Vlado Voštinár: Zavolali sme do Inkognita pornoherečku, ľudia sa sťažovali. Tvárili sa, že filmy pre dospelých neexistujú

Nabrali sme vtedy odvahu a zavolali sme si ju. Bolo to ešte počas prvej série. Predsa len, ľudia sem-tam  pozerajú filmy pre dospelých. Vrátane Slovákov.  Tak sme si mysleli, že sa netreba tváriť, že takéto povolanie neexistuje. To dievča bolo  veľmi príjemné, no ľudia to neprijali. Povedali sme si, že už nebudeme takýmto spôsobom provokovať.

Ani v roku 2019?

Možno sa dramaturgovia osmelia a niečo podobné skúsime opäť (smiech).  Čo ale určite nechceme, sú politici. Raz sme mali prezidenta Schustera.  Aj napriek tomu, že je neaktívny v politike a že bol  fantastický hosť sme ľudí trochu vystrašili. Rozdelili sme si tým divákov na dve skupiny. Za a proti. Mysleli si, že už do politiky ideme a takto si pripravujeme priestor.  

Snažili sa už nejakí politici natlačiť sa do Inkognita?

Samozrejme, že sa pýtate. Tlačia ich do toho ich PR manažéri. Úspešne sa bránime.

Viete aj konkretizovať?

Nestoja mi za to ich spomínať.

O Zdenke Studenkovej kolujú na internete vtipy. Postrehli ste ich?

Áno, videl som tieto memečka.  Takáto zábava je voči Zdenke nefér. Na Slovensku existuje veľa iných objektov, z ktorých by si ľudia mohli a mali robiť srandu. A právom. Ľudia ju nepoznajú osobne, vykresľujú si nepresný obraz. Zdenka je profesionálka, veľmi vážená herečka, normálna,  racionálna a vzdelaná žena. Je vždy pripravená na 100 %, skvele sa s ňou spolupracuje. Ľudia jej prevažne vyčítajú, že sa o seba prehnane stará. Lenže ona je herečka, ktorá sa živí tvárou.  Je pochopiteľné, že dbá o svoj zovňajšok, rovnako ako iní herci. Preto si myslím, že vtipy na jej adresu sú veľmi nefér.

Sledujete memes, Zomri?

Mám to odsledované a dosť sa na nich bavím.  Tí chalani sú fakt výborní (smiech). Občas sa tam objaví aj Inkognito. Nedávno bol tajný hosť Marian Kočner a nik ho neuhádol. V paneli sedeli politici a zázračne ho žiadny z nich nepoznal  (smiech).

V minulosti ste mali ako tajného hosťa Braňa Mojseja. Stretnutie nedopadlo najšťastnejšie, cez bulvár ste si vymieňali odkazy.

Mrzí má, že to takto Braňo prijal.  Veľmi úprimne ma to mrzí.  Inkognito je  zábavný program a ja som si myslel, že Braňo je absolútny nadvecák a môžeme si teda dovoliť zo seba trochu urobiť aj srandu.  Braňo je šouman, postava slovenského šoubiznisu, ktorú každý pozná. Bol som presvedčený, že moje slová bez problémov strávi tak, ako mnohí iní pred ním.

Nestalo sa, dotklo sa ho to. Neodhadol som situáciu a o to viac ma  mrzelo, že mal potrebu vytvárať mediálne odvety.  To sú veci, do ktorých sa nezapájam a ani sa nikdy zapájať nebudem. Vyjadril som sa aj verejne, že som nemal záujem ho nijako uraziť. Ale asi sa stalo. Škoda. Ospravedlňujem sa mu.

Okrem Inkognita moderujete ešte jednu reláciu, Nové bývanie. Kto je cieľovka?

Ktokoľvek.  Pozrú si ju ľudia, ktorí opúšťajú detskú izbu, aj tí, čo si menia jednoizbový byt za väčší. Pozrú si nás aj diváci, ktorí bývajú už vo svojom vysnenom byte či dome a chcú vidieť, ako si sen postupne plnia iní. Zároveň sa uisťujú, že pred rokmi dobre kúpili a krútia hlavami nad súčasnými cenami nehnuteľností.

Hlási sa vám do relácií veľa ľudí?

Mám informácie, že áno.  Avšak neviem ani len približné číslo.

Dočítal som sa, že aj napriek tomu, že si uchádzači byt vyberú, stále nie je isté, že ho dostanú.

Viem, že sa toto párkrát udialo. Žiaľ, patrí to k predajným taktikám, my s tým už nič nevieme urobiť. Natočili sme program, pomohli sme ľuďom s výberom. Mrzí nás, keď sa nakoniec kúpa nepodarí. Často sa až z médií dozvedáme, že to nakoniec nevyšlo. Keď to totiž nakrúcame, všetko je v absolútnom poriadku.

Extrémne ma však nahneval medializovaný prípad dvoch hendikepovaných ľudí. Našli sme im pekný, bezbariérový byt a nakoniec dopadli veľmi zle. Prišli aj o byt, aj o peniaze a dodnes sa naťahujú s realitnou kanceláriou. Hnevá nás to, nemáme však ako zasiahnuť.

Pravidelne sa sám seba pýtam, pre koho túto prácu vlastne robím.  Aký sú tí na opačnej strane a čo by chceli vidieť? 

Televízie skúšajú rôzne formáty, máločo sa podarí. Markíza napríklad skúšala Hypnoshow. Prečo sa zábavným projektom na Slovensku nedarí?

Darí sa aj zábavným, ale nie všetkým.  Aj Hypnoshow bola remeselne zvládnutá dobre.  Pekná scéna, svetlá, snímanie, všetko bolo profesionálne. Druhá vec je, že tomu  ľudia neverili a neprijali to. Priznám sa, že v prípade markizáckej šou som tak trochu tušil, že môže dopadnúť zle, ak to dramaturgovia nepodchytia správne. Hypnóza možno  skutočne funguje  tak, ako sme to videli na obrazovke. Ale koľko ľudí to vie?  Ja som tomu tiež neuveril.

Nie som televízny analytik, ale niekedy nerozumiem, prečo niektoré  show programy zaberú a iné nie. Perfektná scéna, výborný námet, skvelé výhry i súťažiaci a,... a málo ľudí pri obrazovke.  Éra súťaží je podľa môjho názoru na istý čas preč. Tak, ako bola éra panelových šou a dnes to  ľudí opäť baví, časom sa vrátia aj súťaže.

Máme na JOJ-ke čakať novú šou, ktorej budete súčasťou?

Uvidíme. Ale skôr nie, ako áno (úsmev).

A čo iná relácia?

Momentálne nemám potrebu púšťať sa do nových projektov. Mám toho dosť a na trhu nie je formát, do ktorého by som bol použiteľný. Momentálne moderujem relácie, ktoré sú dlhodobo úspešné a teraz robím všetko preto, aby na obrazovke žili, lebo ma to napĺňa a stačí mi to.

Máte v rámci moderovania cieľ, ktorý by ste chceli dosiahnuť?

Práve ho napĺňam. Relácie sú v hlavnom vysielacom čase veľkej televízie, spolupracujem s profesionálmi, ktorí sú všeobecne rešpektovaní a robím programy, ktoré ľudia  sledujú a verím, že sledovať chcú.  Samozrejme, aj Inkognito  niektorí ľudia prepínajú. Nedokážeme ulahodiť všetkým.  Ale  veľa ľudí nás sleduje a to je dôležité.

Kto je dnešný slovenský televízny divák?

Pravidelne sa sám seba pýtam, pre koho túto prácu vlastne robím.  Aký sú tí na opačnej strane a čo by chceli vidieť? Myslím si, že dnešným divákom stále mám čo ponúknuť a ak budú hviezdy priať, chvíľu  to tak ešte bude. Neviem však odpovedať na túto otázku s patričnou presnosťou a definíciou. Je však všeobecne známe, že mladí odchádzajú na internet. Tí starší, čo si radi zapnú televíziu sú pozorní  i kritický a chcú sa v programoch nájsť. Myslím tým, že by program trochu mal kopírovať aj ich život.  A takéto programy moderujem.  Programy, ktoré sú o divákoch, pre divákov, s divákmi a aj u nich doma.  Môžem chcieť viac (úsmev)? 

Tiež si zapnete televíziu, keď si potrebujete oddýchnuť?

Samozrejme, niektoré relácie si s radosťou pozriem. Hlavne tie nové.  Mám však „problém“ že neviem telku pozerať ako diváci. Ja si tam všímam skôr remeselné spracovanie, takže v mojom prípade je sledovanie televízie niečo ako „ aircheck“. Mám veľmi rád eventové priame prenosy  a výpravné historické veci.  Na druhej strane nie som správny divák pre  nekonečné a bezduché seriály.

Televízia je ešte stále bežnou súčasťou Slovákov.  Som si tým istý, ale ja sa snažím, aby mi televízia do života zasahovala  iba tak... rozumne. 

Máte koníčky mimo televízie?

To je môj životný hendikep. Istý čas som na seba nabalil toľko, že som nemal čas žiť. Nepracoval som na koníčkoch, ktoré som mal, zároveň som nevyhľadával ďalšie. Aj to je dôvod, prečo sa neangažujem v nových projektoch. Mám toho dosť a do voľných okienok, ktoré sa mi počas dňa vyskytnú, chcem konečne zapasovať koníčky. Milujem šport, aj keď to na mne veľmi nevidno (smiech).

Tak málo športujem, že mi to je samému trápne a hanbím sa o tom nahlas rozprávať. Keď sa na mňa pozriete, je jasné, že som nabral pár kíl. Plánujem vedome a radikálne do svojho života zaradiť šport. Už na tom pomaličky pracujem. Zároveň do svojho života postupne pridávam aj ostatné záľuby. Je to síce klišé, no nemal som na tieto veci čas.

Na čom ste boli naposledy v kine?

Zrodila sa hviezda. Chápete?  Žiadne umenie, ale čistá komercia (smiech).  Možno príde chvíľa, kedy sám od seba začnem vyhľadávať filmy, ktoré nebudú komerčné. Trebárs vidieť na plátne slovenských kamarátov, ako si s úlohou poradili.

Čo by ste robili, ak by ste neboli v telke?

To viem presne. Do televízie som sa dostal prakticky nedopatrením, úplnou náhodou. Dušou som poľnohospodár a určite by som v tom pokračoval. Neskromne si myslím, že by som bol dobrý farmár, dodnes ma to drží (smiech).

Dostali ste ponuku od iných televízií?

Áno, niekoľkokrát.

Prečo ste odmietli „prestup“?

Prvú ozajstnú veľkú  šancu som dostal na úplnom začiatku v STV, dnešná RTVS . Tam som strávil pomerne dlhý čas. Potom som dostal ponuky z Markízy. Bol som zvedavý, ako funguje komerčná televízia.  Boli to ponuky, o ktoré som sa reálne zaujímal.

Ponuka z JOJ  prišla až po tom?

Áno. A potom ešte aj z RTVS.

Z Markízy to boli „tučné“ a lákavé ponuky?

Práveže nie. Boli atraktívne len tým, že prišli z Markízy. Všetky boli pod úrovňou toho, čo som dovtedy robil v STV. Markíza mala vtedy obrovský ošiaľ, pracovať pre ňu bolo v tom čase výsostné. Ja som to však k životu nepotreboval. V prvej ponuke, po prvých kamerových skúškach,  som nedopatrením urazil vtedajšieho riaditeľa neuváženou vetou. Vyslovil som slovo podmienka. V Markíze sa používalo len slovo povinnosť. Veta s dodatkom „mám podmienku“ nebola riaditeľom prijatá kladne. Takže ma vyprevadil bez dohody. 

Potom  som dostal aj druhú ponuku, opäť to skončilo na riaditeľovi, rovnako ako aj tretia. Po nej mi zavolala programová riaditeľka a pýtala sa: „Vladko, čo ste vy tomu nášmu Paľkovi spravili, že Vás stále vetuje?“ (smiech)

Na aké projekty vás lákali?

V jednom  som mal alternovať Vila Rozborila a mne sa to veľmi nepáčilo. Myslím tú alternáciu, napriek tomu, že Vilo bol vtedy absolútnou markizáckou hviezdou.  Mohol som sa teda pri ňom krásne zviesť (smiech).  Uvádzal zábavnú reláciu, ktorá mala asi 15 minút a vysielala sa v priamom prenose pred ich Televíznymi novinami. Bola to taká interaktívna súťaž s divákmi a išla každý deň no a chceli, aby sme sa tam s Vilom striedali.  Ja  som vtedy mal dva veľké súťažné projekty v STV, Tipos bingo a Labyrint. Vymeniť to za tento program, i keď na Markíze, sa mi nezdalo šťastné.  A takto podobné boli aj ďalšie ponuky. Vtedy ešte JOJ-ka neexistovala.

Už vás niekedy lákali do politiky?

Áno, nebudem však konkretizovať strany. Lákali ma aj na moderovanie kampaní. Ponuku som dostal dokonca aj nedávno. Táto cesta je pre mňa absolútne vylúčená, a to vo všetkých formách.

Ste šéf tímu Twistovo, organizujete detské tábory. Nedávno sa rozprávalo o zneužívaní detí, konkrétne v ChaChaLande, polícia začala trestné stíhanie. Nebojíte sa, že sa niečo podobné deje aj u vás?

To, čo som čítal o spomínanom tábore, ma vydesilo, znechutilo a šokovalo. Bol som na pokraji zúfalstva, keď som sa to dozvedel. V minulosti malo Twistovo ChaChaLand v portfóliu. Bolo to v čase, keď ešte nemali licenciu na organizovanie táborov. Toto všetko, čo sa dialo v ich tábore, sa našťastie nestalo v čase, keď sme ich zastrešovali.  Ale  aj tak by som nemal dosah na to, čo sa tam deje. Bola to totiž samostatná fungujúca jednotka. Na to, na čo mám dosah, to je len Twistovo ako také.

Máte všetko v Twistove pod kontrolou?

Obe ruky na klád a odtnite mi ich. Tak veľmi  garantujem, že je náš tábor bezpečný, a to v akomkoľvek rozmere. Bezpečnosť a dôveryhodnosť sú pre mňa absolútnou bibliou letných táborov u nás. Pred pár dňami sme obdržali certifikát najvyššej dôveryhodnosti  v kvalite AAA . Takýto máme spomedzi všetkých organizátorov detských pobytov len my.

Prečo vzniklo?

Tým, že som nikdy neštudoval herectvo a nemal som ako dieťa toľko možností, chcel som sa nejakým spôsobom odvďačiť za to, že mi bolo dopriaté živiť sa takto. Zorganizoval som pre deti tábor, celý som ho zastrešil a napozýval som zaujímavých hostí, najpopulárnejšie osobnosti a celebrity.  Detská boli nadšené a chceli ďalší ročník. Aby som to mohol splniť, musel som si založiť firmu.  A vzniklo Twistovo (úsmev).