Giovanni Falcone vedel, že jedného dňa za svoju prácu zaplatí životom.
Bojovať proti mafii a báť sa každý jeden deň o svoj život a život svojich najbližších si žiada poriadnu dávku odvahy. Mnohí ľudia by boli názoru, že korupcia je jednoducho nezničiteľná. Tak ako drak, ktorému síce odseknete hlavu, no ihneď mu narastú ďalšie dve.
Keď sa však mafia pustí aj do vysokých štátnych predstaviteľov, na bojovom poli zostane stáť iba málokto.
Giovanni Falcone patril medzi to málo posledných mohykánov. Síce za svoju kariéru plnú obetavej práce zaplatil životom on i jeho žena (obaja na foto nižšie), nebola daná snaha márna.
Štúdium práva a začiatky boja proti mafii
Mladý Giovanni vyrastal v chudobnej oblasti sicílskeho prístavného mesta Palermo, kde sa dva roky pred jeho zavraždením narodil aj známy futbalista Mario Balotelli.
Giovanni prišiel na svet 18. mája 1939, kedy na Európu padol tieň nacistického Nemecka. Jeho život bol teda vždy spojením so slovom vojna. Do vojny sa narodil a vďaka vojne proti mafiánskym praktikám aj umrel.
Nejaký čas síce navštevoval námornú akadémiu, ale vždy ho to tiahlo skôr k právu. To sa mu podarilo vyštudovať v roku 1961. Práca vyššieho súdneho úradníka ho napĺňala, a tak sa pilnou snahou o 3 roky na to stal sudcom.
V roku 1980 sa Falcone zapojil do investigatívneho oddelenia miestnej prokuratúry, čím sa dostal na čiernu listinu obávanej La Cosa Nostry. Krátko pred jeho príchodom sa mafiánom podarilo odstrániť šéfa polície Borisa Giuliana.
Ak dokázal organizovaný zločin beztrestne zavraždiť vysokého predstaviteľa štátnej moci, strach bol rozhodne na mieste. Giovanni však vo svojej práci nepoľavoval, práve naopak. „Smrť pre mňa nie je podstatnejšia než gombík na mojom saku,“ prehlásil v danej dobe Falcone.
Pred súd dostal 474 mafiánov
Väčšia dávka ochrany však ale bola aj tak samozrejme nutná. Falcone vykonával svoju prácu z podzemného bunkru nachádzajúceho sa v mestskom podzemí, no okrem toho mal aj dôkladne zabezpečený byt. Kdekoľvek, kam sa Falcone pohol, išla s ním aj ozbrojená eskorta a niekoľko obrnených vozidiel.
V práci sa zoznámil so svojou ženou Francescou Morvillou, s ktorou sa z bezpečnostných dôvodov oženil v úplnej izolácii od priateľov či rodiny. Pochopiteľne tým chcel zabrániť prípadnému atentátu a ohrozeniu jeho najbližších.
Na prípadoch pracoval so skupinou nazvanou Antimafia Pool, alebo teda Spolok proti mafii. Medzi členmi sa nachádzali významné osobnosti protimafiánskeho odboja ako Paolo Borsellino, Giuseppe Di Lello či Leonardo Guarnotta. Ich práca vyústila do takzvaného "The Maxi Trial" – gigantického súdneho procesu, ktorý nepoznal obdoby.
Celkovo v ňom bolo za svoje zločiny obvinených 474 mafiánov (niektoré zdroje uvádzajú číslo 475), z čoho nakoniec súdnictvo potrestalo približne 360 z nich. Ich spoločné rozsudky činili 2665 rokov za mrežami. 19 ďalších mafiánskych šéfov a nájomných vrahov dostalo doživotie.
Výpoveď mafiánskeho bossa
Súdny proces vedený prokurátorom Falconem začal 10. februára 1986 a trval až do 16. decembra 1987. Kľúčovým svedkom Falconeho žaloby sa prvýkrát v histórii stal mafiánsky boss.
Šéf podsvetia Tommaso Buscetta Falconemu povedal, že vďaka jeho činom sa stane slávnym, ale taktiež ho čaká istá smrť. Tento fakt si ale vzhľadom na znalosti mafiánskych praktík veľmi dobre uvedomoval aj Falcone.
Buscetta však mafiánsky zákon mlčanlivosti (omertu) neporušil len tak pre nič za nič. V neskoršom rozhovore sa mal vyjadriť, že Falconeho si vážil a ako jeden z mála s ním jednal priamo a slušne. A navyše mu mafia išla už dlhšiu dobu po krku. Jediné, čo ho nakoniec mohlo zachrániť, bola výpoveď. A tak sa aj stalo.
Vďaka výpovedi sa Buscetta neskôr dostal do Spojených štátov amerických, konkrétne do štátu New York (presná poloha jeho pobytu bola pochopiteľne pre verejnosť neznáma), kde podstúpil plastickú operáciu. Tam žil až do svojej smrti.
Cosa Nostra išla Falconemu stále po krku
Už v júni 1989 našla polícia neďaleko Falconeho prenajatého plážového domu dynamit. Ten ale našťastie z neznámeho dôvodu nevybuchol.
„Život mám už predpísaný. Mojím osudom je umrieť guľkou mafiánov. Jediná vec, ktorú neviem s určitosťou, je deň, kedy sa tak stane,“ povedal Falcone po neúspešnom atentáte jednému zo svojich kolegov.
Mafiánska odveta bola podľa gangsterkých pomerov a Falconeho úsudku jednoducho nevyhnutná. A skrývať sa predsa nemohol večne.
Šéf La Cosa Nostry Salvatore Riina, ktorý kvôli svojmu nízkemu vzrastu údajne trpel takzvaným "Napoleonským komplexom", si k zabitiu Falconeho najal Giovanniho Bruscu. Pre úplne ovládnutie moci na Sicílii sa Riina neštítil ničoho. Jednému z príslušníkov mafie dokonca údajne zabil až 35 rodinných príslušníkov.
Nad smrťou Giovanniho Falconeho ako krvilačne zmýšľajúci zločinec preto neuvažoval ani sekundu. Osudným sa mu stal 23. máj 1992.
Mafia na jeho smrť pripíjala šampanským
Z palermského letiska Punta Raisi cestovali tri obrnené vozy. V jednom z nich bol aj Giovanni Falcone a jeho žena Francesca. Na diaľnici pod vozovkou bola však v kanalizácii umiestnená výbušnina.
Nezistilo sa, odkiaľ mal nájomný vrah o ich ceste informácie, ale vieme, že o 17. hodine a 59. minúte vybuchla nálož, ktorá sa postarala o 8-metrový diaľničný kráter (fotografiu z diaľnice nájdete nižšie). Traja policajti a jeho žena umreli ihneď na mieste.
Falcone sa nachádzal v kritickom stave a pri prevoze do nemocnice umrel. Atentát prežil iba Falconeho telesný strážca Giuseppe Costanza a ďalší policajti z posledného obrneného vozidla, ktorých výbuch smrteľne nezasiahol.
Okrem spomínaných troch vozidiel sa na danom mieste v nevhodný čas nachádzali samozrejme aj civilisti. Z nich po výbuchu zostalo približne 20 zranených. Po Falconeho vražde údajne Salvatore Riina usporiadal veľkú oslavu, kde sa na jeho smrť pripíjalo šampanským.
Šéf Cosa Nostry dostal 26 doživotí
Falconeho smrť vyvolala medzi obyvateľmi veľkú vlnu nenávisti voči mafiánskym praktikám. Organizovali sa rôzne protesty a taktiež začali vznikať mnohé spolky apelujúce na vládu, ktorá mala podľa nich prijať prísne opatrenia.
Akejsi vodcovskej pozície proti mafii po smrti Falconeho sa chopil jeho priateľ a kolega Paolo Borsellino. Podobný osud ho však čakal už 19. júla 1992, kedy nastražená bomba zabila jeho i ďalších päť policajtov.
Na pamiatku zosnulých hrdinov sa palermské letisko neskôr premenovalo na Falcone-Borsellino Airport. A nakoniec prišiel aj na psa mráz. V januári roku 1993 polícia konečna chytila skrývajúceho sa mafiánskeho bossa Salvatore Riinu alias Tota.
Ten bol za objednanie vraždy Falconeho i Borsellina a mnohé ďalšie zločiny odsúdený na doživotie – konkrétne rovno na 26 doživotí.
14-ročný syn informátora skončil v kyseline
Okrem toho však polícia chytila aj mafiánskeho zabijaka Santina Di Mattea. Ten im nakoniec pod tlakom prezradil, kto presne stál za smrťou dvoch popredných bojovníkov proti mafii.
Giovanni Brusca bral jeho zradu veľmi ťažko, a preto sa Matteovi pomstil tým, že mu uniesol 11-ročného syna (rozkaz mal ísť ale údajne od vtedy už uväzneného Riinu).
Toho dlhých 26 mesiacov mučil, pričom čas od času poslal otcovi malého chlapca fotografie, na ktorých bolo zobrazené jeho trápenie. Po približne 800 dňoch chlapca nakoniec zavraždil a telo nechal rozpustiť v kyseline.
Mafiána Giovanniho Bruscu, ktorý bol neskôr považovaný za Riinovho nástupcu, polícia zatkla v máji 1996. Do dnešného dňa si odpykáva doživotný trest. Riina v novembri 2017 zomrel na rakovinu.
