Fotografka, režisérka a budúca kňažka. Tým všetkým je Paulína Ščepková, ktorá nás zasvätila do komunity ľudi vyznávajúcej tradície slovanských bohov a bohýň. Jej členovia sa schádzajú na posvätných historických miestach alebo v prírode. Paulína nám v rozhovore prezrádza, prečo sa chce stať kňažkou, a sprevádza nás jarným rituálom starých Keltov s názvom Beltain.

Počas Beltainu si vyskúšame s Paulínou pochovať v ohni svoje „zlé rozhodnutia“ a následne ho trikrát preskočiť. Zasväcuje nás do tajného života slovanských kňažiek, z ktorého ti prinášame aj videozábery. 

Ak ťa baví skúmať rôzne komunity, sleduj naše dokumentárne reportáže na youtubovom kanáli Refresheru. Pokiaľ sa chceš dozvedieť viac o iných náboženstvách či ľuďoch so zaujímavým životným štýlom, nájdeš ich v sekcii Rozhovory. Ak chceš podporiť tvorbu podobného kvalitného obsahu, pridaj sa do klubu Refresher+.

Koho uctievajú kňažky?

Každá krajina má svojich vlastných bohov. Neveríme v Ježiša Krista, jedného boha všemohúceho ani v nejakú cestovinovú príšeru. Jednoducho máme viacero pohanských alebo slovanských archetypov, ktorými sa inšpirujeme. 

Definujete sa ako pohania?Pojem pohan je trošku zradný, lebo v slovenčine znamená niečo iné než v angličtine. Pohan môže byť človek, ktorý žehná svojmu obiliu, no aj človek, ktorý verí v boha obilia. My sme na širokom spektre – poznám ľudí, ktorí veria hoaxom aj tomu, že silou vôle si vyliečia zuby. Potom sú ľudia ako ja, ktorí to berú pragmatickejšie. Predtým než niečo tvrdím, potrebujem si overiť zdroje a naštudovať si k tomu literatúru. 

Považuješ toto celé za životný štýl?

Určite je to pre mňa životný štýl. Ovplyvňuje ma to možno tak, že počúvam inú hudbu než rádiové hity a využívam techniky na upokojenie alebo na získanie inšpirácie.

Ako sa niekto môže stať kňažkou?

Kňažkou sa môžeš stať tak, že absolvuješ kurz. No zároveň je to celoživotné vzdelávanie, musíš sa dovzdelávať a stále študovať. Ja chodím na kurz v Čechách, kde sa stretneme päť víkendov v roku a na záver máme zasvätenie. Nemusíš však byť len kňažka, môžeš byť aj ceremonialistka alebo druid. 

Momentálne je to pre mňa veľká vec, teším sa na to. Každý víkend je plný informácií. Ak sa mi podarí celý kurz absolvovať a zasvätiť sa, budem veľmi poctená. Potom budem môcť plnohodnotne organizovať ženské rituály, ceremoniály a ďalšie stretnutia. 

Aj preto máš doma tento oltárik? 

Tento oltárik vznikol takou prirodzenou cestou: už som mala na jednom mieste nejaké sviečky a kocku z lega na pamiatku. Miesto, kam si dávaš veci. Na výcviku kňažiek sme dostali za úlohu vyrobiť si oltár a starať sa oň.

Chcela by si sa kňažstvu venovať full-time?
Mám vyštudovanú fotografiu a vždy ma najviac bavilo fotiť svadby či oslavy. Iný fotograf by to možno odmietol, no mňa na nich bavili tie emócie a pravdivosť. To, že sa na nich ľudia tešia aj plačú zároveň. To ma priviedlo k tomu, že by som sa chcela v rámci kňažstva viac venovať obradom a rituálom. Okrem toho však ide aj o iné aktivity, nie je to len o tom, že by som viedla ženské kruhy, no mohla by som to prepojiť aj s fotografiou. 

Je niečo konkrétne, čo by si chcela v rámci kňažstva robiť?

Rada by som sa stala dulou. Ide o ženy, ktoré môžu slúžiť pri zomierajúcich, no aj pri pôrode a tehotenstve. Naši lekári robia všetko s najlepším vedomím a svedomím, no náš systém rodiace ženy vníma ako na bežiacom páse. Žena rodí v nemocnici tri dni a aj za tie tri dni sa pri nej vymenia štyri rôzne ženy. Dula je s touto ženou celý čas a jej potreby tlmočí lekárom. Ide o to, aby žena nemala z pôrodu traumu, ale krásny zážitok, lebo to presne znamená niekoho priviesť na svet.

Ako sa staviaš k tomu, keď niekto vníma toto celé ako ezoterické? 

Z ezoteriky sa v poslednom čase spravila nadávka, no v skutočnosti to nadávka nie je. Platón už v roku 392 pred naším letopočtom použil slovo ezo ako nazeranie dovnútra. Čiže áno, je to ezoterické, lebo nazeráme do svojho vnútra. No nie je to o tom, že teraz mávnem čarovným prútikom a niečo si vyčarujem. Je škoda, že ľudia chápu ezoteriku ako niečo negatívne. 

Ako to vníma tvoja rodina a priatelia?

Mama ma k tomu v podstate nevedomky vychovala a môj otec vníma tento životný štýl pozitívne. Bola som z toho prekvapená. Minule som mu hovorila, že idem s kamoškami urobiť v záhrade oheň, a on sa smial, či ideme zasa čarovať. Priateľ je s tým tiež okej, lebo vidí, že som spokojná a že sa po každom víkende vraciam zrelaxovaná.

Starým priateľom som to začala otvorene komunikovať až v poslednom čase a mám pocit, že ma v tom dosť podporujú. Otvorila som sa im s malou dušičkou a bola som z ich reakcií prekvapená. No vďaka týmto aktivitám som získala veľa nových priateľov, s ktorými sa môžem rozprávať otvorene.

Kto sa bežne zúčastňuje na kňažských rituáloch?

V podstate ktokoľvek. Sú tam právnici, kuchárky, naozaj každý, kto je ochotný skúšať nové veci a neodsúdiť to.

Ako si sa k tomu dostala ty?

Rozmýšľala som nad tým, že jedného dňa by som chcela mať deti, a trápilo ma, že ich nechcem dať pokrstiť v cirkvách, ktoré sú pre nás bežne dostupné. Zároveň by som však svoje dieťa chcela privítať do tohto sveta. Našla som rituál v mene rôznych živlov, pri ktorom ide o privítanie človeka do tohto sveta. Možno sa to nezdá, no rituál je aj to, ak si niekto každé ráno zapáli a dá cigaretu. Alebo keď si niekto umyje zuby. Robíme to opakovane, vedome a s nejakým cieľom. Každý máme nejaké rituály, o niektorých ani nevieme. 

Aké sú teda tvoje najobľúbenejšie rituály?Najradšej mám rituály, ktoré vychádzajú z rôznych živlov. Využívame vodu, oheň, vzduch a zem a nejakým spôsobom si tieto živly uctíme. Existujú napríklad aj svadobné či rozchodové rituály, keď chce pár po ukončení vzťahu začať nanovo.

Dnes uvidíme tradičný pohanský rituál Beltain, na ktorom si uctievame oheň. Môžeš nám vysvetliť, o čo v ňom ide?Naposledy, keď sme robili rituál Beltain, sme sa na tomto mieste spojili so skupinou žien. Uctili sme si to, že sme sa stretli. Premysleli sme si, čo nám už neslúži a čo by sme chceli odovzdať ohňu. Pustili sme si hudbu, postavili sme sa do kruhu okolo vatry a dali sme ohňu to, čo nám už neslúži. Zároveň sme ohňu dali sušenú vetvičku ako obetu. Tvrdí sa totiž, že pokiaľ ohňu iba dávaš, on si raz vezme nazad, preto mu je dobré dať niečo za odmenu. 

Nebojíš sa preskakovať oheň? Nie, nebojím, mňa to práveže baví. Je to oslobodzujúci pocit. Skús to aj ty. 

Pri ohni držíš v ruke zvláštny hudobný nástroj koshi. Na čo ho používaš?

Je to špeciálny nástroj, ktorý pochádza z francúzskych Pyrenejí. Používam ho pri vedení rituálov, no rada si ním zacinkám len tak, sama pre seba, keď som unavená.