakom verejnej mienky pre koronavírus uzavreli celý ostrov pred turistami, pričom turizmus vtedy tvoril vyše 12 % srílanského HDP. Pokles príjmov v rozpočte znamenal, že ostatné problémy sa začali nabaľovať.

Problémom Srí Lanky je aj neefektívna štátna správa s priveľa zamestnancami. Prácu jedného človeka zvykne robiť iks ľudí. Keď ich zrazu nebolo z čoho platiť, vláda začala tlačiť peniaze. Chcela si kúpiť čas, ale spôsobila infláciu, ktorá uvrhla krajinu do bludného kruhu.

Čo nakoniec vyhnalo ľudí do ulíc?

Ľuďom trvalo, kým otvorili oči a vyšli protestovať. Poslednou kvapkou bolo, keď sa zlá ekonomická správa pretavila do nárastu bežných výdavkov o stovky percent a do krajiny prestal takmer úplne „tiecť“ benzín. Už predtým sa začal prejavovať aj nedostatok plynu. Ľudí začalo zaujímať, kde sú peniaze z ich daní, keďže infraštruktúra vôbec nefunguje.

Svet obleteli obrázky, ako protestujúci vtrhli do rezidencie dnes už bývalého prezidenta Gótábaju Rádžapakšu a neskôr aj do úradu premiéra. Šokovalo vás to?

Nečakal som to. Bránu sídla prezidenta najskôr preskočilo asi sedem ľudí, ktorých začali poriadkové zložky mlátiť hlava-nehlava. Keď to videl dav navôkol, vzkypela v ňom žlč a pridal sa. Ľudia boli „vyhecovaní“ pohľadom, ako ochranka bije bezmocných ľudí. Zdá sa mi, že protestujúcim pomohla aj armáda, keďže bránu definitívne prerazilo vojenské auto. 

Boli protesty na Srí Lanke aj predtým?

V najväčšom meste Kolombo sa odohrali už pred niekoľkými mesiacmi. Počas nich sa navyše prišlo na to, že premiér Mahinda Rádžapakša platil aj vydieral ľudí, aby sa infiltrovali a narušili ich priebeh. Keď sa verejnosť dozvedela o týchto praktikách, ešte viac sa nahnevala.

Len v roku 2009 sa skončila 26 rokov trvajúca krvavá občianska vojna. Existuje obava, že dnešný sociálny nepokoj prinavráti staré krivdy?

Dúfam, že nie. Na internete však nájdete rôzne názory. Aj ten, že rodina Rádžapakšovcov bola zvolená demokraticky, a tak má právo brániť sa vojensky. Predpokladám však, že ľudia sú už poučení z histórie a nebudú chcieť návrat do obdobia, keď sa každý všetkého bál. Ak to bude len na ľuďoch, nestane sa to.

Bývate v meste Matara s asi 70-tisíc obyvateľmi. Prebiehali protesty aj tam?

Miestni chodili protestovať v menších množstvách, no mnohí obyvatelia odišli protestovať do Kolomba. Keby nebol celoplošne problém s plynom a benzínom, prišlo by ešte viac ľudí a možno by sme tam boli aj my. Pred odchodom na Slovensko sme však museli zabezpečiť dosť energie pre domov aj penzión, ktorý práve rekonštruujeme. Sám som si benzín do auta natankoval po piatich dňoch čakania.

Ešte v roku 2019 magazín Lonely Planet vyhlásil Srí Lanku za turistickú destináciu roka. Potom prišiel koronavírus.

Celá krajina bola v lockdowne dva roky. Nemohli sme robiť vôbec nič a žili sme z úspor. Privyrábal som si aj poradenstvom pre záujemcov o investovanie. Keď v novembri 2021 v období hlavnej turistickej sezóny opäť otvorili krajinu, turistický ruch začal regenerovať a v porovnaní s obdobím pred pandémiou bolo v oblasti asi 60 % turistov.

A čo teraz? Sú na ostrove vôbec nejakí turisti?

Oveľa menej. Mnohých odrádza politická neistota a to, že nie je plyn, benzín a polovica reštaurácií je zatvorená. Turistov na skútroch alebo v aute však čaká na pumpách prednostné vybavenie. Cesty sú navyše prázdne, a tak môžete cestovať oveľa rýchlejšie.

Nie sú miestni na prednostné vybavenie turistov naštvaní? 

Nie. Dlhodobo si uvedomujú, že turizmus je gro ich príjmov, a keby vyslali do sveta signál nepriateľského postoja, vrátilo by sa im to. Aj keď môžu byť nahnevaní, sú natoľko rozumní, že na turistov nebudú pokrikovať.

Čiže neodporúčate necestovať na Srí Lanku?

Ak ste dosť odvážni a flexibilní, môže to mať výhody. Musíte však byť pripravení čeliť zmenám v harmonograme.

Funguje hlavné letisko krajiny v Kolombe?

Áno. Pri odlete do Indie sme nemali problém s kontrolami ani odletom. Niektoré nízkonákladovky však rušili spoje a zahraničné spoločnosti si musia natankovať dosť paliva na prílet aj odlet.

Cítite sa po siedmich rokoch v krajine ako Srílančan?

Zatiaľ asi na 50 %. S niektorými vecami sa dokážem stotožniť a beriem ich ako normálne, iné mi však doslova hlava neberie. Najviac neviem pochopiť ich mentalitu. Srí Lanka je budhistická krajina a očakával som, že budú morálni a priami. Keď som s nimi začal pracovať, všimol som si, že si hrozne veľa vymýšľajú, len aby mali prospech a neukázali sa v zlom svetle. Ale aj keď vás oklamú, aspoň vás nikdy neokradnú.

Nemajú ani zmysel pre timing či organizáciu práce. Kopu vecí im musím vysvetľovať každý deň. K turistom sú, naopak, úžasní a žiadneho som nepočul sťažovať sa na môj staff. 

Čo vám na Srílančanoch, naopak, imponuje?

Rýchlo som sa stotožnil s ich otvorenosťou a ústretovosťou. Úplne neznámi ľudia sa dokážu v autobuse hodinu rozprávať a do reči sa dávajú aj teraz v radoch na benzín. Neviem si predstaviť, že aj my Slováci by sme si takto pomáhali. V radoch rozdávajú aj jedlo či vodu. Vidieť, že si vedia pomôcť v ťažkých časoch. Je to určite reakcia na to, čo sa tu dialo počas občianskej vojny.

Sledujete zo Srí Lanky aj politickú situáciu na Slovensku?

Samozrejme, a mám pocit, že potrebujeme úplnú zmenu politickej klímy. Je to celé zle, aj keď to určite nie je horšie ako na Srí Lanke.