Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Príbeh muža, ktorý sa od dílera drog vo Švédsku prepracoval na jedného z najbohatších ľudí na Slovensku.
Významný člen slovenského podsvetia, o ktorom sa hovorilo, že nikdy nezaložil vlastnú skupinu organizovaného zločinu. To bol Jozef Svoboda. Mnohí ľudia, vrátane vplyvných podnikateľov či politikov, po Svobodovej smrti nemohli (alebo nechceli) uveriť, že sa jeho meno dlhodobo spájalo s mafiánskym prostredím.
Na Svobodu radšej nazerali ako na bývalého zápasníka, úspešného biznismena,podporovateľa Slovana či predsedu Slovenského zápasníckeho zväzu. Jeho aktivitám, na rozdiel od bratislavských gangstrov ako Diničovci a Sýkorovci, nebola oficiálne prisudzovaná násilná trestná činnosť.
Niektoré zdroje však tvrdia, že pri urovnávaní sporov s istým Azerbajdžancom prišiel muž po svojich, no z miesta odchádzal zabalený v koberci. Ak sa Svoboda do podobných násilných činov nepriamo zapájal, vedel ich dokonale zakrývať.
Svojím dôvtipom a diplomatickým prístupom sa dokázal svojho času od obyčajného dílera a vyhadzovača v klube vytiahnuť medzi 30 najbohatších Slovákov. Pre ďalšie príbehy z prostredia slovenskej mafie začni sledovať nasledujúceho vlákno.
V tomto článku si prečítaš:
Ako sa Jozef Svoboda dostal do švédskeho väzenia
Akými mužmi sa obklopoval a prečo neriešil spory vraždením ako Černák
O odpočúvaní osôb v bratislavskej reštaurácii Alžbetka
O založení prvého kasína na Slovensku a sporoch s vládou Mikuláša Dzurindu
S ktorými významnými politikmi si dokázal budovať vzťahy
Tri motívy vraždy Jozefa Svobodu
Od väzenia vo Švédsku po priateľstvá so slovenskými politikmi
Jozef Svoboda nebol prvým ani posledným mafiánom, ktorý svoju zločineckú púť začal ako vyhadzovač. Za príklad spomeňme bratislavských gangstrov bratov Diničovcov či údajného bossa popradského podsvetia Milana Reichela. Svoboda svoje päste podľa dokumentárnej série Mafiáni spočiatku využíval v známom klube Bajkal, ktorý kedysi stál vedľa hotela Holiday Inn. Pred hotelom, mimochodom, v roku 1997 zabili mafiána Miroslava Sýkoru.
Budova bývalého klubu Bajkal
Svoboda sa okrem iného zo začiatku na Slovensku živil aj pašovaním a v 80. rokoch odcestoval do Švédska, kde ho zavreli do väzenia. Podľa bezpečnostného analytika Milana Žitného sa Svoboda dostal do väzenia kvôli distribúcii drog.
„Malo ísť o drogovú kriminalitu a organizovanú skupinu. A údajne sa Svoboda stal policajným informátorom, ktorý usvedčoval ostatných. Preto vyšiel z väzenia oveľa skôr. Jeho spoluvinníci však dostali veľmi vysoké ‚palety‘,“ povedal pre Refresher.
Na Slovensko sa vrátil až po páde komunizmu a diery začínajúceho demokratického režimu vedel vhodne využiť vo vlastný prospech. Svojho času bol označovaný za veľmi schopného diplomata, ktorý sa do veci vedel vložiť tak, aby bol vlk sýty, aj ovca celá, pričom Svoboda z toho, pochopiteľne, vyťažil svoju časť. Inak povedané, prepájal politikov s mafiánmi, ktorí od zástupcov nášho štátu za špinavú prácu dostávali lákavé protislužby.
Neskôr sa taktiež stal predsedom Slovenského zápasníckeho zväzu. V tejto funkcii vydržal až do roku 2002, kedy abdikoval a prešiel na post podpredsedu Európskeho výboru zápasenia. Dlhodobo pôsobil aj ako člen dozornej rady Slovana Bratislava.
Sloboda, čo by bývalý zápasník, prišiel v minulosti k rôznym úrazom, medzi ktoré patrí aj zlomené ucho, kvôli čomu mu prischla prezývka „ušatý“. Cez šport dokázal nadviazať dôležité kontakty, medzi ktoré môžeme podľa TASR počítať zavraždeného ministra hospodárstva Jána Duckého (HZDS), bývalého ministra vnútra Ľudovíta Hudeka (HZDS), bývalého prezidenta Ivana Gašparoviča a mnohých ďalších.
Ján Ducký, niekdajší minister hospodárstva
a generálny riaditeľ SPP, ktorého zavraždili 11. januára 1999
Privatizér v ilegálnych dražbách
„Manžel najviac zbohatol v období, keď bolo pri moci HZDS. Celkom dobre vychádzal s ľuďmi ako Ducký. Niekoľko rokov sa poznal aj s Rezešom, chodili spolu na dovolenky. Keď zastrelili Miroslava Sýkoru, boli spolu (s Rezešom) na lyžovačke vo Švajčiarsku,“ povedala Svobodova bývalá manželka Karin pre TASR.
Svoboda sa v rámci svojho biznisu na Slovensku podobne ako ďalší mafiáni okrem pôžičiek za vysoké úroky zapájal do takzvanej malej privatizácie. Jej podstata spočívala v tom, že si mafiánsky záujemca, či už násilím alebo podplácaním, dohodol ďalších fiktívnych účastníkov dražby.
Tí, samozrejme, vedeli, že konkrétny objekt nebudú vlastniť, a tak sa suma za určité pohostinstvo alebo hotel znižovala až do momentu, kedy budúci majiteľ zdvihol dražobnú paličku. Viac sa o priebehu ilegálnych dražieb z 90. rokov, vrátane priameho svedectva o jednej z nich, dočítaš v tomto článku.
Svobodu obklopovali silní muži, násiliu sa však vyhýbal
Všeobecne sa hovorilo, že Svoboda bol „sólista“ a nikdy nezaložil vlastnú organizovanú zločineckú skupinu. To však podľa Žitného nebola pravda. „Svoboda mal okolo seba svojich chlapov. To je iba taká fáma od ľudí, ktorí ho chcú dať do iného svetla. Samozrejme, že mal okolo seba množstvo zápasníkov, ktorí boli použiteľní na čokoľvek. Nemal však sklony riešiť spory rýchlou, povedzme, že černákovskou krvavou cestou, ale skôr chcel veci urovnať obchodne, cez peniaze a podobne,“ vyjadril sa.
Výpomoc mal však taktiež od svojho mafiánskeho priateľa. „Čo viem ja, tak spolupracoval so Surovčíkovcami. Až vo finále sa s Jožom Surovčíkom rozkamarátili,“ dodala k slovám Žitného bývalá investigatívna novinárka Daša Matejčíková.
Napriek tomu, že mal Svoboda za sebou mnohých silných mužov, nebol oficiálne nikdy spájaný s násilnou trestnou činnosťou. „Bol zápasník, každý deň vo Forume v posilňovni trénoval, takže predpokladám, že dané spojenie tam bolo. To sa však iba hovorilo,“ povedala ďalej pre Refresher.
„Na to bol šikovný. Nič takého sa oficiálne nevedelo. Ale pôsobil tu jeden pán z kaukazskej krajiny, myslím, že to bol Azerbajdžanec. Ten koncom roku 99' zmizol. V 90. rokoch sa tu však pohyboval ako osoba, ktorá bola predĺženou rukou s obchodom s ropou. Mal však zlé renomé, pretože pri jednom rokovaní s významnou západnou ropnou spoločnosťou na stôl vytiahol pištoľ.
Přidej se do klubu REFRESHER+
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Čo sa stalo s Azerbajdžancom, ktorý mal konflikt so Svobodom
O odpočúvaní osôb v bratislavskej reštaurácii Alžbetka
O založení prvého kasína na Slovensku a sporoch s vládou Mikuláša Dzurindu
S ktorými významnými politikmi si dokázal budovať vzťahy
Prečo posielal Svoboda novinárom tipy na zákulisné hry politikov
Biznismeni teda odišli a hneď sa to dostalo do novín. A v danom čase existovala verzia, že mal so Svobodom isté obchodné spory, ktoré išli vyriešiť do hotela Forum. Odtiaľ však už údajne vyšiel zabalený v koberci. To je ale iba informácia z mojich policajných zdrojov, ktorá sa nikdy nepotvrdila. Išlo však o jediný moment, kedy som zaregistroval, že Svoboda mohol mať na rukách aj niečo iné, než len otlačky od peňazí a od drog,“ tvrdí Žitný.
Na Slovensku otvoril úplne prvé kasíno
Svoboda vlastnil aj podiel v spomínanom bývalom hoteli Forum na Hodžovom námestí v Bratislave, ktorý dnes môžeš poznať pod názvom Crowne Plaza. V rámci privatizácie sa zameriaval najmä na kasína a bary s hazardnými hrami. Bol osobou, ktorá v našej krajine otvorila úplne prvé kasíno – konkrétne v hoteli Forum.
To mal odkúpiť za smiešnych 10-tisíc dolárov. „Keď sa Svoboda po páde komunizmu objavil na Slovensku, tak mi v 91. roku jeden poradca vtedajšieho premiéra Čarnogurského povedal, že Svobodu stálo iba 10-tisíc dolárov, aby dostal licenciu na prevádzkovanie kasína v hoteli Forum. Tá informácia síce nie je overená, ale vzhľadom na to, že to kasíno dostal naozaj veľmi rýchlo, tak by som jej veril. Pritom tu boli iné veľké firmy, ktoré si vybavovali sieť kasín po Slovensku,“ prezradil bezpečnostný analytik.
Podľa dokumentu Mafiáni sa Jozef Svoboda tešil takej finančnej hojnosti, že svojho času patril medzi 30 najbohatších Slovákov. Napriek tomu svojej manželke po smrti zanechal množstvo dlhov.
Hotel Forum z 8. marca 2001, ktorý sa neskôr dostal do rúk zahraničného investora.
Zápasil s vládou Dzurindu a v reštaurácii odpočúval hostí
Hotel Forum chcela v neskoršom období vláda Mikuláša Dzurindu predať, súd však nariadil, aby sa vysporiadali najprv so Svobodom. S ním ale vláda kvôli podozreniu na kontakty s podsvetím nechcela rokovať.
„Keď to chcela vláda predať, nevedeli ho odtiaľ dostať. Úrad vlády kvôli jeho pozadiu, ktoré bolo o ňom známe, nechcel so Svobodom rokovať priamo. Vláda teda oslovila ľudí z J&T. Tí sa stali novými väčšinovými vlastníkmi a následne sa so Svobodom dohodli,“ opísal Žitný vývoj udalostí, po ktorých nakoniec Forum skončil v rukách zahraničného investora.
„Pre Svobodu bolo minimálne imidžovo výhodné podnikať a pohybovať sa v tom priestore, keďže do Forumu chodievali za Mečiarovej vlády vtedy vplyvní ľudia, ako Anna Nagyová a podobne Svoboda mal z Forumu súkromné korzo – ak nebol v posilňovni, sedel v lobby alebo bol v kasíne. Aj od Svobodu raz za čas prichádzali novinárske tipy, odhaľujúce správanie sa politickej garnitúry tej doby. Nezdalo sa, že by si tým chcel kupovať mediálny záujem alebo podporu – tú by ani nezískal – on sa tým skôr bavil,“ prezradila o jeho zámeroch bývalá investigatívna novinárka Matejčíková.
Majetný Svoboda ďalej vlastnil napríklad reštauráciu Alžbetka. Podľa informácií Žitného sa v Alžbetke kedysi nachádzali skryté kamery a odpočúvanie. Za túto spoluprácu s políciou mohol Sloboda vďaka niektorým cenným záberom a rozhovorom získať určitý druh výhod.
Reštauračné zariadenie Alžbetka, ktoré kedysi patrilo Svobodovi
„Kamaráti z polície ma upozornili, aby som si tam nikdy nešiel sadnúť z dôvodu, že sú v Alžbetke odpočúvacie zariadenia. Podobne ako Edo Dinič mal teda dobré styky s politikmi a spravodajskou službou, a tým pádom aj on poskytoval rôzne špeciálne služby,“ vyjadril sa Žitný.
Podobným systémom spolupráce s SIS fungoval aj spomínaný Eduard Dinič a jeho brat Róbert (kamery v erotickom klube pod hotelom Junior) či niekdajší vychodoslovenský boss Róbert Holub (erotický salón Evelyn). Nikoho z menovaných však takáto spolupráca so štátnymi orgánmi pred smrťou nezachránila.
„V Alžbetke sa pravidelne stretávali vtedajšie vplyvové skupiny a vplyvoví ľudia. Otázne je, či bola inštalácia odpočúvacích zariadení a kamier Svobodovým vlastným nápadom alebo mu s tou myšlienkou niekto práve z tých vplyvových ľudí pomohol. Ja by som bola skôr za druhú verziu,“ myslí si Matejčíková.
Vzťahy s Ivanom Gašparovičom a ďalšími vplyvnými ľuďmi
„Spomínam si, že v roku 2002 bol jeden kolega na Súmračnej v Bratislave (poznámka redakcie – na adrese Súmračná 27 sa nachádza centrála politickej strany SMER - SD), kde mala byť tlačovka, a Svoboda istého mediálneho mága tľapkal po ramene a povedal mu, že ‚toto bola veľmi zlá investícia‘. A vonku boli samé Choppre, ktoré, ako sa neskôr zistilo, patrili chlapcom od Svobodu,“ povedal Milan Žitný.
„Svoboda mal jednoznačne blízke vzťahy na politikov a toto pozadie jeho politických kontaktov je známe. Existujú taktiež fotografie, kedy sú spoločne s Ivanom Gašparovičom na zápase.“
Dvaja strelci a sedemnásť dávok do hlavy aj chrbta
Podobne ako bratia Diničovci sa Svoboda po dlhých rokoch v kontroverznom biznise rozhodol odcestovať do Francúzska. Dá sa predpokladať, že Svoboda odišiel do zahraničia zo strachu o svoj život? Niekdajšia novinárka Matejčíková v tom má jasno. „Určite áno. Nepochopiteľné však bolo, že na Slovensku nechal rodinu. Svoju manželku, pritom, aj počas svojho pôsobenia na Slovensku, neustále kontroloval a žila v takpovediac zlatej klietke,“ vyjadrila sa.
Vlastnícke práva na jeho majetky preniesol na mafiánov Jána Takáča a Jozefa Surovčíka. Po zavraždení Takáča a Surovčíka sa v roku 2004 Svoboda vrátil na Slovensko, aby vymáhal svoje aktíva. To sa mu však stalo osudným. „Poznal sa so zavraždenými. Veľmi mu bolo ľúto za Surovčíkom. Vtedy spomenul, že zmizol nejaký obnos peňazí. Boli kamaráti aj zo zápasenia,“ spomínala na vzťahy Surovčíka, Takáča a Svobodu jeho bývalá manželka.
O Svobodovu smrť sa 28. júna predpoludním v bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice pred bývalou stávkovou kanceláriou Terno (dnes na mieste stojí stávková kancelária Fortuna – pozri na mape nižšie) postarala dvojica strelcov. Telo 48-ročného Jozefa Svobodu zasiahlo 17 guliek, z čoho tri výstrely smerovali priamo do hlavy. Jeho pohreb sa konal 2. júla 2004 na cintoríne v bratislavskom Prievoze. Rozlúčiť sa s ním podľa Pravdymalo prísť zhruba 300 ľudí.
Presná lokácia miesta, na ktorom bol zavraždený Jozef Svoboda
Telo zavraždeného Jozefa Svobodu
Kto stál za vraždou muža, ktorý vychádzal s mafiou aj politikmi?
K jeho smrti sa pre SME vyjadril aj známy podnikateľ Ivan Kmotrík, ktorý na Svobodu spomínal v dobrom. „Mal som ho rád, na mňa pôsobil korektne. Väčšinou sme sa stretli na futbale, dával tam vlastné koruny,“ povedal, pričom na otázku Svobodovho prepojenia s podsvetím odpovedal značne vyhýbavo.
Pochvalne na neho spomínali taktiež niektorí politici. Výborné kontakty na SMER potvrdila aj Svobodova bývalá žena. „Bolo to také tajné stretnutie, kde oslavoval Smer víťazstvo Ivana Gašparoviča. Pamätám sa, že manžel prišiel domov až niekedy nadránom,“ prehlásila pre Aktuality o súkromnej oslave z apríla 2004.
Napriek jeho známostiam na vysokých štátnikov či podsvetie, a možno práve kvôli tomu, nie sú vrahovia Jozefa Svobodu do dnešného dňa známi. Pri jednom z možných motívov jeho zabitia Nový Čas píše o zdroji z podsvetia, ktorý odkazuje na spor Svobodu a Takáčovcov. Tým mal údajne dlžiť množstvo peňazí. Spomínajú sa však aj ťahanice okolo bývalého hotela Forum.
Vyjednávania o predaji Svobodového podielu s vládou totiž vôbec neprebiehalo hladko. Ďalšiu verziu spomína Žitný. „Keď ho zabili, časovo sa to malo zhodovať s obdobím, kedy boli prepustení jeho kumpáni zo Švédska, ktorých kedysi zhodil. Jedna z verzií je teda tá, že sa mu prišli poďakovať,“ povedal a vyjadril sa taktiež k tomu, či si myslí, že jeho vrahovia budú jedného dňa odsúdení:
„Muselo by ísť o úkladnú vraždu, a teda o druh vraždy, ktorá by nebola premlčaná. Pretože tu máme aj príklad, kedy si istý Marek Trajter objednal vraždu Romana Deáka, no súd rozhodol, že keďže z toho nemal majetkový prospech, tak je čin po desiatich rokoch premlčaný. Takže je ťažko uvažovať nad tým, či bude Svobodova vražda objasnená.
Osobne si ale myslím, že nie. Sú tu vraždy, ktoré nebudú nikdy objasnené – teda aspoň súdne. V istom prostredí môžu byť, samozrejme, známi páchatelia aj objednávatelia, ale jednoducho tá dôkazná núdza je taká, že s tým nikto nechce hýbať. Prípad Steinhübela je takmer to isté. Vie sa, kto ho zabil, vie sa aj to, na koho objednávku bol zavraždený, ale prípad nemá dostatok dôkazov,“ dodal na záver.