Slováci do ženy liali slivovicu a zaškrtili ju jej vlastným opaskom. Jej muža chceli zapáliť

René Widdershoven sa 23. augusta 1990 nachádzal spoločne so svojou ženou Gabrielle na odpočívadle rakúskej diaľnice A-25. Manželská dvojica umývala v karavane riady, keď ich vyrušil Ján Molnár. Zaklopal na dvere a slušne požiadal o pomoc. René vtedy ešte netušil, že sa so súhlasným prikývnutím ženie do náruče smrti. „Molnár s Masárom boli extrémne bezohľadní, v danej dobe tento prípad hýbal spoločnosťou,“ spomína Snopko.

Neďaleko od auta, podľa Nového Času, napadli manžela Gabrielle sekerou a kladivom. Okrem toho sa, podľa holandského novinára Jos van den Campa, ktorý sa prípadu venuje dlhé roky, pokúsili Reného aj zapáliť. Následne ho zviazaného vyhodili z ukradnutého auta značky Ford Tranzit, ktorý pôvodne patril manželom. René sa zo zranení zotavil a proti dvojici neskôr svedčil. V neprospech vrahov hrala aj náhoda.

René si totiž krátko pred trestným činom na videokameru natočil ich príchod. Molnár a Masár nakoniec manželskej dvojici ukradli spomínanú videokameru a ďalšie cennosti.

Podľa novinára Vladimíra Donnera malo agresívne vyčíňanie prebiehať nasledovne: „Manžela obete omráčili zviazali, so zapchatými ústami a zalepenými očami hodili do auta. Jeho žene Gabrielle zviazali ruky a na hlavu natiahli vrece. Ich psíka Boba vyhodili na parkovisku. Neskôr Molnár donútil Gabriellu piť z fľašky slivovicu. Žena núkala násilníkom peniaze. Molnár ju však znásilnil a zaškrtil jej opaskom.“

„Ide o príklad zlých ľudí ako z čítanky, ktorých nenapravilo ani väzenie. Treba zvýrazniť, že Molnár bol už pred prípadom Gabrielle vrahom a recidivistom. Je to notoricky zlý človek. A pokiaľ si dobre spomínam, tak na túto dvojicu číhali, nešlo teda o obete situácie a zmätku, ktorý nastal. Recidivisti páchajúci činy, ako Molnár a Masár, sú ťažko poučiteľní,“ povedal sa bývalý kriminalista Snopko. Manžel Gabrielle besnenie Molnára a Masára prežil, ona však nie.

Na tomto mieste objavili náhodní okoloidúci zviazaného manžela zavraždenej Gabrielle

Molnár vraždil rovnakým spôsobom, tvrdil prokurátor

Telo obete sa našlo dva mesiace po spáchaní trestného činu. Vtedajší šéf úradu vyšetrovania Jaroslav Ivor povedal, že ho vyhodili na smetisku. Počas súdneho pojednávania sa z bývalých komplicov stali sokovia. Obaja sa snažili hodiť vinu na toho druhého. „Komplici na súde buď držia spolu, alebo sa chcú jeden na úkor druhého dostať za každú cenu z takejto situácie, a tak sa vzájomne topia. Je to pomerne bežná vec,“ okomentoval neskorší vzájomný vzťah vrahov Snopko.

Napriek tomu, že zločincov na mieste nasnímala kamera a polícia ich rýchlo dolapila, mali veľké šťastie. Ešte len v roku 1991 prijalo totiž Slovensko Listinu základných práv a slobôd, vďaka čomu dvojici brutálnych vrahov nehrozil trest smrti.

Bývalý mestský prokurátor Juraj Trokan si bol od začiatku prípadu takmer úplne istý, že vraždu spáchal Ján Molnár. Podľa jeho vyjadrenia sa miesto činu vyznačovalo množstvom špecifických znakov, ktoré boli pozorované už pri Molnárovej predošlej obeti, a teda pri vrátničke z internátu v Karlovej Vsi. Aj túto obeť zaškrtil.

„Išiel som do rakúskeho Linzu, kde som si vyžiadal pitvu a povedal som vtedy, že s najväčšou pravdepodobnosťou bol páchateľom Ján Molnár, keďže presne takým spôsobom spáchal vraždu približne už desať rokov predtým,“ povedal Trokan.

Molnár a Masár spravili manželovi obete Renému zo života peklo

Holandský De Limburger sa ešte v roku 2015 vydal za manželom obete. Opísali ho ako čiastočne ochrnutého muža v depresii, ktorý pravidelne premýšľa nad samovraždou a trpí epilepsiou. V jeho dome sa aj po dlhých desiatkach rokov od tragédie nachádzali fotky Gabrielle a taktiež urna s jej popolom. Za svoj život mal síce René aj iné partnerky, ale Gabrielle označil za jedinečnú.

Jos van den Camp spomína, že v prípade Reného netrpí len jeho myseľ, ale aj telo. Kvôli zraneniam má natrvalo paralyzovanú pravú ruku a z dôvodu rečovej poruchy nedokáže dobre hovoriť. S ohľadom na súdne pojednávanie z 9. januára 2020 sa Refresher spoločne s holandským novinárom pokúsil kontaktovať Reného.

Nemohol sa však k veci vyjadriť, a tak za neho odpovedal jeho švagor Hans van de Wetering. „Bolo nám v tom čase sľúbené, že celoživotný trest je naozaj celoživotný! Právnik hovoril, že celoživotné odsúdenie je neľudské, ale keď uvidíte, čo spravili Gabrielle, Renému a jeho rodine, na to neexistujú žiadne slová,“ povedal.

Ľubor Masár, ktorý na súde v Trnave žiadal

o podmienečné prepustenie na slobodu – neúspešne (5. september 2018)

Molnár hádzal vraždu a znásilnenie na Masára

Poslednú žiadosť o podmienečné prepustenie Molnár adresoval súdu v októbri 2019. Súd mal o nej rozhodovať 9. januára, Molnár ju však stiahol. Predtým sa doživotne odsúdený trestanec, podľa TASR, pokúšal dostať na slobodu dvakrát. Svoju prvú žiadosť v júni 2016 vzal späť. Zaujímavosťou je, že po späťvzatí žiadosti predložil sudcovi dokumenty a povedal, že „za toto je zavretý už 26 rokov“.

List s tvrdením o svojej nevine adresoval aj TV JOJ. V ňom tvrdil, že Holanďanku neznásilnil a nezabil (čo tvrdil aj Masár). Na príkaz Molnára vraj iba strážil auto s obeťami. Druhú žiadosť o podmienečné prepustenie Molnárovi okresný súd v Trnave v októbri 2017 zamietol. S rovnakým verdiktom trnavský súd odmietol prepustiť aj Ľubora Masára. Jeho žiadosti nevyhovel v septembri 2018. 

Slovenské súdnictvo doposiaľ neprepustilo na slobodu žiadneho doživotne odsúdeného väzňa. Svoje šťastie naposledy skúšali páchatelia takzvaného vietnamského masakru Viliam Hauser a Róbert Matta. Žiadosti v auguste 2019 ale stiahli späť. Prečo sa nakoniec zločinci rozhodnú svoje žiadosti stiahnuť?

Riaditeľka odboru podpory centrálneho riadenia a komunikácie Zboru väzenskej a justičnej stráže Katarína Nováková povedala, že odsúdený na doživotie môže požiadať opätovne o podmienečné prepustenie po uplynutí troch rokov od zamietnutia. 

„Z uvedeného dôvodu nie je ojedinelá situácia, kedy odsúdený ešte pred rozhodnutím súdu zoberie svoju žiadosť z rozličných dôvodov a pohnútok späť, a tým nie je pre podanie novej žiadosti o podmienečné prepustenie viazaný žiadnou lehotou,“ tvrdí. V prípade Molnára a súdneho pojednávania z roku 2016 chcel možno iba sudcovi predložiť spomínané listiny.

Doporučeno

Krvavý masakr Vietnamců. Svobodu může okusit známý mafián i další doživotně odsouzení vrahové 23. srpna 2019 v 9:28

Molnár strávil veľkú časť života vo väzení, ako by sa správal na slobode?

Pri rozhovore s exkriminalistom Snopkom sme sa rozprávali aj o možnosti, že by súd prepustil 77-ročného vraha na slobodu. Po desiatkach rokoch vo väzení by takýto trestanec prišiel do úplne iného sveta. Čo by to pre neho znamenalo?

„Človek, ktorý je dlhodobo vo väzení, už nedrží krok s dobou. Vezmime si, že keď sa takáto osoba dostane na slobodu, je obklopená počítačmi, modernými telefónmi či internetom,“ povedal a následne sa zamyslel: „Treba tu zaradiť aj iné praktické otázky. Bude mať z čoho žiť? Našiel by si bývanie? Má ho kto zobrať k sebe domov? Na druhej strane zločinca nemožno držať vo väzení kvôli tomu, že by zostal na ulici. V jeho prípade by som ale predpokladal, že by mohol mať s novonadobudnutou slobodu veľký problém.“

Ján Molnár fungoval na slobode v časoch, ktoré poznal, a predsa sa nevedel zaradiť do spoločnosti. Prečo by mal teda záujem okúsiť úplne nepoznaný svet?

„Keď sa väzňovi zažiada sloboda, je to relatívne prirodzené. A možno je u takéhoto jedinca sloboda cennejšia ako sociálne zabezpečenie, strava, jedlo, ošatenie či strecha nad hlavou,“ premýšľal nad vecou Snopko. „Ak by sme mali v rámci teórie polemizovať, ako 77-ročný človek si už možno nemusí uvedomovať dôsledky toho, keby bol prepustený na slobodu. A možno si ich aj uvedomuje, ale zároveň vie, že už mu nezostávajú desiatky rokov života, a tak by sa rád ešte znova pozrel na slobodu,“ dodal.

Spoločnosť by však nezaujímala ani tak skutočnosť, či sa o seba dokáže dlhoročný zločinec postarať, ale či nezačne opäť páchať trestnú činnosť. Podľa bývalého kriminalistu tu hrá úlohu množstvo faktorov.

„Keď sa takýto človek dostane von a zostane v hmotnej núdzi, je otázne, či sa u neho opäť nezapnú pôvodné mechanizmy dravca. Ale nemusí to tak byť. Sú totiž prípady, kedy sa agresivita vekom znižuje. Existujú psychológovia, ktorí tvrdia, že aj mnohonásobní vrahovia môžu časom vyhorieť a nič pri nich nehrozí. To už ale osobne neviem posúdiť.

Na druhej strane máme aj opačné prípady, pri ktorých starý človek naďalej vraždí. Tam by už ale išlo o viacero faktorov – v akom je fyzickom a psychickom stave, no a ako som už spomínal, dôležité je aj sociálne zabezpečenie a z toho vychádzajúca hmotná núdza a riziko spáchania ďalšieho zločinu,“ nechal sa počuť na záver.

Doporučeno

Spodní prádlo 11leté dívky si vzal jako trofej. Vzorný otec, věřící muž a sadistický vrah 15. června 2019 v 8:47