Bojíš sa verejného prejavu alebo prezentácie? Týchto 7 tipov ti pomôže stať sa lepším rečníkom

Verejný prejav môže mať mnoho podôb. Nemusí ísť len o vystupovanie pred tisíckou cudzích ľudí, niekto sa dokáže zapotiť už pri prejave pred triedou a spolužiakmi, s ktorými sa osobne pozná. Nie je to arachnofóbia a dokonca ani smrť, ktorej sa ľudia obávajú najviac na svete, v skutočnosti je to práve verejný prejav. Ak aj ty patríš do tejto skupiny, poprípade sa začneš potiť čo i len pri predstave verejného prejavu, prečítaj si niekoľko tipov a rád, ktoré by ti mohli pomôcť zbaviť sa strachu a stať sa lepším rečníkom. Samozrejme, nepôjde to lusknutím prstov, treba na tom pracovať.

1. Spomaľ a kontroluj svoje tempo

Mnoho neskúsených rečníkov nekontroluje tempo svojej reči, respektíve rozprávajú rýchlejšie, než si myslia. Často je práve tento fakt príčinou, prečo sa zakoktajú alebo stratia niť. Pre poslucháčov je veľmi ťažké spracovať všetky informácie, pokiaľ sú podané prirýchlo.

Tip: Rozprávaj o trochu pomalšie, než sa ti zdá normálne. Možno ti to spočiatku nebude prirodzené, no tvoj prejav bude o poznanie lepší.

Nemusíš rozumieť, no sleduj gestikuláciu a počúvaj tempo reči a pauzy:

Maj na pamäti, že väčšina audiokníh je načítaná rýchlosťou 150-160 slov za minútu, no verejný prejav by mal byť oveľa pomalší. Neznamená to, že si máš počítať slová, no ak si nie si istý svojou rýchlosťou, skús si svoj prejav nahrať na mobil/diktafón a vzápätí spočítať počet slov, ktoré si vyslovil za jednu minútu. Ak toto číslo výrazne presahuje 100 slov za minútu, mal by si spomaliť, poprípade medzi niektorými vetami urobiť krátke prestávky (tzv. strategické pauzy).

2. Udržuj očný kontakt 

Určite si už zažil alebo videl prejavy ľudí, ktorí po celý čas hľadeli do papierov vo svojich rukách, poprípade sa pozerali do zeme. Je pochopiteľné, prečo to robia, no hodnota takéhoto prejavu sa rovná nule. Je úplne nezáživné počúvať človeka, ktorý doslova predvádza monológ.

Tip: Svoj pohľad zamier ponad hlavy až na koniec miestnosti, pokojne na neživý objekt. 

Pokiaľ si príliš nervózny na to, aby si sa pozeral na jednotlivých ľudí alebo nadväzoval očný kontakt, zameraj sa na posledný rad alebo na čokoľvek, čo sa nachádza za tvojimi poslucháčmi. Tí vzadu nebudú schopní odhadnúť, či s nimi nadväzuješ priamy očný kontakt a poslucháči nachádzajúci sa vpredu si budú myslieť, že komunikuješ s celým obecenstvom. Ak by si svojím pohľadom prechádzal iba ľudí nachádzajúcich sa v tvojej tesnej blízkosti, zvyšní poslucháči by sa cítili odstrčení.

3. Pamätaj si koncept, nie obsah

Možno si myslíš, že tí najlepší rečníci majú priam fotografickú pamäť a vďaka tomu si dokážu zapamätať celé strany textu, ktoré si v hlave jednoducho prelistujú a čítajú ako otvorenú knihu. Omyl. Najlepší spôsob, ako znieť naozaj prirodzene, je vedieť, o čom máš rozprávať a k tomu ti stačí poznať koncept tvojho prejavu (samozrejme vedieť niečo o téme, o ktorej chceš hovoriť).

Tip: Vypíš si tie najhlavnejšie body (bullet points) a k nim podkategórie, ktoré chceš prebrať. Ak máš problém zapamätať si aj tie, pomôžu ti kartičky, na ktoré si ich vypíšeš (len prosím, žiadne A4-ky plné textu).

Nesnaž sa zapamätať si celé vety a už vôbec nie učiť sa celý obsah naspamäť. Samozrejme pokiaľ účelom tvojho prejavu nie je recitovanie poézie. Učením sa naspamäť sa môžeš ľahko dostať k veľmi dobre známemu “trápnemu tichu”, ktoré môže spôsobiť čo i len jediné vypadnutie slovíčka. A to predsa nechceš - naopak, hovor prirodzene a formuluj vety podľa toho, o čom práve rozprávaš.

4. Sústreď sa na svoju reč tela

Ak pri svojom prejave stojíš ako soľný stĺp, nejde práve o záživný prejav. O to horšie, ak sa prejavia nervózne “tiky” (poškrabkanie hrdla, zátylku, hranie sa s perom, strkanie rúk do vrecka…), ktoré si ani len neuvedomuješ, no obecenstvo ich veľmi dobre vníma. Práve preto by si mal venovať pozornosť neverbálnej komunikácii, respektíve reči svojho tela.

Tip: Zamestnaj svoje ruky jemnou gestikuláciou (nie mávaním), aby si zabránil nevedomým tikom.

Ťažko presne definovať, čo máš robiť, nakoľko každý rečník má svoj vlastný štýl a prejav, netýka sa to iba hlasu, tempa, ale aj gestikulácie a mimiky. V tomto bode je teda na tebe, s čím prídeš, no nervóznym šťukaním pera nikoho neohúriš, skôr naopak.

5. Uvedom si, ako sa na teba obecenstvo pozerá

Či už stojíš pred tisíckou cudzích ľudí alebo len v triede plnej spolužiakov, každé obecenstvo má dve hlavné skupiny poslucháčov:

• podporovateľov - tí, ktorí sa o tému alebo o teba zaujímajú, podporujú ťa, chcú, aby si zažiaril
• znudení ľudia / hejteri - tí, ktorí by boli najradšej niekde inde, nemajú ťa radi, posmievajú sa ti a najradšej by videli, ako sa strápniš

Ak nie si miláčikom celej triedy alebo veľkej skupiny ľudí, vždy sa nájde aj druhá skupina ľudí. Maj na pamäti, že týchto ľudí nezaujíma, čo si myslíš a o čom hovoríš, preto nemá zmysel plytvať svojou energiou a snažiť sa ich do tvojho prejavu zatiahnuť, napríklad nejakou otázkou. Docieliš jedine to, že na svoju otázku dostaneš sarkastickú odpoveď, po ktorej sa zrejme začervenáš zlosťou a po zvyšok prejavu budeš nesvoj. 

Tip: Znudených ľudí je lepšie do svojho prejavu aktívne nezapájať (ak nie si naozaj profesionálny rečník, ktorý sa vie vynájsť za každých okolností).

Nech je tvoj prejav akokoľvek dobrý, vždy sa nájde človek, ktorý ťa nemá rád, či už je to kvôli tvojmu účesu, oblečeniu, čokoľvek. Nemôžeš predsa vyhovieť každému.

6. Sústreď sa na tému a to, čo chceš povedať

Pamätať si koncept k tomu, aby si sa vedel vo svojej prezentácii či prejave zorientovať, je dôležité, rovnako tak rozprávať k veci, neopakovať sa a najmä neodbočovať od témy. Áno, pokiaľ si trúfaš, vtipná príhoda, ktorá zapadá do danej situácie, sa môže hodiť, no mal by si byť schopný ju podať rýchlo a sviežo (zapojiť emócie). 

Tip: Pri strategických pauzách sa zamysli nad tým, či sa tvoj prejav uberá správnym smerom a nie je mimo témy. 

Pri niektorých prejavoch je potrebné dodržiavať časový limit, najmä pri prezentáciach, no aj v prípade, že čas nie je obmedzený, príliš dlhý prejav môže nudiť.

7. Chce to len čas a tréning

Tvoj prejav sa bude neustále zlepšovať, určite to postrehneš aj sám, no pokiaľ chceš napredovať naozaj rýchlo, pomôže, ak sa postavíš pred kameru (postačí ti mobil) a nahráš nielen svoj hlas, ale aj seba samého. Uvidíš tak svoju gestikuláciu, mimiku, na ktorej treba často popracovať. 

Tip: Sústreď sa hlavne na to, či tvoj hlas kolíše, či pri niektorých úsekoch zrýchľuješ a či sa prejavujú tvoje nervózne tiky.

Ak si sa predtým nikdy nenahrával, tvoj hlas ťa môže prekvapiť (vydesiť), no nemusíš sa obávať. Nesústreď sa na to, či sa ti páči alebo nie, ale na spomínané preskakovanie hlasitosti a tempo reči.