Testovali sme mrazené pizze: Ktorú by si radšej nemal nikdy ochutnať a ako obstála Ristorante?

Buitoni Forno di Petra

Výrobca Buitoni má dlhoročnú históriu a jeho receptúry sú skutočne unikátne. Dôkazom toho je aj mrazená pizza Forno di Petra, ktorá nás príjemne prekvapila už len tým, že na rozdiel od všetkých ostatných, ktoré sa v tomto teste nachádzajú, sa na jej povrchu nachádzajú dosť veľké plátky údenej varenej šunky.

Kvalitná šunka sa totiž pri polotovaroch len tak nevidí. Okrúhly tvar pizze bol už po otvorení mierne porušený, čo po upečení spôsobilo, že jedna strana bola viac chrumkavá a druhá príjemne mäkká. To však neberieme ako mínus, v konečnom dôsledku to dokonca chuť ešte vylepšilo.

Veľmi príjemne bolo tiež to, že sa na pizzi nachádzalo skutočne veľa syra. Ten po roztopení doslova podlial takmer celú plochu a výsledná chuť rozhodne stála za to. Bol dokonca tak výrazný, že takmer zatienil paradajkovú chuť základu, ktorého bolo, nanešťastie, v tomto prípade dosť málo.

Išlo však o pravdepodobne jedinú pizzu, ktorá bola upečení takmer identická s obrázkom na obale. Šunka bola perfektná, cesto miestami aj chrumkavé, aj mäkké, čo je ideálne, syra bolo chvályhodne veľa a potešil nás aj bonus v podobe šampiňónov, čo nie je samozrejmosťou. V pomere chuť, cena, gramáž a kvalita sa Buitoni v našom teste dostala do výrazného vedenia.

American Supreme

Už na prvý pohľad bolo evidentné, že ide o klasický americký typ pizze s hrubým cestom a viacerými ingredienciami. I keď pri rozbalení sa nám javila podobne tenká, ako ostatné, po upečení sa cesto nafúklo a pripomínalo akýsi múčnik. Hrubé cesto je neoddeliteľnou základnou črtou pizze spoza „veľkej mláky“, no primerane k nemu by mali byť prispôsobené aj použité suroviny.

Hoci na obale to vyzeralo, ako pizza preplnená mnohými ingredienciami, vo výsledku to tak nebolo. Potešila nás však, okrem veľkej salámy, aj prítomnosť malých kúskov pepperoni salámy. Keďže ich však nebolo dostatok, v niektorých častiach pizze sa mohlo stať, že si konzumoval len cesto, paradajkový základ a trocha syra.

Nehovoriac o tom, že ak by na krabici od pizze neboli uvedené aj šampiňóny a malé kúsky rajčín, asi by sme na to počas konzumovania prišli len ťažko. Aby sme však len nekritizovali, rozhodne nás prekvapila nízka cena. Išlo totiž o pizzu s najväčšou gramážou, a aj napriek tomu bola druhá najlacnejšia.

Tesco Capricciosa

Jediná „nekrabicová“ pizza bol v našom teste nie mrazený, ale chladený, polotovar z vlastnej výroby reťazca Tesco s názvom Capricciosa. Nevábivý pohľad na suroviny na pizzi nás prekvapil už v predajni, no keďže sme nechceli súdiť iba podľa výzoru, dali sme šancu aj tejto pizzi.

Keďže doposiaľ boli pizze skôr tvrdšie, veľmi príjemnou zmenou bolo, že cesto chladenej Capricciosa bolo skutočne mäkké a nadýchané. To je však asi jediné pozitívum, ktoré sme na nej našli. Pizza bola veľmi suchá, paradajkového základu bolo žalostne málo a od stredu až po kraje to vyzeralo skôr tak, že povrch cesta výrobca len potrel červenou.

Taktiež syr bol umiestnený predovšetkým v strede a čím bližšie ku okrajom, tým ho bolo stále menej. Ostatné suroviny na tom boli podobne. Pár kúskov papriky alebo menej kvalitnej šunky a zanedbateľné množstvo červenej cibule, ktorej sme napočítali len približne 5 tenučkých kúskov.

Jediná surovina, ktorej bolo tak akurát, boli šampiňóny. Aj napriek dodržaniu návodu na prípravu však neboli stopercentne upečené. Kvôli malému množstvu ingrediencií bolo preto počas konzumácie najvýraznejším prvkom práve cesto, čo by sa rozhodne stávať nemalo.

Za normálnych okolností, by sme kvôli chuti zvažovali aspoň 3 body z 10, avšak v porovnaní s ostatnými produktami považujeme za neprimerané, pýtať si za tento počin 3,49 €, čo je najvyššia suma za pizzu v našom teste. Preto sme sa rozhodli udeliť dvojbodové hodnotenie, čím sa Tesco Capricciosa stala najhoršie hodnotenou pizzou.

Dr. Oetker Guseppe

Práve táto mrazená pizza má správny balans medzi chrumkavosťou a mäkkosťou. Opäť ďalší pokrm od Dr. Oetkera, tentokrát však s omnoho lepším spracovaním, ako Ristorante.

Tak, ako sa uvádza aj na samotnej krabici, cesto je chrumkavé zvonku a jemné vo vnútri. Niečo medzi klasickou tenkou pizzou a americkou „koláčovou“ verziou. Hoci sme z jej hrubšieho cesta najprv obavu, že tak, ako v prípade American Supreme, množstvo cesta zapríčiní suchosť, z výslednej chute sme zostali príjemne prekvapení.

Mierne koláčovitá, no na rozdiel od bežných, Ristorante pri rovnakej cene zasýti o čosi viac. Atraktívnu vôňu jednoznačne vytvára kombinácia bazalky a kvalitnejších surovín, z ktorých však môže niekoho odradiť od kúpy množstvo cibule. Na druhej strane, nie je natoľko výrazná, aby ti začala prekážať alebo spôsobila nechcenú arómu dychu.

Aj napriek tomu, že vizuálne pôsobila tak, že červenej cibule je tam až príliš, s vyvážením chutí všetkých surovín sme boli nadmieru spokojní. Už pri krájaní bolo cítiť, že spodok je chrumkavý a do zlatista prepečený, zatiaľčo vrch bol mäkký a rozpustený. A skutočne to tak bolo aj pri konzumovaní. Guseppe od Dr. Oetkera rozhodne stojí za vyskúšanie.

Tesco Hearty Food Co. 

Tesco nás aj po druhýkrát nemilo šokovalo, rovnako ako v prípade pizze Capricciosa. Zamrzela nás už veľkosť tohto polotovaru, ale keďže išlo o najlacnejšiu pizzu z dnešného zoznamu, nemáme to výrobcovi za zlé. Poďme však k samotnej chuti. Cesto bolo tenké a extrémne tvrdé, čo bolo cítiť už pri krájaní. Chuťovo viac-menej fádne a mdlé.

Čo sa však týka ostatných surovín, pri konzumácii ich v podstate nebolo ani cítiť. Najprenikavejšou bola, paradoxne, intenzívna chuť paradajkového základu. Šunky, nakrájanej na malé obdĺžničky, bolo žalostne málo a o syre sa veľmi nemôžeme baviť.

Ak si dobre pozrieš fotografie, pochopíš, prečo sme sa rozhodli dať tomuto pokrmu len 3 body z 10. Syr, jedna z fundamentálnych zložiek každej pizze, bol roztečený tak na 10-15 % celkového povrchu. Keď sme pizzu pokrájali na trojuholníky, syr zostal len na jednom z nich. Považujeme to za obrovský nedostatok.

Z ostatných surovín zostala už len biela cibuľa. Bola pokrájaná, pre pizzu neobvykle, na hrubé kocky a dovolíme si povedať, že celkový dojem a chuť len pokazila. Jediným pozitívom bola v prípade tejto pizze len nízka cena.

Dr. Oetker Casa di Mama

Ďalšia pizza zo sortimentu Dr. Oetkera, jedného z najväčších výrobcov mrazenej pizze. Od pizze Casa di Mama sme mali veľké očakávania ešte pred samotných ochutnaním. Mnohí ju totiž považujú za kráľa medzi mrazenými pizzami a aj samotný výrobca o nej tvrdí, že prináša skutočnú autentickú chuť domáceho talianskeho pokrmu. 

Casa di Mama je známa svojím chrumkavým cestom a nadýchanými okrajmi. Presne to by sme na nej vyzdvihli aj my. Ojedinelý tvar a bohatá obloha nás rozhodne potešili. Keďže sme nikde v hlavnom meste nevedeli nájsť kombináciu Prosciutto-Funghi, museli sme si „vystačiť“ s verziou Mozzarella-Pesto.

Spomedzi všetkých ostatných testovaných výrobkov mala najtenšie cesto, aké môžeš v rámci mrazených polotovarov nájsť. Pizza sa aspoň čiastočne podobá tej z talianskych reštaurácií a prehryzli sme aj príliš veľké a hrubé okraje, ktoré obmedzujú „centrum diania a chutí“ na kruh s príliš malým priemerom. Výrobca uvádza, že použitím špeciálnej technológie zmrazovania nemusí byť cesto predpečené, čo sa vraj viditeľne odzrkadlí na kvalite. 

Síce v tejto verzii chýbala šunka, celkový dojem bol ale viac než chvályhodný. Harmonická kombinácia syra, byliniek a červenej cibule bola znamenitá, jediným nedostatkom boli až príliš veľké okraje v pomere s ostatnými ingredienciami. Ich podiel na pizzi bol v tomto prípade dosť malý, čím strácala na chuti.

Alfredo Deliziosa

Deliziosa nás prekvapila najmä bohatým zastúpením rôznych surovín. Až tri druhy mäsových výrobkov sme na mrazenej pizzi rozhodne nečakali a mohli by sa tým inšpirovať aj kamenné pizzérie. Poďme ale pekne od začiatku. 

Konzistentne tenké cesto naprieč celou pizzou v kombinácii s použitou dymovou arómou dodávajú dojem, že bola predpečená v kamennej peci, čo, bohužiaľ, nie je pravda. Pokiaľ pizzu necháte na plechu o čosi dlhšie, okraje nadobudnú na chrumkavosti. 

Žiadna vrstva okatého kečupu, ale len skutočná chuť rajčín je vec, ktorú dokáže oceniť snáď každý. Síce malé kúsky šunky, no zato ďalšie dva druhy salámy, so syrom až k samotnému okraju, sú len ďalšie plus. Kladne rozhodne hodnotíme aj fakt, že celá obloha je rozložená po takmer celom povrchu až ku okraju, čo je bolo pri testovaných pizzách ojedinelé.

Nedalo nám nevšimnúť si, že namiesto klasickej mozzarelly, či eidamu bol v tomto prípade použitý syr gouda. Síce o niečo horší variant, ale aspoň ho bolo dostatočne veľa. Pri konzumácii sme tiež zaregistrovali mierne pikantnejšiu chuť pepperoni salámy.

Dr. Oetker Feliciana

Ako sme už spomínali vyššie, Dr. Oetker má skutočne široký výber mrazenej pizze. Nedalo nám neochutnať aj ďalšiu z ich sortimentu s názvom Feliciana. Podľa výrobcu má ísť o lahodnú, bohato obloženú pizzu na tenkom kysnutom ceste s nepravidelnými okrajmi.

Druh, ktorý ingredienciami najadekvátnejšie spĺňal požiadavky „zlatej klasiky“, bola Prosciutto e Pesto. Je vraj vyrobená bez látok zvýrazňujúcich chuť a vôňu, čo berieme ako pozitívum. Skutočnú taliansku atmosféru okrem výrazných byliniek a bazalkového pesta navodili aj kúsky cherry paradajok.

Vďaka pestu a cherry paradajkám a samozrejme paradajkovému základu, nebola pizza absolútne suchá. Práve naopak. Išlo o najšťavnatejšiu pizzu z nášho testu. Bohužiaľ, paradajky sa nachádzali len na približne troch štvrtinách povrchu a boli nepravidelne rozmiestnené, čo spôsobilo, že po nakrájaní bolo pár trojuholníkov bez nich.

Cesto bolo opäť chrumkavé a okraje boli väčšie a mierne nadýchané, vďaka čomu boli mäkkšie. Šunky bolo akurát, doplnili by sme však viac syra. Každý predsa vie, že ten je jednou z najpodstatnejších surovín na pizzi a keď je ho málo, je zrejmé, že výsledná chuť nebude ideálna.