Výrazné obmedzenie hromadných akcií, zatváranie všetkých prevádzok o 22:00 a povinnosť nosiť rúško v exteriéri s určitými výnimkami sú opatrenia, ktoré od 1. októbra zavádza vláda Igora Matoviča.
Igor Matovič v pondelok na tlačovej konferencii po rokovaní ústredného štábu v tandeme s hlavným hygienikom Jánom Mikasom oznámili nástrel nových oveľa prísnejších epidemiologických pravidiel, ktoré miestami pripomínajú tie z prvej polovice roka 2020.
Premiér následne v TV Markíza popisoval aj detaily opatrení, v stredu však už bolo všetko inak. Z pôvodne avizovaných kompletne zrušených hromadných podujatí sa vykľulo obmedzenie pre 50 účastníkov, a tak niektoré odvetvia apelujú že je postup vlády nejasný a miestami aj chaotický. „Kritizovať to, že napravíme niečo, čo nebolo úplne fér, mi pripadá až dehonestujúce a nezmyselné,“ povedal Matovič v TV Markíza a dodal,, že „sme v totálnej kríze“. Priznal, že si na základe diskusií na Facebooku vláda a ústredný krízový štáb uvedomili, čo je a čo nie je fér.
Vyplýva to aj z našich posledných rozhovorov napríklad so zástupcami športu, ktorí ešte ani v stredu po 15:00 nevedeli, či budú môcť 1. októbra, teda v nasledujúci deň, nastúpiť na ihriská.
Premiér Igor Matovič a prezidentka Zuzana Čaputová sa zhodujú, že dôvodom zavedenia nových prísnych opatrení od 1. októbra je aj nezodpovednosť ľudí, silná dezinformačná vlna a neochota rešpektovať benevolentnejšie pravidlá z predchádzajúcich mesiacov. „Tretina ľudí doslova serie na pravidlá,“ skonštatoval nedávno Matovič. Ešte predtým vyhlásil, že sme si to pokazili a preberá vedenie boja proti koronavírusu od ministra zdravotníctva Mareka Krajčího.
Úrad verejného zdravotníctva ešte počas včerajšieho dňa zverejňoval opatrenia, ktoré platia už dnes. Niektorí teda mali len veľmi málo času, aby sa pripravili. Nové opatrenia sa týkajú hraníc, hromadných podujatí, rodinných osláv, prevádzok, obchodov, nosenia rúšok. Zároveň vláda vyhlásila s platnosťou od 1. októbra na 45 dní núdzový stav v krajine. Prinášame kompletný prehľad toho, čo sa na Slovensku dnešným dňom zmení a reakcie niektorých dotknutých oblastí.
Spolumajiteľ bratislavského baru Bukowski: Tieto opatrenia možno spôsobia, že na jar nebude existovať ani jeden klub
Prevádzky verejného stravovania sú od 1. októbra povinné rešpektovať otváracie hodiny len do 22:00, uvádza Úrad verejného zdravotníctva. Výnimku majú donáškové služby a výdaj cez okienko. Medzi prevádzky verejného stravovania patria všetky reštaurácie, bary, diskotéky, krčmy a iné priestory, kde sa podávajú nápoje alebo jedlo. Príbor nesmie byť voľne dostupný pre zákazníkov na stoloch a pracovníci musia vykonávať dezinfekciu stolov a dotykových plôch po každom zákazníkovi.
O reakciu na nové pravidlá Úradu verejného zdravotníctva sme požiadali bratislavský bar Bukowski. „My sme nočný bar, a tým pádom teraz určite prichádzame o väčšinu tržieb, ktoré sa u nás bežne robia. Do baru nejdete o 16:00 na kávičku. Tak isto naši zamestnanci prichádzajú o desiatky hodín, ktoré by za normálnych okolností mali odpracované, o tringeltoch ani nehovoriac. Čiže, inými slovami, doplatia na to naši zamestnanci ako aj my sami,“ hovorí pre Refresher Michal Kružlik, spolumajiteľ barov Bukowski a Baudelaire.
Michal Kružlik si myslí, že to pre veľa podnikov bude likvidačné. Na základe svojich skúseností z jari odhaduje, že budú veľmi radi, keď sa im podarí po uvoľnení opatrení byť „na nule“, aby neskrachovali a boli schopní pokračovať ďalej. „Ale je takmer isté, že s takýmito obmedzeniami budeme každý mesiac v mínuse. Nočné podniky, ktoré nemajú žiadnu finančnú rezervu, sa do existenčných problémov zrejme dostanú okamžite. U ostatných záleží na tom, koľko budú opatrenia trvať, dlhšia kríza môže tento typ nočného života v mestách úplne zlikvidovať,“ dodáva Michal Kružlik.
Zatiaľ zvažujú v Bukowski aj možnosť výdaja cez okienko, s blížiacim sa chladným počasím však počet ľudí v centre klesá. Informácie o možnej kompenzácii nemajú žiadne. Podľa spolumajiteľa dvoch bratislavských klubov si vláda neuvedomuje, že tieto opatrenia môžu prevádzky zlikvidovať.
V obchodoch a obchodných centrách ako v prvej polovici roka 2020
„Počet zákazníkov v prevádzke v jednom okamihu nesmie prekročiť koncentráciu jeden
zákazník na 10 metrov štvorcových,“ uvádza Úrad verejného zdravotníctva v opatrení, ktoré sa týka všetkých obchodov, pričom upozorňuje, že sa podmienka nevzťahuje na deti. Výnimkou sú aj prevádzky verejného stravovania, pokiaľ je prevádzkovateľ schopný zabezpečiť a dodržať odstupe 2 metre medzi stolmi a priestory pre kultúru, kde obecenstvo sedí.
Igor Matovič povedal, že obmedzenie počtu zákazníkov sa bude týkať aj obchodných centier. Prepočet zákazníkov na obchodný dom sa bude podľa premiéra robiť na základe prepočtu zákazníkov jednotlivých prevádzok. Z finálnej rozšírenej verzie opatrení zverejnených Úradom verejného zdravotníctva nie je podľa jedného z bratislavských obchodných domov zrejmé, či a ako majú zabezpečiť obmedzenie počtu zákazníkov. Z nášho rozhovoru s marketingovým oddelením vyplynulo, že budú čakať na ďalšie upresnenie opatrení od ÚVZ, až potom sa opatreniami začnú riadiť.
Samozrejmosťou je vstup do všetkých interiérov prevádzok len s prekrytými hornými dýchacími cestami (aj nosa). Prevádzkovateľ musí zabezpečiť dezinfekciu pri vstupe a ÚVZ v opatrení podrobne opisuje, akým spôsobom bude prebiehať vetranie. Odporúča sa zvýšená frekvencia dezinfekcie plôch na miestach, kde sa vymení denne viac ľudí, napríklad v posilňovniach.
Zrušené a vrátené hromadné podujatia a „zázračná veta“
Hlavný hygienik Ján Mikas v pondelok vyhlásil, že s výnimkou sobášov, krstov a pohrebov rušia všetky hromadné udalosti do odvolania. Igor Matovič to potvrdil aj krátko po tlačovej konferencii v TV Markíza.
Netrvalo dlho a cez svoj Facebook oznámil nečakanú zmenu: „50 všetkých prítomných pre hromadné podujatia, aby si teda nikto nikomu nemohol nič závidieť a vyčítať,“ napísal premiér na sociálnej sieti.
„To znamená, že ak na hokeji bude 50 hokejistov a ľudí z tímu, tak to bude bez divákov. Ak v divadle bude 20 hercov a ľudí z tímu, tak divákov bude maximálne 30. Ak hercov s tímom bude 5, divákov maximálne 45. Ak na omši budú 5 kňazi, 15 miništrantov, veriacich maximálne bude 30 ... t.j. či pre šport, či pre kultúru, či pre omše,“ vysvetlil Igor Matovič, ako bude v praxi toto opatrenie fungovať.
ÚVZ nad rámec slov Igora Matoviča špecifikuje, že: „V prípade, že počet osôb na kultúrnych alebo športových podujatiach vystupujúcich v mene organizátora (účinkujúci, športovci, organizačný tím a pod.) presiahne počet 50, hromadné podujatie sa môže uskutočniť, ale bez prítomnosti obecenstva.“
Táto novinka prišla po tom, čo hokejové a futbalové organizácie apelovali na to, že súčet počtov hráčov a realizačných tímov prekračuje číslo 50, a tak by sa mohlo stať, že by sa k hráčom „nevošli“ na štadióny zdravotníci a tréneri.
„Verím že “zázračná veta” končiaca sa: bez prítomnosti obecenstva teda BEZ DIVÁKOV už zostane zakotvená ako spodná čiara prežitia športu v najobmedzenejšom režime,“ napísal kandidát OĽaNO Karol Kučera. V tejto súvislosti sme oslovili prezidenta Únie ligových klubov Ivana Kozáka, ktorý súhlasí, že aj týmto spôsobom vláda zachránila šport na Slovensku. Podľa Ivana Kozáka je v súčasnosti najdôležitejšie, že sa môže hrať, o ekonomickej otázke a kompenzácii od vlády zatiaľ rokujú.
„Akceptujeme situáciu, ktorá na Slovensku a vo svete je a dočasne vieme prijať tento stav, pretože vieme, že čísla rastú. Autority štátu sme vždy rešpektovali, sme radi, že sa podarilo zachrániť súťaž,“ povedal pre Refresher prezident ÚLK Ivan Kozák. Dodal, že sa budú postupne snažiť aj o návrat fanúšikov na štadióny, tie sú podľa neho pripravené napríklad na sektorové sedenie. Keďže majú viacero vchodov, skupiny fanúšikov by ani nemuseli prísť do kontaktu.
Prevádzky divadelných, hudobných, filmových a iných umeleckých predstavení sú povinné obmedziť predaj vstupeniek tak, že medzi obsadenými miestami ostane jedno miesto neobsadené, pričom sekvencia obsadenia miest musí v radoch alternovať, ide teda o šachovnicové sedenie, alebo tak, že je zabezpečené sedenie v každom druhom rade. V týchto priestoroch sa zakazuje konzumácia jedál alebo nápojov. ÚVZ doplnilo, že pre kiná, teda pre filmové predstavenie, ktoré je hromadným podujatím, platí maximálny počet osôb v počte 50, sedenie má byť buď šachovnicové alebo v každom druhom rade.
Matovič sa bojí dušičiek, vyhlásenie núdzového stavu je však dobrý krok, myslí si ústavný právnik
Na Slovensku bude od štvrtka 1. októbra opäť platiť núdzový stav. Podľa prijatého uznesenia bude platiť 45 dní. Vláda ho vyhlasuje v zmysle ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
V čase núdzového stavu môže štát v zmysle zákona obmedziť základné práva a slobody, a to v nevyhnutnom rozsahu, na nevyhnutný čas. Vláda ho môže vyhlásiť, ak došlo, alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt.
Igor Matovič vyhlásil, že kľúčové pre rozhodovanie o predĺžení núdzového stavu bude správanie obyvateľstva počas začiatku novembra, keď si pripomíname
Sviatok všetkých svätých. Práve vtedy totiž Slováci viac cestujú a vracajú sa domov, známe už je vyhlásenie obmedzenia pohybu v rámci okresov počas Veľkej noci. „Uvidíme, ako sa nám prejavia cestovačky cez Dušičky a následne sa rozhodneme, či pokračujeme, alebo sa budeme môcť vrátiť do normálu ... t.j. máme to spoločne vo vlastných rukách,“ uviedol premiér.
Ústavný právnik Vincent Bujňák vníma zavedenie núdzového stavu ako príležitosť zabezpečiť ochranu základným právam zo strany ústavného súdu.
„Keby niekto tvrdil, že sú opatrenia iracionálne a mimo rámca ústavy, tak má veľmi ťažkú cestu, ak by ho chcel dať preskúmať súdom, bolo by to náročné časovo aj procesne. Zatiaľ čo podľa ústavného zákona o bezpečnosti v rámci núdzového stavu sú lehoty presné a krátke,“ hovorí ústavný právnik.
Vincent Bujňák uvádza aj konkrétny príklad: „Keď napríklad zakážete ľuďom uplatňovanie práva slobodne sa zhromažďovať, tak to do piatich dní môžu napadnúť oprávnené subjekty, ktoré sú tri – generálny prokurátor, prezidentka a skupina 30 poslancov. Potom má ústavný súd len 10 dní na rozhodnutie, počas ktorých poskytne odpoveď, či je toto konkrétne obmedzenie protiústavné alebo nie. A to je to, čo by podľa mňa ľudia chceli vidieť, že majú zo strany súdneho orgánu stanovisko, kde sú mantinely, kam môže vláda ísť a kam už nie,“ uvádza ústavný právnik na margo zavedenia núdzového stavu.
Ústavný právnik konštatuje, že zavedenie 90-dňového núdzového stavu v prvej polovici roka nebolo nesprávnym krokom vzhľadom na to, že mala vláda veľmi málo informácií a rozhodovala sa len na základe toho, čo videla v okolitých krajinách. Zároveň si myslí, že mohli využiť príležitosť a zakotviť do núdzového stavu napríklad nosenie rúšok. „Nemuseli sme mať potom o tomto tieto neskutočné prieťahy,“ dodal Vincent Bujňák.
Rúška
Od 1. októbra do odvolania je na území Slovenska zakázané pohybovať v exteriéroch, v priestoroch interiérov budov alebo v prostriedkoch verejnej dopravy bez prekrytia horných dýchacích ciest, uvádza Úrad verejného zdravotníctva.
Na stránke ÚVZ zverejnili aj výnimky, medzi ktoré patria napríklad deti do troch rokov, osoby pri výkone športu, deti v škôlkach, fotografované osoby a osoby v exteriéroch, pokiaľ sú od ostatných osôb (s ktorými nežijú v spoločnej domácnosti vzdialené viac ako 2 metre). V praxi by mali Slováci nosiť rúško aj na chodníku, ak prechádzajú okolo iných ľudí.
Ďalšie výnimky sa vzťahujú na vodičov verejnej dopravy, ktorí sú sami v uzavretej kabíne a výkonných umelcov pri podávaní umeleckého výkonu a účinkujúcich pri nakrúcaní dokumentárneho filmu. Rúško môže odložiť aj zamestnanec, ktorý je na pracovisku sám. Pri sobáši nemusí mať rúško nevesta a ženích.
Rúška budú naďalej nosiť aj žiaci základných škôl na druhom stupni a žiaci stredných, resp. vysokých škôl. Rúška budú dôrazne odporúčané pre žiakov základných škôl na prvom stupni. Rúška budú dôrazne odporúčané aj pri športových aktivitách, čo sa týka napríklad posilňovní.
Rodinné oslavy
Ešte počas pondelka hlavný hygienik Ján Mikas apeloval na občanov, aby neorganizovali veľké rodinné oslavy. „Nerobme hlúposti, nerobme zbytočné návštevy a zbytočné oslavy, tie oslavy nás počkajú,“ komentoval Igor Matovič stretnutia rodín, ktoré si podľa neho budú chcieť vynahradiť zakázané hromadné udalosti stretávaním sa doma.
Hranice
Maďarsko a Rakúsko ostávajú medzi menej rizikovými krajinami. Uviedol to počas rokovania ústredného krízového štábu hlavný hygienik SR Ján Mikas s tým, že majú porovnateľné problémy v súvislosti s novým koronavírusom ako Slovensko.
„Zatiaľ nedochádza k zmene rizikovosti týchto krajín pre SR, takže zostávajú v rámci zoznamu medzi menej rizikovými krajinami. Je to aj z toho dôvodu, že na Slovensku sa výrazne zhoršila epidemiologická situácia,“ povedal Mikas. Poznamenal, že problémy máme porovnateľné ako susedné krajiny. Opatrenia v súvislosti s hranicami by preto podľa jeho slov neboli korektné ani veľmi efektívne. V prípade Česka sa zatiaľ neuvažuje nad sprísnením opatrení, aj keď situáciu monitorujú. Zoznam menej rizikových krajín sa od 1. októbra rozširuje. Pribudli naň San Maríno, Taiwan a Vatikán.
Po návrate z červených krajín Slováci potrebujú buď negatívny (najviac 72 hodín starý) PCR test, alebo musia absolvovať povinnú karanténu. Tú môžu ukončiť buď testom po najmenej 5 dňoch od návratu, alebo bez testu a príznakov po 10 dňoch.
