Vegánska influencerka Nikoleta Kováčová nám porozprávala o vegánstve a aj o vydaní prvej slovenskej vegánskej knihy receptov.
Nikoleta Kováčová, známa aj pod prezývkou Surová Dcérka, je slovenská vegánska influencerka, ktorá už niekoľko rokov šíri osvetu o výhodách vegánstva a udržateľnejšom životnom štýle.
Za spôsob komunikácie so svojimi sledovateľmi si zvolila umiernený, pozitívny dialóg, názory prezentuje inteligentne a bez vnucovania. „Nikoho sa nesnažím presviedčať o svojich názoroch, ak s nimi nesúhlasia. Chcem radšej uľahčovať životy ostatným ľuďom, ktorí s vegánstvom plánujú začať, alebo len potrebujú poradiť s receptami.“
Momentálne sa chystá vydať prvú slovenskú vegánsku knihu s receptami, kde šikovne transformuje tradičné slovenské jedlá na vegánske alternatívy. Dokazuje tak, že aj pri vegánstve si človek môže vybrať zo širokej a pestrej škály jedál a nemusí sa v receptoch obmedzovať.
- Prečo sa Nikoleta rozhodla stať vegánkou
- Či na sebe po prechode na vegánsku stravu pocítila nejaké zmeny
- Aké živiny musí pri tejto strave nahrádzať a či sa niekedy necíti zoslabnutá
- Ako sa má človek na vegánstvo pripraviť a čo je najťažšie
- Čo jej na vegánstve vadí a ako vníma vegánsky extrémizmus
- Prečo sa rozhodla nemať deti
- Aké recepty plánuje vydať vo svojej knihe
- Čo všetko plánuje podniknúť z peňazí získaných z verejnej zbierky na knihu
- Ako vidí svoje plány do budúcnosti
Ako si sa dostala k vegánstvu?
Keď som sa v minulosti venovala modelingu, musela som veľmi veľa cestovať a nejaký čas žiť v zahraničí. Mala som predpísaný prísny jedálniček, no keď som prišla do Indie, zistila som, že sa takým spôsobom nedokážem viac stravovať, keďže veľa potravín tam bolo nedostupných, alebo boli na môj rozpočet príliš drahé.
Začala som preto hľadať alternatívne spôsoby s tým, že som bola rozhodnutá stravovať sa zdravšie. Najskôr som sa dostala k raw (surovému) vegánstvu, pretože to pre mňa bolo jednoduché, komfortné a uľahčilo mi život. Popritom som si začala zisťovať aj o etických a ekologických dôvodoch vegánstva a tie ma nakoniec presvedčili pri vegánstve ostať.
Prischla ti prezývka Surová Dcérka, ale výlučne surovou stravou sa už nestravuješ. Kedy si tento spôsob stravovania zmenila?
Odkedy som prestala s modelingom a rozhodla som sa, že budem žiť na Slovensku. Prešla som vtedy na varenú stravu, lebo je to tu pohodlnejšie kvôli podnebiu a tomu, že tu máme iné lokálne potraviny.
Čo všetko raw vegánstvo zahŕňa?
Veľa ovocia, zeleniny, rôzne semienka, klíčky strukovín a orechy, ktoré sú veľmi bohaté na proteíny a vitamíny. Aj keď sa to možno na prvé počutie nezdá, určite sa z toho dá nakombinovať veľmi pestrá strava.
Necítila si sa niekedy kvôli takémuto jedálničku zoslabnutá?
Chudokrvnosťou som trpela celý čas, keď som žila na Slovensku. Keď som sa však vrátila z Indie a už som sa stravovala vegánskou stravou, tak som šla na krvné testy a zistili, že mám zrazu dostatok železa. Vysvetľujem si to tak, že keďže tá strava bola veľmi bohatá na vitamín C, pomohlo mi to so vstrebávaním železa.
Skôr by som teda povedala, že vegánstvo malo pre mňa omnoho viac zdravotných benefitov ako negatív. Okrem krvi sa mi zlepšila aj pleť, mám veľa energie, pevnejšie nechty, lepšie sa mi spí. Má to na mňa pozitívny vplyv aj po fyzickej, aj po mentálnej stránke, keďže som sa aj vďaka kvalitnému spánku stala viac optimistickejšou a vyrovnanejšou osobou.
Čítala som však, že zo začiatku prechod na vegánsku stravu nie je najľahší, práve kvôli počiatočným vedľajším účinkom.
V konečnom dôsledku tá zmena bola pozitívna, no pri prechode je niekoľko faktorov, ktoré musí človek zvážiť. Jedno z negatív môže byť aj to, že keď človek vysadí laktózu, pleť sa najprv zhorší. No po dvoch, troch mesiacoch som mala najlepšiu pleť, akú som kedy mala.
Ak ľudia nie sú zvyknutí jesť veľké množstvo strukovín, môžu nastať tráviace ťažkosti a pocit nafúknutého brucha, keďže žalúdok na takýto rapídny príjem vláknin nie je zvyknutý. Toto sú dve najčastejšie komplikácie, o ktorých počúvam.
Sú nejaké živiny, ktoré musíš pri takomto stravovaní dopĺňať?
Každý vegán by si mal určite dopĺňať vitamín B12, ktorý produkujú baktérie, čo sa nachádzajú v hline alebo v tráviacich traktoch. Žijeme vo veľmi hygienickom svete, čo je naozaj dobré, no vedľajší efekt je ten, že sa k nám nedostáva vitamín B12 cez vodu alebo cez rastlinnú stravu. Musím si ho teda dodatočne dopĺňať, keďže ovplyvňuje krvotvorbu a povzbudzuje mozgovú aktivitu.
Je síce pravda, že možno niekomu práve tento drastickejší spôsob otvorí oči, no otázkou je, aké množstvo ľudí si skôr pomyslí, že ide o hlúpych vegánskych extrémistov.
Na svojom blogu spomínaš, že na vegánstvo sa odporúčaš ľuďom pripraviť. Akým spôsobom si sa pripravovala ty?
Čítala som na túto tému niekoľko kníh, pozerala som videá od ľudí, ktorí sa vegánstvu intenzívne venujú. Z osobných skúsenosti by som preto začínajúcim vegánom odporučila knihu Vegan for Life od Jacka Norissa a Virginie Messinovej.
Trvalo mi asi týždeň, čo som si vo voľnom čase študovala všetky informácie. Bolo to rýchle štúdium, ale stačilo mi to na to, aby som v tom videla zmysel. Počas toho týždňa som sa ešte v jedle neobmedzovala, no potom som úplne vylúčila živočíšne produkty, keďže som sa rozhodla stať vegánkou. Každému však určite odporúčam naštudovať si o vegánstve dopredu a prečítať si overené informácie o tom, na čo všetko si dávať pozor a ako sa správne stravovať.
Nikdy sa ti nestalo, že si si to neskôr na moment rozmyslela, alebo si spravila výnimku, keď si šla von s kamarátmi?
Myslím si, že keď človek do toho zapojí etiku, tak je menšie riziko, že ho spoločnosť presvedčí prestať byť vegánom. Na mňa spoločenský tlak nevplýval, pretože sa obklopujem rozumnými ľuďmi, ktorí moje rozhodnutie prijali bez problémov. Určite by bolo jednoduchšie jesť všetko a sú momenty, kedy môže byť vegánske stravovanie komplikované, no dôvody prečo som sa tak rozhodla sú presvedčivejšie ako chvíľkové pokušenie.
Ako to riešiš v reštauráciách s potravinami, o ktorých nemáš istotu, že sú vegánske? Napríklad hranolky môžu byť vyprážané v masti.
Vždy sa o tom snažím informovať u čašníkov a pýtam sa aj na uvedené alergény. Nie každý však vie, čo vegánska strava obnáša, tak niekedy musím konkrétne vymenovať, či jedlo prišlo do styku s mliekom, vajcom alebo maslom. Snažím sa však používať aplikáciu Happy Cow, ktorá mi s prehľadom o reštauráciách s vegánskymi možnosťami pomáha.
Kedy si sa rozhodla, že budeš inšpirovať ostatných, aby sa aj oni dozvedeli o výhodách vegánstva?
Prišlo to prirodzene, pretože som svoj prvý blog začala písať, keď som mala 15 rokov. Písaniu som sa venovala aj na škole, keďže som študovala žurnalistiku a potom, keď som sa stala vegánkou, tak som s blogom opäť začala, pretože som zase mala tému, ktorej sa môžem intenzívne so záľubou venovať.
Aký je podľa teba najzaužívanejší mýtus, ktorý sa o vegánstve šíri?Asi ten, že nám chýbajú bielkoviny. Je to veľmi starý, faktami prekonaný mýtus, no doteraz sa s ním stretávame. Bielkoviny nie sú zastúpené len v mäse, ale aj v strukovinách, orechoch a ostatných plodoch. Ak sa vegán stravuje vyvážene, prísun bielkovín je jednou z našich najmenších starostí.
Okrem mýtov o vegánoch sa určite na dennej báze stretávaš s množstvom otravných otázok a dezinformácií. Ktoré ti prekážajú najviac?
Asi keď niekto argumentuje tým, že aj rastliny cítia bolesť. Ďalší argument, ktorý nemám rada je ten, keď niekto tvrdí, že krava nie je pes, ale hospodárske zviera, ktoré je predurčené stať sa potravou.
Ľudia si automaticky myslia, že zviera je stroj na mäso a nemá povedomie o svete, nemá emócie a nič necíti. My však nikdy tie zvieratá nevidíme v pozícii, ako je napríklad pes. Keby sme sa ku krave alebo prasiatku správali ako ku psovi, tak by sa k nám to zviera správalo podobne ako práve ten pes.
Dokonca sú prasiatka inteligentnejšie ako psy. My ich však vidíme len vo veľkochovoch, nedostáva sa im žiadnej lásky a skôr sa dá povedať, že sa ľudí boja. To my sami sme si určili, aké zviera bude náš kamarát a aké bude potrava, nie je to dané od Boha ani nič podobné. Každé zviera by si preto malo byť rovnocenné, tak ako je to pri ľuďoch.
V jednom zo svojich YouTube videí si sa vyjadrila, že nechceš mať deti. Rozhodla si sa tak tiež z ekologických dôvodov, keďže sa hovorí, že preľudnenie je tou najväčšou hrozbou pre našu planétu?
Deti nechcem, pretože som ich nikdy netúžila mať a nikdy sa u mňa neprejavil žiadny materinský pud. V tom videu som spomínala, že veľa ľudí sa deti rozhodne nemať aj z dôvodu preľudnenia a je to ich spôsob, ako urobiť niečo pre planétu, no u mňa ide v prvom rade o to, že som sa matkou nikdy netúžila stať.
Plánuješ vydať prvú vegánsku knihu so slovenskými receptmi. Akým spôsobom tieto recepty vymýšľaš?
Keď som sa rozhodla, že idem spraviť knihu, najprv som si založila dokument, do ktorého sme spolu s priateľom spísali všetky recepty, čo sme poznali z detstva. Typické slovenské recepty boli teda našou inšpiráciou. Za vegánsku verziu sme potom skúšali obmeniť aj jedlá, ktorým som sa v detstve vyhýbala, ako je napríklad držková polievka. Pôvodne je robená zo žalúdkov, no tie v našej verzii nahradili sójové kocky a hliva.
Napadá ti aj jedlo, ktoré sa ti ešte nepodarilo nahradiť vegánskou verziou?
Takmer všetko sa dá nahradiť. Možno iba, keď si predstavím klasický nedeľný obed, čo je kura s ryžou a broskyňovým kompótom, tak to kuracie stehno sa asi nahradiť nedá. Čiže by som povedala, že sa dá nahradiť všetko, ak to nie je nejaká konkrétna časť zvieraťa. Dá sa však nahradiť aj stejk, kuracie prsia a dokonca mám aj recept na náhradu za kačacie hody. Je to vlastne kačka vyrobená zo seitanu a má aj takú kožu, ako má kačka.
Na svojom blogu si písala, že pri vegánskom stravovaní ušetríš veľa peňazí, no mne sa zdá, že všetky tie náhrady mäsa sú naozaj drahé. Ako sa ti to darí?
Ja som naučená pripravovať si všetko od začiatku, čiže si väčšinou v obchode kupujem suroviny. Dá sa tam napríklad zohnať aj lepok, z ktorého sa seitan dá vyrobiť. A základné potraviny ako sú strukoviny, obilniny, lokálne ovocie a zelenina tiež nie sú drahé.
Záleží na človeku, akým spôsobom sa chce stravovať a či si chce variť všetko od začiatku, alebo sa chce stravovať v reštauráciách a kupovať si predpripravené produkty.
Samozrejme, exkluzívnejšie náhrady ako sú rastlinné syry a smotany sú drahšie, ale postupne aj tie lacnejú. Napríklad rastlinné mlieko zvyklo stáť 3 € za liter, no dnes sa dá kúpiť za polovicu. Cena ide s konkurenciou dole a myslím, že po čase budú tieto produkty ešte viac dostupné pre širokú verejnosť.
Dosiahnuť prvú métu vo verejnej zbierke na podporu knihy sa ti podarilo veľmi rýchlo a tvoj nápad sa ľuďom pozdáva. Aká je cieľová suma, ktorú sa snažíš vyzbierať a čo všetko s ňou ponúkaš?
Náš prvý cieľ bol nazbierať 8-tisíc eur na tlač kníh. Dali sme si nižší cieľ, pretože sme si neboli istí, či to bude mať úspech. Teraz sme to už viac ako dvojnásobne prekonali a ak sa nám podarí vyzbierať 20-tisíc eur, z každej predanej knihy darujeme peniaze na Mačky SOS na starostlivosť o najmenšie mačiatka, ktoré sú najmä v tomto období najviac ohrozené.
V prvom rade však pôjdu peniaze na tlač a taktiež sme sľúbili, že pre všetkých, ktorí si knihu zakúpili, vytvoríme špeciálne zberateľské záložky. Uvidíme, aké bude konečné číslo a čo všetko budeme môcť s tými peniazmi zrealizovať.
Dôležité je vyvíjať tlak na podniky, ktoré plasty vo veľkom produkujú, pretože ak by prestali, bolo by to najefektívnejšie. Čím väčší bude spoločenský tlak, tým pravdepodobnejšie je, že aj tie podniky zmenia svoj zaužívaný systém.
Je niečo, čo ti na vegánstve vadí?
Na vegánstve konkrétne nič, ale povedala by som, že sa mi nepáči, ako sa niektorí vegáni prezentujú. Naozaj nám niektorí robia zlé meno, hlavne, keď medzi sebou robia rozdiely a hlásajú, že jediná správna cesta je, ak je všetko puristické. Chýba tam ten pragmatický prístup a racionálny pohľad na svet a ako v tom svete fungovať.
Aj u vegánov sa nájdu príklady, kedy to ľudia so svojím presvedčením vyhrotia až do bodu, kedy nejde o osvetu, ale o extrémizmus. Napriek tomu, že je osveta dôležitá, títo ľudia podobnými prejavmi síce vzbudia pozornosť, ale nie v pozitívnom zmysle slova. Kde vidíš ty sama hranicu a aký máš na takéto protesty názor?
Ja zastávam umiernenú, racionálnu komunikáciu a nie som zástancom radikálnych a krvavých akcií. Rozumiem, ak sa niekto pokúša upriamiť pozornosť na to, ako sa ku zvieratám správajú v bitúnkoch a myslím si, že je to dôležité. Avšak na druhej strane je dôležité aj to, ako to vníma spoločnosť, pretože tá nemusí rozumieť podstate toho, čo sa títo aktivisti snažia dosiahnuť.
Extrémistické skutky nás oddeľujú od zvyšku spoločnosti a preto preferujem umiernený, pozitívny prístup k osvete o vegánstve. Je síce pravda, že možno niekomu práve tento drastickejší spôsob otvorí oči, no otázkou je, aké množstvo ľudí si skôr pomyslí, že ide o hlúpych vegánskych extrémistov. Ja osobne preferujem skôr akcie, ako sú napríklad vegánske hody, najmä vďaka tomu ľudskému prístupu.
V poslednej dobe sa spopularizovalo aj takzvané junk-food vegánstvo, ktoré má ďaleko od zdravého stravovania. Vidíš to ty osobne ako negatívum?
Nevadí mi to, lebo je to každého osobná voľba. Ak je človeku ľahšie stravovať sa týmto spôsobom a vie, že to nie je najzdravšie, tak do toho nemám čo hovoriť. Som však zástancom toho, že človek by si mal dávať pozor na svoju stravu, pretože predsa len ide aj o zdravie.
No a takisto robí aj zlý obraz o vegánstve, lebo ak sa naozaj stravuje len burgrami, tak určite nebude zdravý a potom vzniká fáma o tom, že vegáni nemajú dostatočný prínos živín. Nie je to však kvôli vegánstvu, ale kvôli tomu, že sa ľudia nevedia vyvážene stravovať. Ja si tiež rada doprajem nejaký burger, no je to skôr bonus a nie základ mojej stravy.
Ako vnímaš potraviny, ktoré vo svojej podstate sú síce vegánske, ale pri ich „žatve” zvieratá dokázateľne trpia? Napríklad palmový olej, avokádo alebo mandle.
Nemusíme ísť ani tak ďaleko do krajín, kde pestujú avokádo a mandle, aby sme našli plody, ktoré škodia zvieratám. Aj pri žatve obilia zomiera množstvo srniek. Poľnohospodárstvo je momentálne v takom stave, že pri zbere takmer všetkých plodín zomierajú zvieratá. Je to bohužiaľ realita, pretože takto vyzerá biznis, z ktorého získavame potraviny. Avokádo a mandle sú plody, ktoré k životu nepotrebujeme a netvoria môj základ stravy, no tiež sa nedá povedať, že sa im vyhýbam. Je na rozhodnutí každého človeka, že čo dokáže obmedziť a do akej miery.
Okrem vegánstva, čo všetko sa snažíš robiť pre záchranu planéty?
Recyklácia je určite základ a už aj naša spoločnosť túto myšlienku prijala. Potom je tu ešte koncept zero waste (pozn. red: produkovanie nulového odpadu), s ktorým tiež úplne súhlasím, keďže treba rozmýšľať aj nad tým, čo človek nakupuje a zbytočne nekupovať plastové obaly. Ja nie som úplne zero waste, ale určite sa snažím nosiť do obchodu vlastné tašky a vrecká.
Čo sa týka kozmetiky, tak kupujem takú, ktorá nie je testovaná na zvieratách a ideálne je vyrobená z prírodných zložiek. Nové oblečenie už nenakupujem a ak niečo naozaj potrebujem, tak niečo udržateľné, pri čom netrpela príroda a ani ľudia. Taktiež nemám rada plytvanie jedlom a snažím sa svoju ekologickú stopu zanechávať na minime.
Musí byť náročné na všetko myslieť a dodržať to.
Ja sa nad všetkým, čo robím, snažím premýšľať. Veľa ľudí robí iba to, čo majú zaužívané a čo sa naučili od rodičov. Ak však človek dokáže zvážiť svoje kroky a zamyslieť sa nad tým, čo robí, nebolo by zložité rozmýšľať šetrnejšie k našej planéte.
Tiež je dôležité vyvíjať tlak na podniky, ktoré plasty vo veľkom produkujú, pretože ak by prestali, bolo by to najefektívnejšie. Čím väčší bude spoločenský tlak, tým pravdepodobnejšie je, že aj tie podniky zmenia svoj zaužívaný systém.
Čomu by si sa chcela venovať v budúcnosti?
Ťažko povedať, pretože som momentálne naozaj spokojná. Venujem sa fotografovaniu a vydávam svoju prvú knihu, čiže možno v budúcnosti by som pri vydávaní kníh ostala. Samozrejme, chcem sa aj naďalej venovať vegánstvu, zdravému životnému štýlu a šíreniu osvety, aj keď ja to beriem tak, že sa nesnažím nikoho presviedčať o svojich názoroch, ak s nimi nesúhlasia. Chcem radšej uľahčovať životy ostatným ľuďom, ktorí s vegánstvom chcú začať, alebo len potrebujú poradiť s receptami.
