Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Peniaze sú pre mladých dôležité. Hlavne preto, aby mohli ukázať, že ich majú. A to aj vtedy, keď ich nemajú.
O generácii Ypsilon sme už napísali niekoľko väčších textov. Kto sú dnešní mladí, ktorí ovplyvňujú pracovný trh, ako sa správajú, ako rozmýšľajú a proti čomu bojujú. Dnes si posvietime na to, prečo je pre nich dôležité, aby pre svoje okolie vyzerali „chrumkavo“ a ako vyzerá bublina, v ktorej žijú.
Pravdepodobne chodíš na jednu z troch najpopulárnejších sociálnych sietí – Facebook, Instagram alebo Youtube. Denne preskroluješ niekoľko metrov, vidíš fotky svojich priateľov na zaujímavých miestach. Vieš, aké luxusné jedlo jedia, v čom sa vozia, kam idú v piatok večer. Zanechajú po sebe digitálne stopy, zdieľajú každý detail svojho života.
Nie všetko na sociálnych sieťach však musí byť realita. Mnohí sa snažia budiť dojem, že žijú lepšie ako v skutočnosti. „Určite sa snažia vyzerať lepšie, v podstate ako niečo „viac“. Je to predsa len nejaká sociálna prestíž mať sa dobre a byť (aspoň zdanlivo) úspešný. Potom sa aj cítia lepšie, lebo ako sa hovorí, fake it till you make it,“ hovorí 25-ročná Barbora, ktorá študuje psychológiu v Bratislave.
Potreba patriť do sociálnej spoločnosti v ktorej je možná interakcia, je evolučne daná a vďaka tomu máme predispozície napĺňať túto interakciu rozličnými spôsobmi. „Jednou z nich je aj práve prezentácia seba samého pred druhými ľuďmi, ktorá však často nereflektuje objektívne skutočnosti, ale len jednotlivcom prezentované a často skreslené skutočnosti. Registrujeme, že ľudia posúvajú svoje hranice intimity a zdieľajú informácie zo svojho súkromia čoraz častejšie,“ povedal pre Refresher psychológ Robert Krause.
Súkromie? Nemám záujem
Sem-tam sa objaví správa, že Facebook potajomky prepisuje tvoje hlasovky, že kupčí s informáciami, ktoré o tebe získal. Pohoršíš sa, no to je tak všetko. Na internete zdieľaš prakticky všetko – kde si, čo robíš, ako vyzeráš, ako vyzerá všetko a všetci okolo teba. Vymeníš jednoducho svoje súkromie za svoj virtuálny obraz.
Človek je tvor spoločenský, a preto je do istej miery pochopiteľné, že je pre nás ako druh významné dostávať spätnú väzbu od okolia. Častokrát nám práve spätná väzba potvrdí, resp. vyvráti naše presvedčenia. „Práve sociálne siete umožňujú, aby jednotlivci vytvárali o sebe príbehy, v ktorých vystupujú ako hlavní hrdinovia s rôznymi cieľmi, pričom mnohokrát ide najmä o uspokojenie potreby pozornosti, ocenenia/uznania,“ hovorí psychológ.
Stratená generácia
1883-1900
Povojnová generácia umelcov, svet bol pre nich chaosom plným nestabilných hodnôt. Boli sklamaní, plní dezilúzie.
G.I. generácia
1901-1924
Government Issue (pre potreby vlád). Je tiež označovaná ako generácia druhej svetovej vojny.
Tichá generácia
1925-1945
Ľudia sa zameriavali na pracovnú kariéru, ktorú uprednostňovali pred aktivizmom. Vyrastali v dobe, kedy nebolo bezpečné vyjadrovať svoj názor a postoje.
Baby Boomers
1946-1964
Prudký rozmach počtu detí, ale aj deti, čo zažili prudký rozmach v rámci vývoja spoločnosti.
Generácia X
1965-1979
Deti, ktoré vyrastali v období posunu sociálnych hodnôt.
Generácia Y
1980-1995
Obľubujú komunikáciu, sú vzdelanejší a využívajú digitálne technológie. (niekedy sa uvádza až rok 2000)
Generácia Z
1996–2009
Príznačné pre túto generáciu je využívanie technológií od útleho veku.
Chceš vyzerať skvele na každej fotke, zbierať lajky a reakcie. Prečo je to, ako vyzeráme na sociálnych sieťach, také dôležité? Osobný kontakt tlačíme na druhú koľaj, no online sme prakticky 24 hodín denne. Odpoveď je veľmi jednoduchá. Je to ľahšie a komfortnejšie. Zároveň môžeš byť lepší ako v skutočnosti si. „V minulosti sa oceňovala podobnosť a to, že jednotlivec nevytŕča z davu. Aktuálne je to skôr naopak a oceňuje sa viac odlišnosť, ktorá miestami naberá rôzne parametre,“ hovorí Krause.
Fotku môžeš pridať skoro ráno, neskoro v noci a dokonca aj z vane. Dokážeš komunikovať s kýmkoľvek a kedykoľvek, máš čas si premyslieť, ako budeš na toho druhého pôsobiť, ako sa javíš druhej strane. No a všetko, čo spravíš, si môžeš spätne pozrieť, prípadne zmazať. Nemáš len spomienky v hlave, ale aj vo virtuálnom svete. A tie, ktoré nechceš, tých sa jednoducho zbavíš.
Lajky či priaznivé komentáre ľudí robia šťastnými, centrum odmien v mozgu vypustí do organizmu hormóny (najmä dopamín, takzvaný hormón šťastia). „Tým sa ľudia často stávajú závislý práve na tejto chemickej reakcii, ktorá je podobná návykovému správaniu, keďže aj práve pri iných závislostiach jednotlivec prežíva uspokojenie spôsobené práve hormonálnymi zmenami v rámci organizmu,“ hovorí Krause.
„Je preto významné dbať na to, že na sociálnych sieťach často skreslene prezentujeme seba samého s cieľom osloviť určitú časť publika, pričom kontakt tvárou v tvár následne nereflektuje tzv. narácie (príbehy), ktoré o sebe vytvárame.“
Slovák si radšej kúpi drahé auto, potom cháluje wifonky. Sociálny status na internete je viac ako zdravie či komfort Zdroj: Unsplash
Na internete visíš hodiny, no ťažko povedať, čo je závislosť. Nedá sa to exaktne vyhodnotiť. „Ľudia trávia strašne veľa času za počítačom, za telefónmi. Závislosť na mobile sa veľmi ťažko vyhodnocuje a kontroluje, nie je stanovená norma,“povedala v rozhovore pre Refresher psychiatrička Ivana Dušeková. Dnes sú technológie neoddeliteľnou súčasťou našich životov. To, či to s Instagramom preháňaš, musíš vyhodnotiť len ty sám. „Ľudia nereagujú na to, keď ich upozorníte, že to nie je v poriadku. Nevnímajú to ako patológiu,“ dodala.
Podľa Krauseho majú technológie len takú moc, akú im ľudia dajú. „Preto aj sociálne siete nie sú zlé, ale naše postoje – racionálne, emočné a behaviorálne ich takými robia. Bez ľudí by sociálne siete nemali moc. Preto by sme sa ich nemali označovať iba v negatívnom slova zmysle, ale mali by sme zreflektovať, že kto a akým štýlom im samotnú moc dáva,“ hovorí psychológ.
Ak je jednotlivec v napätí a potrebuje byť na sociálnej sieti, je významné hľadať samotný dôvod jeho činnosti a najmä potrebu, ktorá ho v tom motivuje. „Často nie sme závislí na sociálnych sieťach, ale na chemických zmenách, ktoré sa v našom tele odohrávajú počas toho, ako sme online.“
Cieľom je dokonalosť, bez nej som nula
Ľudia sa teda snažia, aby vyzerali dobre. Nie, aby vyzerali skvele, ba priam dokonalo. Aj preto, aby mali pocit, že ich život je hodnotný, no aj preto, aby tak pôsobili pre ostatných. Na to, aby vyzerali dokonale, však potrebujú peniaze. Na Instagrame máš desiatky ľudí, ktorí majú drahé veci, jedia luxusné jedlo, jazdia na špičkovom aute. Odkiaľ na to majú? No, možno ani nemajú.
Např.:
Lístok ZDARMA na linke Bratislava – Viedeň/Schwechat
, 15 % zľava na nákup výživových doplnkov VOXBERG
nebo 30-dňová výzva s ChatGPT od Jazykového mentoringu ZDARMA
Realita je, že v roku 2019 sa odhaduje priemerná mzda na Slovensku na 1 063 eur. Ak by sme to rozpočítali na drobné, je to ešte o čosi horšie. Bratislavský kraj totiž celkové štatistiky výrazne skresľuje, v hlavnom meste zarobíš 1 377 eur, čo je najviac na Slovensku. Najmenej zas v Prešovskom kraji, 833 eur. Okrem Bratislavy žiadny iný kraj neprekročil hranicu 1 000 eur.
Aj napriek tomu, že na Slovensku nemáme tisícové platy, kupujeme si čoraz drahšie autá. A to nie o pár eur, ale o tisíce. V roku 2009 si Slováci kupovali auto za 6 800 eur, dnes Slovák minie na auto 11 400 eur. Väčšina si pritom auto berie na úver, Slováci potrebujú doplatiť 80 % ceny auta. Vekový priemer človeka, ktorý si berie úver, je 36 rokov.
Je tiež na mieste dodať, že oproti Čechom si kupujeme drahšie autá (v priemere o 900 eur) a vekový priemer máme nižší (približne o 3 roky). Pritom len ťažko môžeme tvrdiť, že sme na tom z hľadiska platov či životnej úrovne lepšie ako naši susedia.
Takých radšej ignorujem, občas sa na nich zasmejem
„Nemám auto, doteraz som ho nepotrebovala. Pokiaľ žijem sama v meste, kde pomerne dobre funguje sieť MHD a navyše má problémy s parkovaním, tak mi ho netreba. Nehovoriac o čase strávenom v zápchach každý deň,“ povedala 25-ročná Barbora, ktorá študuje psychológiu v Bratislave.
Ona sama nesleduje ľudí, ktorí sa na internete obklopujú luxusom.Dodáva, že väčšina sa snaží vyzerať dobre a to je podľa nej základ sociálnych sietí. „Ľudia sa chcú pozerať na pekné veci, nie na nešťastných slabochov, čo sa stále sťažujú. Väčšina ľudí podľa mňa funguje na sociálnych sieťach v tomto duchu. A či už je žiadaná komodita šťastie, prestížna kariéra, krásna rodina alebo práve peniaze a luxus, to už závisí len od cieľovej skupiny, ktorú chceš osloviť a tvojich vlastných priorít.“
Slovák si radšej kúpi drahé auto, potom cháluje wifonky. Sociálny status na internete je viac ako zdravie či komfort
Podobne to vidí aj 25-ročný Roman, ten študuje chémiu a žije v Banskej Bystrici. „Nevlastnia luxus, len to predstierajú. Ja osobne na sociálne siete nepridávam nič, akurát cez ne komunikujem. Dnes sa chce hrať každý na niečo, čo nie je a dokazovať si to. A to nielen sebe, ale aj svetu,“ hovorí s úsmevom. Ako študent zarába 200 € a nevie si predstaviť, odkiaľ by mali jeho rovesníci toľko peňazí, aby sa váľali v luxuse.
„Ja takých ľudí ignorujem, niekedy sa na nich ale zasmejem,“ dodáva. Aj Soňa, ktorá má 27 rokov a pracuje v oblasti médií a marketingu, si myslí, že väčšina ľudí sa na internete prezentuje niečím, čo reálne nevlastnia. „Slováci sú už teraz enormne zadlžení a keďže pomaly prichádza kríza, tak si myslím, že na to ešte niektorí riadne doplatia, keď nebude toľko pracovných príležitostí. Dlhy im ale zostanú,“ zamyslela sa.
Iná kategória sú ľudia, ktorí si luxusné veci nekúpia, len si ich požičajú a fotia sa. „Influenceri to robia často. V takomto prípade si myslím, že by bolo dobré nastaviť pravidlá priznávania product placementu (ak o product placement ide), aby ľudia vedeli, že ide o platenú reklamu a vnímali ju ako reklamu. Ak nejde o product placement a influenceri len chcú byt cool a fotia sa v luxusných autách a oblečení, ktoré potom vrátia, nech sa fotia. Je to ich vec. Hlúpi sa ale chytia.“
Fake it till you make it?
Sprav si sociálny experiment. Vyber sa do centra mesta a sleduj ľudí, hlavné tých mladších, pod 35 rokov. Drahé hodinky, mobil, tip-top výzor. Za deň takých stretneš desiatky. Vzbudzujú v tebe pocit, že sú za vodou a majú toľko peňazí, že nevedia čo s nimi. Realita je však v mnohých prípadoch opačná. Väčšina z nich bohatstvo pravdepodobne predstiera.
Sme ochotní klamať len preto, aby si o nás ľudia mysleli, že sme niečo viac. Zámerne okolo seba vytvárame oblak luxusu, tým sa ďalej prezentujeme na sociálnych sieťach. Čísla však hovoria jasne. Priemerný Slovák nezarába veľké peniaze.
Motivačné citáty a príbehy úspešných, ktoré hovoria o tom, aké je to jednoduché, však ľuďom dávajú nádej. Každý túži stať sa bohatým, no a najlepšie bez toho, aby sa musel snažiť. Predstieraj to, dokým to nedosiahneš. Úspešným patrí svet. Stokrát sa to nepodarí, raz to však vyjde. Každý začínal od nuly, aj ty môžeš byť jednotka. Lacné citáty dávajú Ypsilonom často falošnú nádej, ktorej veria. A sú schopní spraviť čokoľvek, aby bohatstvo nemuseli predstierať.
Slovák si radšej kúpi drahé auto, potom cháluje wifonky. Sociálny status na internete je viac ako zdravie či komfort
„V zdravej miere to človeka motivuje no pokiaľ nerozozná hranicu vlastného snaženia sa, môže to preniknúť až do významne skreslenej predstavy o sebe samom a tým aj k vzniku psychických ťažkostí,“ tvrdí Krause.
Byt a istoty sme vymenili za drahé mobily a flexenie
Rodičia vždy hovorili, aby si sa učil. Nájdeš si potom dobrú robotu, budeš tam pracovať dlho a budeš mať stabilný príjem. Budeš si šetriť a potom si kúpiš byt, budeš mať istoty. Ypsiloni však netúžia po istotách. Chcú si užívať a byť in, s bytom sa flexiť nedá. S drahým mobilom, teniskami a autom to ide oveľa lepšie.
Agentúra Confress vo svojom výskume skúmala, ako mileniáli míňajú peniaze. Pýtali sa 744 respondentov vo veku 16 až 31 rokov. 84 % opýtaných býva u svojich rodičov. Výskum tiež ukázal, že najradšej míňajú na cestovanie, kávu či reštaurácie. Charakteristické pre nich bolo to, že majú veľké ambície a nevedia sa uskromniť.
Sociálny status a prestíž je to, čo častokrát ľuďom uspokojuje potrebu uznania a ocenenia. „Mnohokrát sú ľudia na týchto potrebách závislých a to najmä ak ich nedostávali v detstve, resp. si ich nedokážu dať aj sami a preto neustále vyhľadávajú spôsoby, ako si tenzný stav nedostatku naplniť. Jedným zo spôsobov je aj precenená sebaprezentácia, ktorá však v dlhodobej perspektíve môže človeku spôsobiť viac starostí než radostí,“ hovorí psychológ.
Bratislava, mesto plné luxusných áut
Samozrejme, nemôžeme škatuľkovať, kde je najviac pozérov predstierajúcich bohatstvo. Žiadny oficiálny výskum neexistuje. Faktom však je, že hlavné mesto je plné luxusných automobilov. Neraz za volantom sedia mladíci. Treba však mať na pamäti aj to, že Bratislava ponúka oveľa viac možností, ako si slušne zarobiť. Podľa Platy.sk zarába 5 % ľudí pracujúcich v Bratislave viac ako 2 321 eur.
Slovák si radšej kúpi drahé auto, potom cháluje wifonky. Sociálny status na internete je viac ako zdravie či komfort Zdroj: Unsplash
Najlepšie v Bratislave zarábajú generálni riaditelia, priemerný hrubý plat je 6 213 eur. Na opačnej strane spektra je šička, tá si v hlavnom meste zarobí 605 eur. Až 58 % pracujúcich v Bratislave zarába viac ako 1421 eur. 23 % zarobí od 1 421 do 1 570 eur.
Hospodárenie s peniazmi súvisí s finančnou gramotnosťou. Zároveň je nutné určiť si priority. Pre niekoho to môže byť práve finančná istota či vlastný byť, pre niekoho zas vzhľad a materiálne veci.
Mamahotel aj po tridsiatke
V roku 2015 sme dosiahli vo finančnej gramotnosti v štúdii PISA 2015 výkon 445 bodov. Boli sme takmer najhorší, za nami bolo iba Čile. V rizikovej skupine je 34,7 percenta slovenských žiakov, čo je jeden z troch. Zle sme dopadli aj v pomerne čerstvom lokálnom prieskume, ktorý zhotovila Poštová banka.
Vo veľkom teste finančnej gramotnosti dokonca pohoreli aj tí, ktorí si verili. Banka sa pýtala 1 500 Slovákov. „Z maximálneho počtu šiestich bodov za správne odpovede väčšina respondentov získala iba jeden,“dodáva Lýdia Žáčková, hovorkyňa Poštovej banky.
Smutným fenoménom na Slovensku je aj to, že sa mladým jednoducho nechce pracovať. Sú pohodlní, radšej žijú dlhé roky u rodičov. Vyhovuje im žiť za minimálne náklady u rodičov. V rámci Európskej únie zhruba tretina mladých vo veku 25 až 34 rokov žije s rodičmi. My sme na druhom mieste, vedú Chorváti. Bežný Slovák žije v „mamahoteli“ až do tridsať jednotky. Najlepšie sú na tom Dáni, Fíni či Švédi, len 6 % mladých žije s rodičmi.
Ľudia vo veku 18 až 35 rokov vedia ušetriť v priemere 235 mesačne. „Môže to súvisieť s tým, že najmä mladí do 25 rokov ešte bývajú doma alebo na internáte a šetria si peniaze na vlastné bývanie,“povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.
Podľa psychológa mladí jednoducho uprednostňujú stereotyp, ale aj komfort pred potenciálnym nekomfortom. „Na strane druhej, deti sú odrazmi aj svojich rodičov a vnímame aj recipročnú závislosť, kedy aj mnohým rodičom môže vyhovovať, že aj ich staršie deti žijú s nimi v jednej domácnosti, čoho dôkazom sú aj tzv. sendvičové generácie,“ dodáva Krause.
Košičan a jeho nepodarená pyramídová hra
Nedávno sme písali o Košičanovi, ktorý rozbehol pyramídovú hru. Mladík, 30-ročný akožepodnikateľ, oklamal desiatky ľudí. Hral sa na finančného obchodníka, no v skutočnosti prevádzkoval pyramídovú hru. V súvislosti s jeho „podnikateľskými aktivitami“ boli zatiaľ zistené škody vo výške 133-tisíc €. Staré dlhy platil novými investíciami. Na svojom Instagrame však vyzeral ako človek, ktorý už nikdy nemusí pracovať.
Zdroj: David G./FB
Mladíkovi hrozí 15 rokov. „Neúspech neexistuje, existujú iba malé sny,“ propagoval svoj biznis na plagáte. Vraj nevedel, že robí niečo nelegálne. Ťažko povedať, čo mladíka hnalo dopredu. Jedno je však isté, svoj luxus neváhal ukazovať na sociálnych sieťach. Luxus, ktorý nemal.
Častokrát registrujeme, že sa ľudia ženú za cieľmi druhých ľudí, súčasná doba a najmä spoločnosť, ktorá je tvorená nami, ľuďmi, nám prezentuje materiálny úspech ako potvrdenia našej práce. Mnoho ľudí následne predpokladá, že úspech ich urobí šťastným. „Následne však zistia, že je rozdiel medzi prežitkovým (okamžitým) a reflektívnym (dlhodobým) šťastím. Namiesto sústredenia na úspech by sme sa preto mali viac sústrediť na zmysel a hľadania vlastného šťastia. Úspech nás urobí prežitkovo šťastnými, ale šťastie nás urobí reflektívne šťastnými a úspešnými,“ uzavrel psychológ.