Viac, ako to, že vraždil, ho zrejme mrzel jeho zranený prst, ktorý mu jedna z obetí pohrýzla.
Slovenský sériový vrah Juraj Lupták bol predposledným trestancom, ktorého na našom území odsúdili na trest smrti. Banskobystrický škrtič, ako ho prezývali, neprekypoval veľkým intelektom. Mal IQiba 70 a krátko pred popravou sa snažil vyhnúť smrti tým, že začal svoju väzenskú celu natierať vlastnými fekáliami. Tváril sa, že je nepríčetný. To mu však nepomohlo.
K prípadu brutálneho vraha a sexuálneho násilníka sme oslovili niekdajšieho kriminalistu Mateja Snopka, ktorému Lupták zavraždil spolužiačku z gymnázia Lýdiu. Ako opisuje osobnosť beštiálneho vraha a prečo polícia na Snopka istý čas nazerala ako na podozrivú osobu?
V tomto článku si prečítaš:
Opis osobnosti popraveného vraha Juraja Luptáka očami kriminalistu
Prečo banskobystrický škrtič útočil na ženy odzadu
Ako si Snopko spomína na svoju zavraždenú spolužiačku a jej posledné chvíle
Ako sa stal vtedajší stredoškolák Matej Snopko podozrivým
Ako sa podľa bývalého strážnika z väznice Alexandra Bereka správal Lupták v posledných chvíľach svojho života
Alkoholik, ktorý sa odvážil útočiť na mladé ženy iba odzadu
„Lupták bol obyčajný primitív, nemal záujmy, pobýval na salaši, neskôr bol bez zamestnania a žil s istou asociálnou ženou a jej dcérou. Tie sa mu smiali, aký je škaredý a žiadne dievča ho nechce, a tak sa urazil a chcel si dokázať, že to tak nie je. Jeho výrokom bolo‚ pôjdem do lesa a nejakú mladú si chytím‘. A tak sa aj stalo. Keď sa mu to podarilo, pokračoval, “ povedal nám bývalý kriminalista Matej Snopko.
Juraj Lupták nebol v detstve so svojimi súrodencami príliš dobre finančne zabezpečený. Jeho matka nepracovala a otec bol šoférom. Ako 12-ročného ho poslali do detského domova. Zo vzdelania Luptáka možno spomenúť osobitnú školu a nedokončené banícke učilište. V dospelosti viac požíval alkohol, než pracoval. Keď nemal peniaze, kradol, prípadne si vyberal veľmi lacné varianty alkoholických nápojov. Vraj mu kvôli svojej nízkej cene veľmi chutila okena, teda čistiaci prostriedok na okná. Tú kombinoval napríklad s vínom.
Nízko inteligentného Luptáka viedol k vraždám sexuálny motív a medzi jeho obeťami sa nachádzali výhradne mladé ženy. Tie znásilnil a zaškrtil v Banskej Bystrici a v blízkom okolí mesta. Na ženy útočil prevažne odzadu. Skúsený kriminalista vysvetlil, čo vrahov vedie k tomu, aby obeť napadli takýmto zákerným spôsobom.
„Keď vrah útočí na obete odzadu, tak chce vo všeobecnosti využiť moment prekvapenia. Lupták nevyzeral ako žiaden manekýn a zdá sa mi, že ani hygiena nebola jeho silnou stránkou. Keď ho teda videli ženy, mohli spozornieť a taktiež klásť odpor. Pri útoku odzadu mal však omnoho väčšiu šancu, že sa jeho obeť nakoniec neubráni,“ povedal.
Přidej se do Refresher Clubu
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Ako si kriminalista Snopko spomína na svoju zavraždenú spolužiačku Lýdiu a na jej posledné chvíle
Prečo sa vrah dožadoval od polície ľútosti
Ako sa vtedajší stredoškolák Matej Snopko zapojil do vyšetrovania
Ako sa podľa bývalého strážnika z väznice Alexandra Bereka správal Lupták krátko pred popravou
Prvú obeť si podľa dokumentárnej série Najväčšie kriminálne prípady Slovenska vtedy 36-ročný Lupták, prezývaný neskôr aj banskobystrický škrtič, krvavý bača (nikdy však bačom nebol, ide len o prezývku) alebo vrah z hôr, 6. mája 1978 vyhliadol 20-ročnú Rómku Elenu. Tú odsledoval až k 220 metrov vysokému vysielaču Laskomer nachádzajúcom sa v Starohorských vrchoch (pozri mapu nižšie).
Elenu napadol odzadu. Zvalil ju na zem a začal ju škrtiť. Keď omdlela, odvliekol telo mimo trasu, ktorou chodia návštevníci. Vyzliekol jej šaty a začal s ňou vykonávať pohlavný styk. Počas neho sa však začala prebrať, a tak ju opätovne škrtil, až kým ju nezabil. Ako uviedol kriminalista Snopko, Lupták rozhodne nebol žiaden intelektuál, čo sa prejavilo aj na spôsobe, akým sa snažil skryť mŕtvolu.
Znásilnenú a zavraždenú Elenu obliekol, odtiahol neďaleko miesta činu, kde ju potom okradol o 500 korún a ledabolo zakryl konármi. Bolo teda len otázkou času, kedy sa k obeti dostane náhodný okoloidúci. Stalo sa tak 4. apríla 1979, kedy bola nájdená kostra a oblečenie dlhodobo nezvestnej Eleny.
V tom čase žil Lupták v jednej domácnosti s Máriou, ktorá ho neskôr z bytu vyhodila. Pri jednom z viacerých výsluchov Lupták tvrdil, že sa jej chcel vraždami pomstiť. Mária s ním neviedla plnohodnotný sexuálny život, pričom ho pri žiadosti o pohlavný styk často odmietala. Zhodou náhod bola zavraždená Elena sesternicou jeho niekdajšej milenky Márie. O tom ale Lupták vraj nevedel.
Pozostatky tela obete Zdroj: Archív RTVS
Dožadoval sa ľútosti za to, že ho obeť pohrýzla
Z vraždy Eleny spočiatku polícia podozrievala manžela obete, no neskôr ho pre nedostatok dôkazov prepustili. V auguste roku 1979 Lupták údajne zavraždil svoju druhú obeť – mladú Máriu. K trestnému činu sa síce priznal, no kriminalisti pozostatky tela obete nenašli, Lupták z neho teda nikdy nebol usvedčený.
Z jeho výpovede však vieme, že Lupták vraj svoju obeť aj tentokrát škrtil. Tvrdil, že sa Mária bránila, pričom ho stihla pohrýzť do ruky. Keď omdlela, odniesol ju ďalej a škrtil ju,, až kým nezomrela, no a následne obeť číslo dva, rovnako ako Elenu, okradol.
„Pokiaľ si zo spisu dobre spomínam, Lupták ukazoval vyšetrovateľom svoj prst so slovami ‚pozrite si, čo mi urobila, uhryzla ma do prsta‘. Bol to citovo plochý a na seba zameraný človek, ktorý dokázal hovoriť o pohryznutí svojho prsta od obete, ktorú brutálnym spôsobom zavraždil. Ako keby sa za svoje zranenie na prste dožadoval ľútosti,“ vyhlásil Snopko.
Pod vplyvom alkoholu zabil mladú maturantku
Po jednej z krádeží bol Lupták umiestnený do väzenia a v meste na istý čas zavládol pokoj. Jeho vražedné chúťky sa obnovili 2. júna 1982 pri 18-ročnej Lýdii, spolužiačke neskoršieho kriminalistu Mateja Snopka. K nej sa opäť dostal v oblasti vysielača a pri čine bol podľa Nového Časuopitý z vína a okeny.
„S Lýdiou som sedával na gymnáziu v lavici, mal som ju veľmi rád. Pamätám si, že bola mimoriadne milá, jemná a zároveň šikovná, mala pred sebou skvelú budúcnosť. K jej vražde prišlo krátko po tom, ako odišla z chaty na Suchom vrchu, kde sme mali po stužkovej slávnosti dozvuky. Lydka odtiaľ odišla sama. Vtedy ale bola doba, kedy ste si mohli, v nadnesenom zmysle povedané, niekde nechať opretý bicykel a nikto ho neukradol. Nemala sa teda príliš čoho báť, no bola v nesprávny čas na nesprávnom mieste. Lupták na ňu číhal a zabil ju,“ opísal nám jej posledné chvíle.
Modus operandi, respektíve spôsob spáchania vraždy, sa aj tentokrát opakoval – oblasť, v ktorej vraždil, spôsob zavraždenia obete (škrtenie), sexuálny motív a okradnutie mŕtvoly. Mladú ženu napadol odzadu, ihneď ju začal škrtiť a v neďalekých kríkoch sa podľa dokumentárnej série od RTVS pokúsil o súlož. No vzhľadom na to, že Lýdia mala v danej dobe menštruáciu, rozhodol sa, že bude nad obeťou iba masturbovať.
Oblečenú a ešte dýchajúcu Lýdiu okradol a nakoniec zahrabal do vykopanej jamy. Myslel si, že už bola vtedy mŕtva, tvrdil neskôr pri výpovedi pred políciou. Jej telo, na rozdiel od Eleny, našli už zakrátko, po 25 dňoch od jej zmiznutia. Krátko pred vraždou mala Lýdia podľa informácií SMEvymodelovať z plastelíny mužskú tvár, ktorá sa podobala na vraha Juraja Luptáka. Tvrdila vraj vtedy, že „stvárnila svoju smrť“. Nikdy predtým ale údajne nemodelovala.
Vtedy ešte stredoškolák Matej Snopko spovedal kvôli vražde svojich spolužiakov
„Na strednej škole som bol rozhodnutý, že budem pracovať v polícii. Vtedy som sa už snažil vzdelávať a jeden z kriminalistov mi povedal, aby som skúsil vyspovedať svojich spolužiakov, pretože sa mi zdôveria viac, ako polícii.
Na takto závažnom prípade však robilo množstvo skupín a jedna z nich nevedela, že ma zapojili do vyšetrovania tým, že som zapisoval výpovede ľudí. Začali ma preto sledovať ako podozrivú osobu a neskôr ma predvolali na výsluch. Keď ale vyšetrovateľ zistil, že ma nemusia podozrievať a pozrel si moju prácu z výsluchov, ešte ma aj pochválil,“ objasnil Snopko bizarný zážitok zo svojej prvej vyšetrovacej skúsenosti.
„Keď som už ako kriminalista písal knihu Vrahovia, vypýtal som si spis k prípadu Juraja Luptáka. Bolo zaujímavé čítať si podozrenia voči mojej osobe. Z spisu som ale ďalej zhodnotil, že prácu na prípade odviedli starí kriminalisti naozaj dobre. Nedá sa povedať, že by pri pátraní po Luptákovi pochybili,“ dodal.
Vraha Luptáka masturbácia pri Lýdii neuspokojila tak, ako súlož. Deň na to si teda vyhliadol novú obeť, ktorou sa mala stať výnimočne staršia 45-ročná žena. V jej prípade ale nakoniec z bližšie neurčených dôvodov nezaútočil. Hovorí sa, že s jedlom rastie chuť a pri sériových vrahoch taktiež ich odvaha. K štvrtej vražde sa preto Lupták odhodlal priamo v meste.
Zdroj: Archív RTVS
15-ročnú Slovenku zabil tesne pred bytovkou, v ktorej bývala
18. júla 1982 krátko po 23:00 si s kameňom v ruke vyhliadol najmladšiu zo svojich obetí – 15-ročnú Ivanu, ktorá, podľa vyšetrovateľa prípadu majora Emila Osifa. bývala od miesta vraždy približne 70 metrov. Výhodu získal v momente, kedy na sídlisku v blízkosti bývalého Krajského národného výboru zhasli všetky lampy.
Ivanu napadol zozadu, škrtil ju, kým neodpadla a v neďalekých kríkoch sa ju pokúsil vyzliecť. Cieľ jeho sexuálnej túžby sa ale nakrátko prebral, a tak ju začal Lupták udierať do oblasti brucha. Po vykonaní súlože sa obeť prebrala a páchateľa prosila, aby ju nezabil.
Snažil sa ju doraziť údermi kameňom do hlavy. Dievčaťu sa podarilo vyšmyknúť, utiecť k stene, no vrah ju odtiahol naspäť, udieral jej hlavu o zem a zaškrtil. Keďže vraždu vykonal v meste, mal naponáhlo. Obeť výnimočne neobliekol, ale iba na ňu nahádzal oblečenie a trávu. Týmto spôsobom ju, pochopiteľne, nemal šancu pred políciou ukryť. V tom čase ju už hľadal otec, bolo však neskoro. Po tomto čine utiekol do hôr, kde istý čas prespával.
„Na prípade vtedy pracovalo 80 najlepších ľudí a Lupták, napriek tomu, že mal nízku inteligenciu, bol veľmi prešibaný. Zbavoval sa oblečenia a raz si ho na vraždu aj požičal,“ cituje vyjadrenie vtedajšieho vyšetrovateľa prípadu Emila Osafa portál Aktuality.
Ako sa podľa Snopka vrah s veľmi nízkou inteligenciou dokázal tak dlho ukrývať pred spravodlivosťou?
„Sú vrahovia, ktorí sa na mieste činu zdržujú, lebo majú výčitky svedomia, alebo vraždia v opitosti, potom zaspia a niekto ich prichytí pri čine. Lupták nemal žiadnu motiváciu k tomu, aby na mieste vraždy zostával dlhšie, než bolo nutné. Človek ako Lupták niekoho zavraždí a bez výčitky odíde, nezdržuje sa.
Išlo o vraha, ktorý zároveň nechcel o svojich činoch nikomu hovoriť, zanechať o tom list a podobne. Policajt teda mohol stáť na mieste činu a lámať si hlavu. Nemohol vedieť, či išlo o nejakého rafinovaného vraha, ako napríklad na doživotie odsúdeného Edmunda Kempera. Spočiatku teda k Luptákovi neviedli žiadne stopy,“ vysvetlil.
Krvavý bača bol nakoniec chytený pri obyčajnom vlúpaní sa do domu, no vyšetrovatelia jeho osobu spojili s vraždami žien. Svedkovia potvrdili, že sa Lupták v čase tretej vraždy nachádzal v blízkosti miesta činu. Ako sme už písali, za vraždu Márie, ktorej telo sa nenašlo, nebol odsúdený. Súd ho však uznal vinným v prípade trojice vrážd, troch krádeží a dvoch znásilnení.
Bál sa smrti a steny vo väzení natieral svojimi fekáliami
Pri vyšetrovaní na začiatku plnohodnotne spolupracoval. „Priam sa predvádzal, ako keby bol pyšný na to, čo spáchal,“ opisoval Pravde spoluprácu Luptáka s políciou bývalý vyšetrovateľ Jozef Polievka. Myslel si vraj totiž, že si bude môcť svoje činy odpracovať v baniach.
„Deklaroval, že mu to bolo ľúto. Boli to však iba slová, v skutočnosti ľútosť zrejme ani necítil. Tvrdil, že prijme svoj trest, odsedí si ho a pôjde pracovať do bane, aby rodinám obetí za ich stratu odovzdal približne po 100-tisíc korún, ‚aby nebol rodič škodný‘ – to bol jeho výraz,“ prezradil kriminalista Snopko.
„Môj kolega Alexander Berek, ktorý cvičil pre políciu psov, bol v tom čase strážnikom vo väzení. Povedal mi, že Lupták nechcel ísť ani k lekárovi, pretože sa bál, že keď pôjde von, tak ho obesia. Pred trestom smrti natieral steny svojej väzenskej cely fekáliami. Tváril sa totiž, že je blázon, aby ho neobesili. No nepomohlo mu to,“ porozprával nám o jeho posledných chvíľach. Lupták sa bál smrti natoľko, že dokonca žiadal prezidenta Gustáva Husáka o milosť. No márne.
Súd mu udelil trest smrti. Popravili ho 16. júla 1987. „Psychológovia zrejme skonštatovali, že u Luptáka nevidia možnosť nápravy a aj po odpykaní trestu by bol nebezpečný pre spoločnosť, a tak ho popravili,“ dodal na záver.
Po príchode demokratického režimu v roku 1989 bol ale trest smrti zrušený. Nechýbalo teda veľa, aby Lupták unikol poprave a dostal „iba“ doživotie. Pri dobrom zdraví by mohol v slovenských väzniciach, podobne ako brutálny sériový vrah Ondrej Rigo, byť do dnešného dňa.
