Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Nenechaj sa oklamať pekným popisom a a krásnym dizajnom.
Bežní spotrebitelia, no aj odborníci len ťažko rozpoznajú, ktoré značky skutočne spĺňajú etické či ekologické štandardy a pre ktoré je to len marketing. Tzv. „greenwashing" (forma marketingovej stratégie, v ktorej sú klamlivo používané údajné ekologické hodnoty a štandardy nejakej firmy) aj naďalej zostáva obavou celého módneho priemyslu.
V tomto článku sa bližšie pozrieme na kolekciu Conscious (kolekciu udržateľného životného štýlu) od druhej najväčšej módnej firmy švédskej skupiny HM group, samotného HM a na kolekciu Join life od najväčieho predajcu šiat na svete, spoločnosti ZARA. Ide skutočne o kolekcie, ktorá prispievajú k lepšej planéte a spravodlivým pracovným podmienkam alebo je to pre dané firmy iby strategický marketingový ťah?
V tomto článku si prečítaš:
Kde sa vyrábajú kolekcie Conscious a Join Life.
Aké materiály sa na ne využívajú.
Ako funguje recyklačný program od H&M a ZARY.
Kvôli čomu sú firmy pod paľbou kritiky a či s tým naozaj niečo robia.
Ako môžeš jednoduchými krokmi aj ty spraviť niečo s problémom fast fashion.
H&M Conscious
H&M Conscious po prvý raz predstavili v roku 2010. Pri spustení tejto kolekcie išlo o pilotný program výlučne na švédskom trhu. Neskôr kolekciu začali rozširovať a predávať na ďalších miestach po celom svete.
Ak sa snažíš znižovať svoju uhlíkovú stopu, môže sa ti javiť ako splnený sen. Svoj šatník si môžeš doplniť módnymi a trendy kúskami za pomerne nízke ceny a to všetko s pocitom, že myslíš aj na planétu a ľudí, ktorí šíjú tvoje šaty. Cena trička začína na 5 eurách, lyocelové šaty kúpiš za 35 eur a niektoré rifle sú lacnejšie ako tie z bežnej kolekcie.
Zdroj: www2.hm.com/sk_sk
Na mieste je však je pozorne si prečítať popisy a zloženie produktov. Dočítaš sa, že oblečenie je vyrobené z udržateľných materiálov ako je organická bavlna a recyklovaný polyester. Niektoré kúsky sú zo 100 % biobavlny, iné obsahujú nižší podiel. Znamená to však automaticky, že táto kolekcia je udržateľná a H&M to nevyužíva iba ako marketingový ťah?
„Conscious je koncept, ktorý je súčasťou niektorých našich produktov... Sú to kúsky vyrobené s väčším ohľadom na životné prostredie, najmenej 50 % z materiálov z udržateľných zdrojov – ako sú napríklad organická bavlna a recyklovaný polyester – veľa produktov Conscious však obsahuje ešte väčší podiel. Jedinou výnimkou je recyklovaná bavlna, ktorá môže tvoriť len 20 % produktu. Ak by sme zvýšili podiel recyklovanej bavlny, oblečenie by už nemalo rovnakú kvalitu,“ tvrdí pre Refresher komunikačné oddelenie H&M.
Nórsky úrad pre ochranu spotrebiteľa však vlani obvinil H&M (ale aj ďalšie značky), že zavádza svojich spotrebiteľov tým, že neposkytuje dostatočné informácie o tom, prečo sú ich odevy z udržateľnej kolekcie lepšie, ako iné kúsky na trhu. Bez dodatočných informácií totiž spotrebiteľovi nemá byť ako jasné, či sa firma v skutočnosti zaoberá udržateľnou módou a získavaním prírodných materiálov, alebo sa jednoducho tvári udržateľnejšia, než v skutočnosti je, len preto, aby viac predala.
Ústredný problém je v tom, že skontrolovať, či je tričko v skutočnosti vyrobené z biobavlny alebo z obyčajnej bavlny, pri výrobe ktorej použili kvantum chemikálii, je v praxi takmer nemožné. Spoľahnúť sa teda dá len na (často vágne) tvrdenia firmy o ich interných zásadách.
H&M sa bráni, že v porovnaní s inými firmami zverejňuje o pôvode svojich odevov veľa informácií. Tento rok napríklad získala najvyššie umiestnenie v rebríčku Fashion Transparency Index 2020. „Je to každoročná správa globálneho hnutia Fashion Revolution, ktoré skúma a zoraďuje 250 najväčších globálnych značiek a predajcov módy a oblečenia. Rebríček zostavuje podľa toho, koľko informácií značky zverejňujú o svojich dodávateľoch, politikách a postupoch, týkajúcich sa dodávateľského reťazca a ich sociálnom a environmentálnom vplyve,“ hovorí H&M.
Např.:
Lístok ZDARMA na linke Bratislava – Viedeň/Schwechat
, 30-dňová výzva s ChatGPT od Jazykového mentoringu ZDARMA
nebo 15 % zľava na nákup výživových doplnkov VOXBERG
Ďalším veľkým a často skloňovaným problémom sú pracovné podmienky ľudí, ktorí šijú lacnú módu. Fabriky (vrátane tých čo šijú udržateľnú Conscious kolekciu) sú spravidla v juhovýchodnej Ázii či Číne. Pracovné normy, ktoré poznáme z našich končín, nie sú v Ázii ani zďaleka samozrejmosťou.
Napríklad v dokumentárnom filme The world According to H&M vidíme reportérov, ako sa stretli s dvomi pracovníčkami z fabriky, ktorá dodáva šaty pre H&M. Na svojom mobilnom telefóne ukázali fotky oblečenia, na ktorom pracovali. Medzi obrázkami môžeš vidieť aj odevy z Conscious kolekcie. Tieto ženy však pracujú v zlých podmienkach, často 6-7 dní do týždňa, vyše 80 hodín. V dokumente tvrdia, že v práci nemajú možnosť urobiť si prestávku a niektorí zamestnanci pracujú pod nátlakom vyhrážok alebo fyzického ubližovania.
H&M na podobné obvinenia spravidla reaguje tým, že poukáže na individuálne zlyhanie dodávateľských firiem, u ktorých si necháva svoje oblečenie šiť. „Každý dodávateľ, ktorý s nami pracuje, musí podpísať náš Záväzok voči udržateľnosti, čo je súbor noriem týkajúcich sa spravodlivých miezd, dobrých pracovných podmienok, dobrých životných podmienok zvierat a mnoho ďalšieho. O tom nediskutujeme. Na to, aby sme zabezpečili dodržiavanie tejto našej dohody, zamestnávame v našich kanceláriách na celom svete špecializovaných pracovníkov pre udržateľnosť, ktorí vykonávajú pravidelné návštevy a audity," odpovedalo H&M.
V inom dokumente The true cost (2015) sa zasa reportéri rozprávali s majiteľmi obrovských fabrík na oblečenie v Ázii. Tí poodhalili, ako funguje zadávanie zákaziek. Do Bangladéša príde zamestnanec veľkej odevnej firmy a povie, že má obrovskú zákazku na rifle. Ponuka je pár eur za kus. Ak si majiteľ fabriky vypýta o pár desiatok centov za jedny rifle viac (aby údajne mohol zvýšiť plat svojim zamestnancom), predstaviteľ firmy odpovie, že si to dá bez problémov ušiť v inej fabrike o kilometer ďalej.
V apríli 2016 gigant H&M odštartoval veľký projekt zameraný na zhromaždenie 1 000 ton použitého oblečenia s názvom World Week of Recycle, ktorý intenzívne propagovali. Išlo o to, že zákazníci mohli priniesť oblečenie, ktoré už nepotrebujú, a za odmenu dostali voucher so zľavou 15 %.
Pre kampaň dokonca vytvorili hudobné video v spolupráci s raperkou M.I.A. Zábery poukazovali na klimatickú krízu, aj na to, že je potrebné začať konať. Ide v skutku o peknú myšlienku, no kritici jej vyčítali to, že nejde o veľmi štastný koncept. Ak totiž zákazníci priniesú svoje staré oblečenie, no hneď dostanú lákavú zľavu na ďalší nákup v H&M, problém fast fashion sa veľmi nerieši.
Na obdobnom princípe už od roku 2013 fungujú aj odberné koše, ktoré máš možnosť nájsť v predajniach. „Nositeľné oblečenie sa predáva ako second-hand oblečenie. Ak oblečenie alebo textílie nie sú vhodné na ďalšie nosenie, premenia sa na iné produkty, ako sú prešívané kolekcie alebo textil na čistenie. Všetko ostatné oblečenie a textílie sa pomelú na textilné vlákna a použijú sa napríklad na výrobu izolačných materiálov. Hodnota kompenzácie závisí od danej krajiny, na Slovensku je to kupón na symbolickú zľavu 1€ na ďalší nákup. Dôležité je však, že zákazníci maju priestor, kam svoje nechcené oblečenie priniesť,“ odpovedá pre Refresher H&M na otázku o odberných košoch.
Firma dodáva, že poukazy sú efektívnym spôsobom, ako podporiť recykláciu, pretože fungujú ako stimul na odovzdanie odevov. V prípade Slovenska kupón na 1€ naozaj nemusí automaticky viesť k ďaľšiemu konzumu.
ZARA Join Life
Udržateľná kolekcia spoločnosti Zara s názvom Join Life sa na pultoch obchodov objavuje od roku 2015. Otázkou ostáva, čo znamená udržateľnosť pre spoločnosť, ktorá v tom istom roku vyprodukovala vyše jeden bilión kusov oblečenia. Je jasné, že Zara má potenciál ovplyvňovať rozsiahly módny systém, dodávateľov, továrne, kamenné obchody a mnoho ďalších pozitívnych, či negatívnych aspektov vo svete módy.
Zdroj: www.zara.com
Podľa webovej stránky spoločnosti Inditex (vlastník značky ZARA) patria do udržateľnej kolekcie Join Life len odevy, ktoré sú vyrobené z látok spĺňajúcich ekologické normy. V kolekcii Join life sú použité presne tie isté materiály s akými prišlo v ich kolekcii H&M Conscious. Napríklad recyklovaný polyester je vyrobený technológiou „Green to Wear“, ktorá zahŕňa povinnosť recyklácie vody pri výrobe.
Skôr, než ZARA uviedla na trh kolekciu Join Life, usilovala sa udržateľné ciele smerovať najmä na kamenné prevádzky. V predajniach sa napríklad snažili znižovať spotrebu elektriny. V roku 2015 začali opätovne využívať obaly, v ktorých prichádzalo nové oblečenie. Do roku 2020 mali ambíciu nevyhadzovať žiaden odpad na skládky. Napokon tento cieľ odložili na rok 2023.
Podobne ako H&M, aj ZARA zaviedla recyklačné nádoby, spolupracuje tiež s organizáciami, ktoré majú oblečenie využiť ďalej alebo recyklovať. „My sme boli vždy udržateľná firma. Naša výroba bojuje proti tomu, aby vznikal zbytočný odpad. Dnes máme na podporu tejto myšlienky väčší priestor, pretože existuje viac recyklovaných a organických tkanín. Módny priemysel nám poskytuje nové príležitosti v oblasti dizajnu, ktoré pre nás predstavujú výzvy,“povedala Bea Padin, dizanérka spoločnosti Zara.
Kde vzniká kolekcia Join Life?
ZARA na svojej internetovej stránke píše, že viac ako polovica oblečenia z kolekcie Join Life vzniká vo fabrikách v Španielsku, Portugalsku, Maroku a Turecku. V roku 2019 ZARA spravila vyše 12-tisíc auditov zameraných na kontrolu dodržiavania pracovných podmienok. Vlastník spoločnosti ZARA, Inditex, má tisícky fabrík po celom svete. Najviac z nich je v Číne, Turecku a Portugalsku. Pri fabrikách v Európe sa dá očakávať lepšia kontrola ekologických noriem aj pracovných podmienok zamestnancov.
Zoznam fabrík spoločnosti Inditex Zdroj: www.inditex.com
Zelená budúcnosť fast fashion?
H&M chce ísť aj napriek všetkému príkladom pre fast fashion značky a tvrdí, že do roku 2030 plánuje využívať len recyklované materiály, obnoviteľné zdroje, bojovať za lepšie pracovné podmienky pre ľudí, ktorí šijú ich oblečenie, a za pomoci nových technológií bude šetriť energiu v predajniach. Tvrdí tiež, že si uvedomuje dôsledky používania chemikálií, ktoré sa pri výrobe v niektorých ázijských krajinách nelegálne vypúšťajú do vody.
ZARA plánuje ešte v tomto roku sknčiť s igelitkami a tiež vzdelávať svojich dizajnérov o udržateľnej móde. Chce, aby predajne neprodukovali žiaden zbytočný odpad a opakovane využívali obaly, ktoré sa používajú pri transporte a v obchodoch a to do roku 2023. Rok 2025 sa má niesť v znamení 100 % organickej bavlny a 100 % recyklovaného ľanu a polyesteru.
Je už len na tebe a tvojom zvážení, čo si o tom myslíš. Fast fashion však pôsobí ako začarovaný kruh, v ktorom ľudia žiadajú lacné oblečenie, firma sa im ho snaží zabezpečiť a daňou za to je nižšia kvalita, chemikálie, ktoré škodia prírode a nízke mzdy ľudí, ktorí odevy šijú. Stojí však za zmienku to, že spoločnosti sa snažia o väčšiu transparentnosť. Kolekcie ako Conscious a Join life môžu byť akýmsi prvým krokom k pretrhnutiu tohto cyklu, kľúč k úspechu však stojí najmä na strane ľudí.
Tí môžu svoj postoj vyjadriť aj tým, že budú menej nakupovať a žiadať kvalitnejšie odevy, firmy radi prispôsobia svoju ponuku. Ústredný problém fast fashion totiž nemusí byť v tom, či je tričko z normálnej alebo biobavlny, no v tom, že zákazníci nakupujú obrovské množstvo oblečenia a neustále tlačia na to, aby bolo čo najlacnejšie. Čo takto si kúpiť radšej kvalitné kúsky, no nie tak často?
