Černák ho dobodal do chrbta a ďalší mafián mu odrezal hlavu. Profil bossa bossov, ako sa stal šofér šéfom slovenského podsvetia

V roku 1992 začal so svojimi prvými podvodmi s faktúrami, pri ktorých si niekto objednal tovar a následne ho nezaplatil. Černákovci v rámci Banskej Bystrice a okolia riadili množstvo firiem, vrátane neslávne známej bezpečnostnej služby Security 3, cez ktorú v podstate legálnym spôsobom vypaľovali podniky. V nej boli pri založení podľa obchodného registra spoločníkmi  Mikuláš Černák, Miloš Kaštan a Michal Ondrejčák.

Podoba Miloša Kaštana z roku 1999

Na začiatku Černákovej zločineckej kariéry v jeho myslení spravila veľkú zmenu vražda Ladislava Bojkuna. Ten mal údajne udržiavať milenecký pomer so ženou dnes už zosnulého mafiána Alojza Házyho. Bojkunu chcel pôvodne Házy s Vladimírom a Mikulášom Černákom vraj iba postrašiť, no celá akcia nakoniec skončila jeho vraždou.

„Chvíľu potom sme počuli výstrel. Vybehol som z auta smerom k nim, no keď som tam prišiel, pri vykopanej jame ležal už len Lojzo s pištoľou v ruke a Laco  (poznámka redakcie – Ladislav Bojkuna) ležal nehybne v jame,“ cituje slová Černáka Plus 7 Dní. Bojkuna bol prvým zavraždeným, s ktorým sa Černák vo svojom živote stretol, no jednoznačne nie posledným. Na ďalších vraždách sa už navyše s veľkou radosťou taktiež podieľal aj tým, že osobne stlačil kohútik pištole.

Doporučeno

Mafiána Juraje „Piťa“ Ondrejčáka muselo před soud dostat 350 policistů. Zbraňový arzenál mohli gangu závidět všichni konkurenti 21. února 2019 v 13:30

Ako prvý vraždil Mikulášov mladší brat Vladimír

V lete 1993 v telgártskom podniku Femina prišlo k sporu medzi Vladimírom Černákom, Jánom Handulom a istým Milanom Schwarzbacherom. Ich konflikt sa skončil zavraždením Schwarzbachera. Nepohodlným svedkom vraždy sa stal majiteľ Feminy Miroslav Vlček.

Černák mladší a Handula skončili vo väzbe, čo sa ale nepozdávalo Mikulášovi Černákovi. Za vraždou svedka Vlčeka údajne stála práve skupina Mikuláša Černáka. Na nej sa vraj zúčastnil Alojz Házy, bývalý policajt Gustáv Slivenský a Jozef Burger. Dvojicu obvinených z vraždy Schwarzbachera nakoniec z väzby prepustili. Vlček už totiž nebol medzi živými, a tak nemal proti nim kto svedčiť.

V Černákovej skupine bol jeho pravou rukou Ján Kán a ekonómom skupiny Miloš Kaštan. Pred Kánom však v partii pôsobil Martin Láboš, ktorého v roku 1995 nahradil práve Kán. Černákovho mentora Láboša totiž počas jedného konfliktu zavraždili, za čo sa Černákovci, pochopiteľne, pomstili.

V oblasti fyzickej likvidácie nežiaducich osôb mali v tom období veľmi slušnú prax. Už v roku 1993 začali totiž zarábať aj na nájomných vraždách. Ich prvou obeťou sa stal ukrajinský mafián Jaroslav Ivanovič Oros. V čase úmrtia mal iba 22 rokov. Podľa PLUS 7 DNÍ sa cena za jeho odstránenie pohybovala medzi 200-tisíc až 500-tisíc slovenských korún.

Fotografia Jána Kána z roku 2019

Kto sa vysmieval Černákovcom, mohol si rovno vykopať hrob

Mafiánov však Černákovci neodstraňovali iba kvôli peniazom, ale aj v prípade, že im ich vystupovanie mohlo kaziť biznis. Mikuláš Černák mal napríklad záujem na vražde mafiána Tutiho Daniša, ktorého považoval za nízko inteligentného hulváta. Na stretnutí bossov podsvetia z roku 1995 v Bratislave sa totiž Tuti predvádzal skutočne nemiestnym spôsobom.

Milana Reichela spájaného s podsvetím 90. rokov podľa slov Černáka nazval steroidnou bábkou a vysmieval sa aj Mikulášovmu bratovi Vladimírovi. Černák chcel Daniša na mieste zastreliť, ale na jeho šťastie ho upokojili prítomní mafiáni vrátane Miroslava Sýkoru. Život Tutiho a jeho brata prezývaného Papas nakoniec 6. júla v roku 1995 ukončila výbušnina. 

„Černák neskôr priznal, že výbuch auta, v ktorom Daniš zomrel aj s bratom Jozefom, bol následkom jeho neslušných spôsobov. Danišovcov odpálili s veľkým množstvom výbušnín. Ich auto bol rozmetané prakticky po troch uliciach a časti tela lietali až na úrad vlády a ďalšie kusy skončili v neďalekom parčíku. Hlava jedného z nich ďalej dopadla na kapotu auta istého muža, ktorý išiel na ministerstvo financií,“ povedal novinár Ján Petrovič.

Pozoruhodnou je aj vražda niekdajšieho šéfa košického podsvetia Róberta Holuba, ktorému sa zhodou náhod podarilo prežiť hneď niekoľko útokov. Pri vražde Holuba sa spojilo viacero faktorov, pre ktoré si Černák želal, aby tohto muža odstránili zo sveta. Okrem iného chcel, aby na jeho miesto zasadol spojenec Karol Kolárik. Atentátov na Holuba bolo viacero, no nakoniec ho nájomný vrah Jozef Roháč prezývaný Potkan či Čapica dorazil v bratislavskej nemocnici v noci zo 4. na 5. októbra 1997. Viac sa o priebehu jednotlivých atentátov na Holuba dočítaš v tomto článku.

Venovať sa všetkým vraždám Černákovcov detailne by vydalo určite aj na celú knihu. V dokumentárnej sérii Mafiáni z dielne RTVS tvorcovia spomínajú svedecké tvrdenia, podľa ktorých mal Černák vravievať, že obete jeho vražedného besnenia by zaplnili celý autobus. A treba povedať, že výrok nemusel byť ďaleko od pravdy.  Skúsme si teda detailnejšie priblížiť aspoň niektoré z neslávne známych vrážd tejto skupiny.

Černák na okresnom súde v Bratislave z roku 2016, po prelomení mlčania. 

Politik HZDS, ktorého život stál 20 miliónov slovenských korún

Mafiánsky podnikateľ Peter Steinhübel dlhodobo spolupracujúci s podsvetím požadoval, aby na neho spolumajiteľ Tatravagónky Poprad a politik za HZDS Vladimír Bachleda prepísal svoj podiel, píše Teraz.sk. Ponúkal mu za to 20 miliónov slovenských korún, ale keď ho odmietol, obrátil sa na mafiu. Tá sa mala postarať o to, aby Bachleda poslušne spolupracoval.

Za túto pomoc gangstri od Steinhübela dostali 20 miliónov slovenských korún. Bachleda, bohužiaľ, nemal ako tušiť, že peniaze, ktoré mohli skončiť u neho, prijali mafiáni na jeho zavraždenie. Bachledu vraj síce varovali, že ak nezaplatí podiel, pôjde "dole". Údajne ale skrytý význam tejto vyhrážky nepochopil.

Celá vec najprv išla cez Sýkorovcov, ale keďže miestny rajón patril pod Černáka, museli sa s odmenou podeliť. Keď obeť mafiánskych praktík podpísala zmluvu o prevode, Černák jej, podľa svojho tvrdenia, v lese strelil do hlavy. Bachleda bol nezvestný od 22. mája 1997. Za vraždu nakoniec napriek mnohým spoluvinníkom odsúdili iba Černáka.

O vraždu objednávateľa Steinhübela sa mimochodom ešte v roku 1994 mali postarať práve Černákovci (nakoniec bol ale zavraždený v roku 1999), ktorí s ním neskôr spolupracovali. V podsvetí sa na kamarátstva zväčša nehralo a každý život mal určitú cenu. Jeden deň si u mafie objednali vraždu a na ďalší deň sa mohli stať obeťou tej istej skupiny.

Vladimír Bachleda

Stretneme sa v pekle, povedal predtým, než ho zastrelil

Známou je taktiež vražda poľského podnikateľa Grzegorza Szymaneka zo septembra 1997. Ten si mal na podvodoch zarobiť veľmi slušný obnos peňazí a svojho času patril medzi najbohatších Poliakov. Szymaneka Černákovci uniesli vraj na objednávku poľskej mafie. Keď Szymanek začal Černákovi a jeho ľuďom ponúkať viac, než im sľúbili poľskí gangstri, slovenskí mafiáni zvažovali, že jeho návrh prijmú.

Po krku im však vtedy išla polícia aj detektív Krzysztof Rutkowski, ktorého najala rodina Szymaneka. Boss bossov Černák sa nakoniec rozhodol nežiaduceho svedka odstrániť. Ešte predtým, ako ho strelil do hlavy, mu však mal zo zábavy povedať, či im zaplatí. Černák ale už v tom momente o peniaze nemal záujem.

„Miki Szymanekovi povedal, otvor ústa a vložil mu pištoľ do úst. Povedal mu: ‚Stretneme sa v pekle.‘ Strelil. Poliak vydával zvláštne zvuky, ako keby chrápal. Miki podal zbraň Jánovi Kánovi a on ho strelil do hrudníka. Zakopte ho, povedal potom Miki. Nečakal som to, zostal som v miernom šoku a prišlo mi zle. Zvracal som,“ cituje Teraz.sk slová svedka Alexandra Horvátha a švagra bývalého košického bossa Holuba, ktorého Horváth pre Černáka zradil. 

Dobrou správou je, že v novembri 2019 za vraždu Szymaneka neodsúdili iba Černáka, ale aj jeho pravú ruku Jána Kána. Tomu súd vymeral 8-ročný trest, no obhajoba sa voči nemu odvolala. O spojitosti medzi Szymanekom a Černákom ako prvý písal nezvestný novinár Paľo Rýpal. Ten mal podľa tvrdenia novinára Jána Petroviča kvôli svojej publikácii o Černákovcoch chodiť niekoľko týždňov s nepriestrelnou vestou, ktorú mu poskytol spomínaný súkromný detektív Rutkowski.

Grzegorz Szymanek

Odrezaná hlava bývalého policajta bola výstrahou zradcom

Vražda bývalého policajta Gustáva Slivenského z apríla 1997, ktorý mal údajne na Černákovcov donášať, sa odohrala v hoteli Milana Reichela odsúdeného za ekonomickú trestnú činnosť. Páchatelia však spravili obrovskú chybu, a to takú, že telo obete zabalili do plachiet so znakom hotela Gerlach. Plachtu aj s telom síce zapálili, ale časť s razítkom hotela zostala. Jedným z podozrivých bol preto spočiatku aj majiteľ hotela Reichel.

„Slivenského vtedy do chrbta bodal Mikuláš Černák. Michal Csémy si následne od Černáka vypýtal nôž, s ktorým obeti začal odrezávať hlavu. A to napriek tomu, že vtedy ešte Slivenský žil. To fyzické utrpenie, ktorým si musel prejsť, si neviem ani predstaviť,“ opísal krutú vraždu Slivenského novinár Petrovič.

„V miestnosti bola tma. V momente, keď vošiel Slivenský, sa strhla bitka. Ja som povedal, že na to kašlem a išiel som preč. Keď som sa po piatich minútach vrátil, chlap ležal na zemi dobodaný a Csémy mu rezal hlavu,“ povedal Reichel.

Jeho odrezanú hlavu umyli, s policajnou čiapkou položili na auto a do úst dali cigaretu (pozri fotografiu nižšie). Rovnako brutálnym spôsobom Černákovci mimochodom zabili aj Rudolfa Hodossyho, čím sa chceli pomstiť za vraždu Michala Csémyho. Jeho odrezanú hlavu vystavili v kvetináči.

Podobne, ako v prípade Slivenského, Mikuláš Černák Reichelovi uškodil už v roku 1994. Počas oslavy Reichelových 30. narodenín mu prišiel do jeho hotela zagratulovať a zároveň zavraždiť údajného informátora Jozefa Filipa. Túto obeť mal mafiánsky šéf Reichelovi symbolicky darovať k tridsiatke.

„Tušil som, že to môže dopadnúť zle, pretože Černák riešil veci radikálne. O jednej v noci prišlo auto a my sme šli za ním. Z hlavnej cesty sme zišli na vedľajšiu do lesa. Černák nám povedal, že ideme na zábavu. Zrazu zaznel výstrel a chlap (poznámka redakcie – údajný informátor Jozef Filip) spadol. Už som iba videl, ako mu odťahuje ruku od ucha. Potom sa otočil ku mne, usmial sa (poznámka redakcie – Mikuláš Černák) a poprial mi všetko najlepšie k narodeninám,“ povedal Reichel pre Refresher.

Chceli Černáka pred zatknutím zavraždiť?

Krátko po oslave svojich 31. narodenín, 19. decembra 1997, sa Mikuláš Černák a Ján Kán dobrovoľne vydali polícii. Dostali totiž informáciu, že je na nich vydaný zatykač a istý vysoko postavený pracovník ministerstva vnútra im mal podľa Černáka garantovať, že ich opäť prepustia. Černák sa zjavne ničoho neobával, pred policajtov nastúpil ako suverén a ako, podľa šéfa Sýkorovcov Róberta Lališa povedal, keby bolo treba, „dajú dole“ aj vtedajšieho šéfa SIS Lexu či ex-premiéra Mečiara.

Akoby sa nič nedialo prišli Černák s Kánom na Krajské policajné riaditeľstvo v Banskej Bystrici. Samotní policajti boli v šoku. Nevedeli, čo robiť, napriek tomu, že po oboch bolo vyhlásené celoštátne pátranie. Nakoniec sa našiel policajt, ktorý oboch mužov odviezol do Trenčína, kde na nich vydali zatykač.

Odvtedy, s výnimkou zhruba polročnej prestávky (prepustili ho  podmienečne na slobodu v čase, keď ešte nebol doživotne odsúdený), je Černák za mrežami, dnes už odsúdený aj na doživotie. Zachránila prítomnosť médií v Banskej Bystrici v roku 1997 Černákovi život? Slová bývalého novinára Vladimíra Donnera tomu nasvedčujú.

„Bolo to presne 19. decembra 1997. Videl som infračervené svetlo, ktoré prešlo od jeho pása až k pravému ramenu. Z toho, podľa môjho názoru, vyplýva, že Černák mohol byť terčom nejakého zameriavača. Pretože kameraman a fotograf, ktorí tam boli, nemali infračervené zameriavanie. Následne sme si s Černákom ešte písali, keď bol vo vyšetrovacej väzbe. Pripomenul som sa mu, že som bol medzi ostatnými novinármi, ktorí s ním komunikovali pred policajnou stanicou, keď sa prihlásil. Obsah listov sme potom uverejnili v Novom Čase,“ povedal pre Refresher novinársky veterán Vladimír Donner.

„S Černákom som sa potom stretol ešte raz v období, keď ho prepustili z väzenia. Viezli ho vtedy jeho kumpáni, Černák sedel vzadu a na krku mal taký luxusný biely šál. Jeho muži mi však povedali, že pán Černák sa už s vami rozprávať nebude. Odvtedy som Černáka videl už len na súde,“ dodal dlhoročný novinár venujúci sa kriminálnej tematike.

V procese proti Černákovi svedčilo množstvo ľudí a niektorí, ako napríklad Alexander Horváth, ktorý niekoľkokrát v priebehu času zmeni výpoveď a neskôr opäť svedčil proti Černákovi. Iní od začiatku do konca trvali na svojich slovách, a tak sa o neželaných svedkov „postarali“ Černákovi spojenci. Príkladom takejto vraždy je usmrtenie Mariána Karcela z roku 2000. Ako inak, vraždu organizoval práve boss Černák, ktorý si dokonca v pokročilom štádiu súdneho procesu vedel na svojich protivníkom efektívne posvietiť a odstrániť ich z cesty. O vraždu Karcela sa postaral Branislav Adamčo.

Šmejd, magor a klamár, hovoria o Černákovi jeho bývalí spolupracovníci

Černáka postupne začali zrádzať aj jeho najbližší, Miloš Kaštan, Ján Kán či bratia Mellovci. Vzťahy s niekdajšími kumpánmi sa skončili. O Černákovi sa dnes vyjadrujú takmer výhradne s negatívnym podtónom, alebo urážkami.

Kán nazýva Černáka klamárom, Kaštan magorom a nájomný vrah Alojz Kromka alias Čistič bývalého bossa označil za „kajúcnika, farizeja, klamára a šmejda, ktorý zabíjal, zakopával a odrezával hlavy“. „Keby sa v 90. rokoch dali robiť 'selfíčka', tak tento kanibal by ich mal s každou obeťou s odrezanou hlavou a nebolo by treba žiadne dokazovanie," nešetril kritikou na Černáka Kromka, ktorý stál ako nájomný zabijak slovenského podsvetia za množstvom obetí.

Po 25 rokoch za mrežami (v prípade Černáka v roku 2023) môže odsúdený zo zákona požiadať súd o podmienečné prepustenie. O tom však bývalý mafiánsky šéf podľa vlastných slov nepremýšľa. „V našom rozhovore povedal, že sa týmto ešte nezaoberá. Tvrdil, že chce žiť každým aktuálnym dňom. Takže túto informáciu nepotvrdil. Mnohí ľudia však očakávajú, že to urobí,“ prezradil nám o Černákovej výpovedi Ján Petrovič.

Na názor, či sa prelomením mlčania z roku 2015 snaží Černák získať šance na podmienečné prepustenie, sme sa pýtali aj Vladimíra Donnera. „Áno, presne tak. Černák preto hrá a spolupracuje, aby si to takto vyžehlil,“ reagoval.

Nikto síce nekorunovanému kráľovi mafie z 90. rokov nevidí do hlavy, no dá sa predpokladať, že kvôli svojím výpovediam dúfa v zhovievavosť súdu. Na záver treba azda už len podotknúť, že v histórii Slovenska súd doteraz neprepustil podmienečne na slobodu žiadneho doživotne odsúdeného väzňa.