Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Bol nízky, no pre jeho metódy z neho išiel strach.
Rok 1997 bol pre mafiu na Slovensku zlomový. Vo februári zavraždili Miroslava Sýkoru, šéfa sýkorovcov, a v decembri sa Mikuláš Černák vydal polícii. Podsvetie tak prišlo o dvoch dovtedy pravdepodobne najvýznamejších bossov.
Úlohy vodcu sýkorovcov sa na dlhých 18 rokov ujal Róbert Lališ, ktorý spravil v skupine „poriadky“. Vďaka jeho organizačnej štruktúre bývajú sýkorovci vnímaní ako slovenská verzia obávanej Cosa Nostry. V súčasnosti sú však už ich vedúci členovia po smrti alebo za mrežami.
V tomto článku si prečítaš:
Z akého dôvodu prezývali Róberta Lališa Gestapák
V čom sa sýkorovci podobali Cosa Nostre
Kto patril do vražedného komando sýkorovcov a aké boli jeho úlohy
Aké má Róbert Lališ vzťahy s Mikulášom Černákom
Koľko mali sýkorovci členov
Cesta k moci
Róbert Lališ prezývaný ako Malý, Kýbel (podľa jeho nízkeho vzrastu, do očí mu tak ale nehovorili) či Gestapák (podľa tvrdého prístupu) patril začiatkom 90. rokov medzi najbližších spolupracovníkov obávaného bratislavského mafiána Miroslava Sýkoru. Po jeho smrti 6. februára 1997 prevzal vedenie nad jeho organizovanou zločineckou skupinou – sýkorovcami.
Ako sa však k tejto pozícii dopracoval? Lališov ochrankár, ktorý sám seba nazýval poskokom, Juraj Billik alias Čapatý v neskorších rokoch na súde tvrdil, že si Miroslav Sýkora ešte za svojho života zvolil za zástupcu v mafiánskom biznise práve Róberta Lališa, pretože plánoval odísť do sveta politiky. Róbert Lališ s touto verziou nesúhlasí, úlohu vodcu skupiny mal vraj prebrať až po smrti Sýkoru.
Nech už to ale bolo akokoľvek, pred nástupom k moci sa musel vysporiadať so zradcom – Petrom Križanovičom alias Duranom. Išlo o člena ich skupiny, ktorý pravdepodobne stál za vraždou Miroslava Sýkoru, a chcel sa dostať na jeho miesto. Vraždou Sýkoru sa vraj chválil aj pred šéfom podsvetia v Banskej Bystrici Mikulášom Černákom.
Boss Bossov s prezývkou Miki mal ale bližšie ku Kýblovi, a tak mu o celej záležitosti povedal. Krátko na to Duran zomrel následkom explózie auta. Róbert Lališ udržiaval s Mikulášom Černákom dlhé roky dobré vzťahy, pričom na niektorých vraždách sa ich skupiny podieľali spoločne (napríklad zabitie politika HZDS Vladimíra Bachledu či lov na východoslovenského bossa Róberta Holuba), alebo si rôznymi spôsobmi vypomáhali.
Príkladom toho, že spolu dobre vychádzajú dodnes, je aj nahrávka ich rozhovoru z roku 2019, na konci ktorého sa Róbert Lališ s Mikulášom Černákom familiárne rozlúčil so slovami „Drž sa, Miki“.
Veľa šéfov, ale iba jeden vodca
Kýbel sýkorky rozdelil na rôzne menšie podskupiny, ktorým pridelil vedúcich, čím zvýšil efektívnosť ich „práce“. Pre túto kvalitnú organizáciu ich odborníci na slovenskú násilnú mafiu označujú za najsofistikovanejších. Azda aj preto sa na scéne udržali tak dlho.
Organizačná štruktúra v skratke:
Hlavný šéf – Róbert Lališ alias Kýbel
Bratislava – Ladislav Bališ alias Dlhý Laco
Záhorie – Ivan Cupper alias Vincko (neskôr ho nahradil Daniel Vaniš)
Senec – Peter Havasi s prezývkou Havel (po jeho vražde ho nahradil Martin Bihári alias Rus)
Komando smrti – nájomný vrah Jozef Roháč alias Potkan/Čapica (nepatril priamo do skupiny, sýkorky ho však najímali na množstvo vrážd) a sýkorovci Martin Bihári, Jurij Fejer alias Malý Rus, Peter Havasi, Ivan Cupper, Vladimír Cabadaj alias Capko, Daniel Vaniš, Richard Rakický alias Riki, Juraj Billik alias Čapatý, Martin Kováč alias Rybička
Medzi ďalších vodcov sýkoriek patril Peter Čongrády alias Čongy (biletári a obchody) a František Borbély (riadil ich SBS službu DKFB – Detektívna kancelária Františka Borbélyho). Podľa Plus 7 Dní mali sýkorovci zhruba 50 aktívnych členov a približne 160 spolupracovníkov. Vyššie popísaná štruktúra je preto veľmi zjednodušená a obsahuje iba jadro skupiny.
Podľa novinára Jána Petroviča, autora knihy Slovenská mafia: Príbehy písané krvou, boli sýkorovci akousi slovenskou Cosa Nostrou. Vďaka štruktúre vedeli, kto ku komu patrí, a v prípade problémov si vzájomne pomáhali, povedal pre Refresher. Myslí si, že spomedzi slovenských mafiánskych gangov mali sýkorovci najprepracovanejší systém.
Špeciálna úloha v skupine patrila vražednému komandu na čele s Jozefom Roháčom. „Táto skupina sa zaoberala likvidáciu iných členov podsvetia, vykonávali úkladné vraždy, aj vraždy na objednávku,“ vypovedal na súde o komande smrti Juraj Billik. Peniaze tiekli do skupiny cez mnohé ilegálne aktivity, ako výpalné, nájomné vraždy, obchod s drogami či s prostitúciou. Prerozdeľovanie financií sýkoriek medzi členov mal na starosti šéf Róbert Lališ.
Přidej se do klubu Refresher+ již od 125 Kč 25 Kč
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Prečo ochrankár Róberta Lališa vypovedal proti svojmu bývalému šéfovi
S kým sa sýkorovci spojili v boji proti takáčovcom
Ako sa nájomný vrah rozhodol, že svoj cieľ upozorní na to, že ho chcú zabiť
S ktorým sýkorovcom sa kamarátil známy slovenský spevák
Po vražde zradcu Petra Križanoviča alias Durana z roku 1997 si chceli sýkorovci upevniť svoju pozíciu v Bratislave, a preto začali zabíjať konkurentov. Ako prví išli „na ranu“ mafiánski bratia Eduard a Róbert Diničovci. 9. mája 1998 sýkorovci nástražnou výbušninou roztrhali na kusy Eduarda, ktorého časti tela odleteli na blízke tenisové kurty na Zlatých pieskoch. Za následkom skazy stál nájomný vrah Jozef Roháč, ktorý do zeme umiestnil niekoľko kilogramov TNT.
Krátko na to zavraždili sýkorovci bývalého černákovca Alojza Házyho, ktorý začal pracovať pre Diničovcov. O jeho vraždu sa postaral Igor Lavrinčík a nájomný zabijak Alojz Kromka známy ako Čistič. Dvojica mužov najprv s Alojzom Házym do noci popíjala alkohol, a potom ho v Ivanke pri Dunaji počas toho, ako si ušiel do kríkov „uľaviť si“, odzadu zastrelili.
Telo Eduarda Diniča rozmetalo na kusy na kusy, Alojza Házyho zastrelili, no Róbert Dinič stále žil a dokonca plánoval pomstu. Jozef Roháč a a Ivan Cupper si preživšieho z bratov počkali 4. októbra 1998 na bratislavských Dlhých Dieloch, kam zaviezol svoje deti na oslavu k bývalej manželke. Zastrelili ho, keď sa vracal do auta.
Ďalším mužom Diničovcov, ktorého sýkorky považovali za nebezpečného, bol Ukrajinec Daler Hlavačka. 20. mája 1999 ho preto členovia komanda smrti na čele s Jozefom Roháčom popravili. Zo skupiny od bratov Diničovcov zostával ešte Roman Deák, ktorého 20. októbra 1999 zabili v bratislavskej Dúbravke.
Podľa obžaloby na neho strieľal Jurij Fejer a Jozef Roháč. Vraždu Romana Deáka si údajne objednal podnikateľ Marek Trajter, no pre premlčanie skutku ho nikdy neodsúdili. Ten istý muž si údajne na prelome rokov 2011 až 2012 u Róberta Lališa objednal vraždu podnikateľa Mariana Kočnera, tvrdil na súde sýkorovec s prezývkou Rybička. K výkonu vraždy ale nedošlo a Róbert Lališ objednávku vraždy na Kočnera, ktorého označil za svojho známeho, vylúčil.
V Bratislave ďalej okrem sýkorovcov pôsobili napríklad piťovci a takáčovci. Zakladateľ piťovcov Juraj „Piťo“ Ondrejčák kedysi robil pre sýkorky, neskôr sa z gangu odpojil a vytvoril si vlastnú skupinu. So sýkorovcami mali relatívne dobré vzťahy, pričom sa spoločne dohodli aj na vražde Jána Takáča, šéfa skupiny takáčovcov. Neskôr sa sýkorky postarali aj o smrť Róberta Pála, jedného z významných členov takáčovcov.
Úspešné atentáty na lídrov sýkoriek
Sýkorovci sa pod vedením Róberta Lališa stali za krátko vodcami bratislavského podsvetia. Nikto však nie je úplne nedotknuteľný, čo sa ukázalo aj pri vražde ich dvoch vysokopostavených členov – Petra Čongrádyho s prezývkou Čongy a Petra Havasiho, šéfa seneckej vetvy.
Vodcu seneckej časti skupiny Petra Havasiho zastrelili vrahovia 6. júna 2004 na bratislavskom Prístavnom moste priamo v jeho aute. Za jeho vraždu do dnešného dňa nikoho neodsúdili. Predpokladá sa ale, že išlo o útok zo strany gangu takáčovcov. Vedúcu úlohu v Senci po Petrovi Havasim prevzal Martin Bihári alias Rus.
O vraždu ďalšieho z vodcov sýkorovcov Petra „Čongyho“ Čongrádyho sa mal už v roku 1999 postarať istý Roman Jaďuď, ktorého si najali mafiáni Ivica Tolič a Sergej Miňajlenko. Jaďuď sa však rozhodol, že Čongrádyho nezabije, ale naopak ho varuje. Osudnou sa mu stala až vražedná akcia z 9. septembra 2004, ktorú si objednal Miňajlenko.
Vrahovia Čongyho zastrelili pred pizzériou M. K. M. v Petržalke, ktorú pravidelne navštevoval. Róbert Lališ tak stratil po Petrovi Havasim ďalšieho dôležitého spojenca. „Ak sa raz podsvetie rozhodne, že niekoho ,dá dolu‘, nepomôže mu žiadna ochranka. A vždy sa vie, kto to má byť,“ povedal o vražde Čongrádyho bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak, ktorý má bohaté skúsenosti s bojom proti mafii na juhu Slovenska.
Na Čongyho pohreb prišiel aj spevák Jožo Ráž, ktorý mafiána Čongrádyho poznal z boxu. Zavraždeného sýkorovca označil za „výborného chalana“. Pomstou za Čongrádyho sa mal stať atentát na jedného z vodcov takáčovcov – Iva Ružiča. Mafián ale útok vrahov prežil. „Pri výbuchu v Jadrane na Nevädzovej ulici v roku 2004 som bol na mieste medzi prvými. Vyzeralo to tam veľmi škaredo, okná boli porozbíjané ešte aj na náprotivnej budove. Zhŕklo sa tam niekoľko desiatok ľudí.
Explózia zranila štyroch. Polícia uviedla, že išlo o vybavovanie účtov podsvetí. Medzi ťažko zranenými bol aj Ivo Ružič, považovaný za jedného z posledných mohykánov bratislavského podsvetia,“ zaspomínal si pre Refresher na výbuch v Jadrane bývalý novinár Vladimír Donner.
Sýkorovcov rozložili vďaka výpovediam ich členov
Dobre organizovaná skupina sýkorovcov fungovala viac-menej bezproblémovo až do roku 2010, keď sa ich štruktúra začala pomaly rúcať. Proti sýkorkám sa rozhodli vypovedať niektorí ich členovia. Dôvody boli rôzne. Jeden z nich, menom Radovan Gerič, sa napríklad obával o svoj život.
Začiatkom ich konca sa stalo zadržanie 11 členov seneckej vetvy. Šéf Senca Martin Bihári však ešte pred raziou z februára 2010 stihol utiecť. Do roku 2015 žil so svojou manželkou na Morave, kde viedol pokojný civilný život. O jeho mafiánskej minulosti v širokom okolí vôbec nikto nevedel.
Na útek sa musel dať po vydaní zatykača aj boss skupiny Róbert Lališ, ktorý pred spravodlivosťou unikal od roku 2012.
Po piatich rokoch na Morave Biháriho polícia vypátrala a český súd rozhodol, že ho vydajú na Slovensko. Krátko na to sa polícia dozvedela, kde sa skrýva aj boss skupiny Róbert Lališ. Šéfa sýkoriek nakoniec zadržali v roku 2015 v Kolíne nad Rýnom. Po 18 rokoch vedenia (ak počítame obdobie od prevzatia úlohy bossa až po jeho zadržanie – 1997-2015) gangu dostal stopku.
Členovia gangu začali udávať jeden druhému a to napriek tomu, že sa im v minulosti vodca gangu za udavačstvo vyhrážal zabitím rodiny. „Róbert Lališ nám sľúbil, že keď budeme rozprávať, že nám zabije deti, zabije nám ženy a potom zabije nás. Toto nám sľúbil Róbert Lališ, takže toto, presne to, čo by sa stalo niekomu, keď by urobil to, čo som aj ja urobil,“ cituje slová Lališovho ochrankára Juraja Billika na súde v roku 2015 Júlia Mikolášiková.
Vtedy sa už ale z dôvodu zadržania Róberta Lališa a väčšiny dôležitých členov riziko z prípadnej odplaty značne znížilo. Juraj Billik ale začal vypovedať najmä preto, že sa na neho podľa vlastných slov „vy*rali“. Na súde sa sťažoval, že od Róberta Lališa očakával pomoc, ktorej sa mu nedostalo.
Špecializovaný trestný súd nakoniec odsúdil Róberta Lališa v prípade šiestich mafiánskych vrážd (Eduard a Róbert Diničovci, Roman Deák, Alojz Házy, Daler Hlavačka, Miloš Piliar – posledného z menovaných zabili na objednávku Mikuláša Černáka) na doživotie. V roku 2018 toto rozhodnutie potvrdil Najvyšší súd SR.
Vo väzení si svoje tresty odpykáva aj Alojz Kromka (už predtým odsúdený na doživotie), Ivan Cupper (doživotie), Martin Bihári (23 rokov), Jozef Roháč (doživotie), Martin Kováč (20 rokov), Ladislav Bališ (25 rokov), Jurij Fejer (20 rokov) a ďalší. Juraj Billik dostal 8-ročný trest. Súd ho v roku 2016 podmienečne prepustil z väzenia.
Meno Róberta Lališa sa spája s mnohými ďalšími vraždami (napríklad explózia auta mafiánov Tutiho a Papasa Danišovcov), vyšší trest ako doživotie ho však podľa slovenskej legislatívy už čakať nemôže. Róbert Lališ je jedným z posledných odsúdených mafiánov, ktorí svoju vinu aj naďalej popierajú.