Pavol Čekan: Budúce leto bude už také, ako si všetci pamätáme (Rozhovor)

Biochemik a CEO firmy MultiplexDX Pavol Čekan sa stal počas pandémie koronavírusu na Slovensku jednou z najvýraznejších vedeckých osobností. Jeho spoločnosť vyvinula PCR test, pričom 250 000 kusov darovala štátu.

MultiplexDX tiež nedávno vytvoril test, ktorý dokáže rozlíšiť koronavírus od chrípky. Ten môže pomôcť v prichádzajúcom období, keď ľudom hrozí takzvaná superinfekcia (kombinácia chrípky a Covidu-19)

V rozhovore sme so špičkovým vedcom rozoberali úspešnosť plošného testovania antigénovými testami, či už vláda premýšľa nad jeho semaforom testov (aplikácia rôznych testov na oblasti s odlišnou zamorenosťou) a prečo sa podľa neho s Igorom Matovičom vhodne dopĺňajú.

Spýtali sme sa ho aj na to, či protest zo 17. novembra zhorší pandémiu na Slovensku, čo vraví na súčasné uvoľňovanie opatrení, kedy by sme mohli v našej krajine očakávať vakcínu a čo vraví na povinné očkovanie. Rozprávali sme sa tiež o tom, kedy by sme sa mohli vrátiť do „normálneho režimu“.

Od plošného testovania na Slovensku ubehli vyše dva týždne. Viete nám povedať, aký vplyv malo na súčasný vývoj pandémie?

To, že vidíme sploštenie krivky, je súhrn čiastkového lockdownu, ktorý máme od októbra, ale aj plošného testovania. Čiastkový lockdown výrazne znížil mobilitu ľudí, a to napríklad tým, že žiaci základných škôl, stredoškoláci a vysokoškoláci prešli na dištančnú výučbu. Ale samozrejme, aj celoplošné testovanie malo vplyv na sploštenie krivky. Nevieme však presne určiť, v akom pomere to je.

Otázkou zostáva, či nám viac pomohol čiastkový lockdown alebo celoplošné testovanie. V každom prípade sa plošné testovanie v najviac zasiahnutých regiónov ukázalo ako veľmi efektívne. Ak si vezmeme, že Bratislava je ako región na tom dobre a Orava na tom bola zle, tak plošné testovanie na Orave – a hlavne opakovanie testovania – dostalo oravské okresy na úroveň Bratislavy.

Hodnotíte teda pozitívne celoplošné testovanie ako také, alebo skôr Oravu, kde úroveň zamorenosti značne klesla?

Keď sme robili celoplošné testovanie na Slovensku, tak sme tieto informácie nemali. Teraz, keď už nimi disponujeme, vieme, že by nebolo vhodné celoplošné testovanie robiť týmto spôsobom. Vidím tam teda isté chyby.

Čo tým konkrétne myslíte?

To, že antigénové testy najlepšie zaberajú v najviac zamorených oblastiach. Netreba ich však používať všade.

Takže antigénové testy nie sú vhodné pre oblasti s nízkou zamorenosťou. Na to ste vlastne nedávno poukázali aj na Facebooku, keď ste zverejnili semafor testov, ktorý by odlišoval spôsoby testovania podľa aktuálnej pandemickej situácie v regiónoch. Predostreli ste tento návrh aj vláde?A prečo by som to robil? (smiech) Ja som to predostrel verejnosti ako taký nápad. Myslím si, že v dnešnej dobe sa veľa vecí rieši na sociálnych sieťach. Kompetentní ľudia si tento semafor testov už prečítali. Takže nie, konkrétne ja osobne som tento návrh nešiel predstaviť vláde, ale viem, že sa o ňom už diskutuje.

Z pohľadu laika mi testovanie s ohľadom na situáciu v regiónoch dáva zmysel. Prečo ho teda na Slovensku neaplikujeme?

Treba samozrejme povedať, že tento semafor testov vzišiel aj z výsledkov celoplošného testovania a určitého technologického pokroku. Pohrával som sa s ním posledné týždne, takže je to stále novinka. Aktuálne by sme teda mali začať pracovať na tom, ako test semaforov zakomponovať do systému, ktorý tu teraz máme.

Semafor testov ukazuje, že kľúčovým bojom proti pandémii môže byť práve diverzifikácia testov. Pre najzamorenejšie oblasti je vhodný antigénový test. Tam, kde môžeme ľudí pretestovať aj každý tretí deň. Nepotrebujeme tam žiadnu chirurgickú presnosť.

Tam, kde vznikne ohnisko a potrebujeme ho pretestovať, ale vzniklo v zelenej či oranžovej v zóne, a nie v zamorenej oblasti, je vhodný LAMP test. V zelených regiónoch, kde treba testovať presne, je potrebný PCR test. Takže diverzifikácia testov by mala spočívať v inteligentom používaní všetkých druhov testov, ktoré môžeme mať a máme na Slovensku k dispozícii.

Na margo vašich výrokov, že antigénové testy nie sú efektívne do každej oblasti, vás Igor Matovič trochu podpichol so slovami, že antigénový test je konkurenciou PCR, a preto ste poukazovali na jeho nedostatky. Čo ste si po tejto nevhodnej kritike pomysleli?

Nič také som si nepomyslel, nebral som to nejak osobne. My sme výrobcovia PCR testov a za takúto pozitívnu reklamu Igorovi Matovičovi pekne ďakujem. Akurát si myslím, že antigénový test nie je konkurenciou PCR testov. Tieto testy si navzájom nekonkurujú, ale naopak sa krásne dopĺňajú. Myslím si, že sa navzájom dopĺňajú tak, ako ja s Igorom Matovičom.

Dobré prirovnanie. Nie je podľa vás problém, ak majú obyvatelia Slovenska zdarma dostupné antigénové testy, tak sa menej testujú PCR testami? Pri denných prírastkoch vychádzajúcich z PCR testov tak vidíme čoraz menšie počty testov a reálne nakazených osôb.

To sa presne deje. Tým, že antigénové testy a ich výsledky nezadávame do systému, čísla testov a výsledkov pozitívnych z PCR sú dosť skreslené. Netreba sa na ne určite nejak upínať. Tie čísla z antigénových testov sa ale budú postupne reportovať do systému. Treba to teda doladiť, ale myslím si, že keď sa budú tie testy kombinovať, bude to len dobre.

(poznámka redakcie – v čase zverejnenia rozhovoru už minister zdravotníctva informoval aj o výsledkoch antigénového testovania)

Dokáže súčasná veda vyvinúť podobne rýchly test ako antigénový, no zároveň 100 % účinný, alebo to nie je podľa vás možné?

Viete, keď si zoberieme akúkoľvek diagnostiku na svete, rýchlosť ide vždy na úkor presnosti. Je to niečo podobné, ako keď sa rozprávame o bežných produktoch, pri ktorých sa odlišuje kvalita a cena. 

Vždy je preto najlepšie nájsť nejakú rovnováhu. V súčasnej vede prevláda názor, že zlatou strednou cestou by bol LAMP test. Tam je presnosť okolo 80 % PCR testu a rýchlosť 40 až 60 minút. Nie je to teda 15 minút ako pri antigénovom teste, no zase to nie sú ani dlhé hodiny či dni.

Niektorí ľudia sa obávajú, že si súčasným zmierňovaním opatrení môžeme pokaziť Vianoce. Hrozí podľa vás takáto možnosť?

Aké opatrenia teraz myslíte?

Opatrenia zo 16. októbra, a teda napríklad 50 % vstup do kín, divadiel a podobne.

Poviem vám pravdu. Ale berte to ako môj veľmi subjektívny názor. Kiná vlastne nemajú ani čo premietať. Veľké kúpaliská sa kvôli 6 ľuďom otvárať nebudú a veľké fitness centrá sa na to tiež kvôli 6 cvičiacim zrejme vybodnú. Divadlá by možno mohli fungovať, ak bude veľký záujem hercov. Všetky tieto uvoľnenia sú ale skôr iba „na oko“ a nejakým významným spôsobom to šírenie infekcie nezvýši.

A čo protest zo 17. novembra, na ktorom sa podľa odhadov nachádzalo zhruba 20 000 ľudí, z ktorých mnohí nemali nasadené rúška? Môže v súčasnej dobe takýto dav výrazne zhoršiť pandemickú situáciu?

Určite môže. Pretože zrazu sme mali na jednom mieste obrovské množstvo ľudí a najmä takých, ktorí kričali. To znamená, že kvapôčky a aerosóly medzi nimi lietali navôkol. To tam pukalo ako pukance v mikrovlnke. Takéto hromadné akcie patria určite medzi rizikové a keď tam mnohí ľudia nemali ani rúška, tak o to viac.

Môže mať na šírenie vírusu vplyv tiež to, že do Bratislavy prišli na protest ľudia z viacerých častí Slovenska?

Presne tak. Čím viac mixujete ľudí z rôznych regiónov, tým viac zvyšujete šancu, že to tam niekto donesie. Pretože regióny, ktoré sú v dobrom stave, sú svojím spôsobom homogénnejšie. Keď niekto príde do takéhoto prostredia zo zamorenejšieho prostredia a je infekčný, tak má vyššiu pravdepodobnosť, že so sebou nosí väčšiu virálnu nálož, čiže väčšiu šancu, že infikuje ostatných.

V zelenom okrese sú napríklad pozitívni ľudia, ale s nižšou virálnou náložou a medzi sebou si to podávajú v takejto nižšej hodnote. Aj preto je tam viac ľudí bez príznakov. Ale keď príde niekto zo zamoreného okresu s vyššou náložou, môže to veľmi signifikantne zmeniť situáciu.

V akom období by sa u ľudí z protestov mohlo preukázať, že sa nakazili?

Prvé náznaky infekcie sa ukazujú zhruba po 5 dňoch. Vtedy už pozitivitu človeka dokáže odhaliť PCR test. Symptómy však začínajú niekedy medzi 7. až 14. dňom.

Keďže sa blížime k chrípkovému obdobiu, nový test vašej firmy, ktorý so stopercentnou presnosťou odlišuje chrípku od koronavírusu, prišiel celkom včas. Vytvorili takýto test aj iné krajiny okrem Slovenska?

Áno. V Európe je takýchto testov zaregistrovaných okolo 7.

Ako bude prebiehať odber?

Odber je, žiaľ, klasický RT-PCR, čo znamená výter z nosohltanu. Ale tým, že BMC SAV-ka (Biomedicínske centrum Slovenskej Akadémie Vied – pozn. red.) pracuje na kloktadle, je pravdepodobné, že sa bude dať kloktanie využiť aj pri takomto teste.

Za aký čas sa otestovaný človek dozvie výsledok?Stále je to klasický RT-PCR test, takže podľa zaťaženia diagnostického laboratória a Národného centra zdravotníckych informácií je to zhruba do 24 hodín.

Pozorujete už záujem o test záujem aj na Slovensku?

A viete, že hej? Ale zatiaľ sú to skôr súkromné laboratóriá.

A čo štát?

Zo štátu zatiaľ konkrétny záujem nie je, ale to neznamená, že sa ma na testy nikto nepýtal. Väčší záujem však vidíme zo zahraničia.

V zahraničí už máte nejakých reálnych záujemcov?

Áno, máme.

Viete mi povedať aj nejakú konkrétnu cenu testu?

Konkrétnu cenu? To si nechám pre seba (smiech).

V poriadku...(smiech)

...a poviem vám aj prečo. Pretože my ideme prípad od prípadu. Poviem vám úprimne, že keby záujem prejavilo Slovensko, tak by som možno cenu znížil. A z toho dôvodu ani nechcem hovoriť presnú sumu. Ponechám to radšej na individuálnej úrovni.

Rozumiem. Keď sa vrátime k chrípkovému obdobiu, neočakávate, že na Slovensku vznikne menší chaos, ak ľudia s chrípkou začnú panikáriť mysliac si, že dostali koronavírus?

No veď práve preto je dobrý tento test. Vie presne rozlíšiť, či máte chrípku, alebo Covid-19. Pri chrípke a Covide je jeden dôležitý rozdiel, ktorý si mnohí ľudia neuvedomujú. Ak máte Covid, do karantény musí každý z vašej domácnosti a ešte aj blízke kontakty. Ale pokiaľ máte chrípku, neviem o tom, že by sa dialo niečo podobné. V tom je obrovský rozdiel.

Máme správy z ECDC (Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb – pozn. red.), že napríklad v 44. týždni tohto roka bolo zaznamenané 97 % zníženie chrípky oproti roku 2019. Čo je výrazný pokles. Tej chrípky je teda naozaj menej. To je pozitívum.

Negatívum však je, že to nie je 100 %. Tá chrípka tu teda v Európe stále je. A preto je dobré mať k dispozícii rozlišovací test. Chrípková sezóna skrátka bude. Na január a február, keď bude vrcholiť chrípka, sa musíme určite pripraviť.

Ked dôjde k splynutiu chrípky a Covidu, teda tej sezóny, je tu potenciál superinfekcie. Ľudia môžu naraz dostať aj jedno aj druhé. V takom prípade by mal byť človek automaticky hospitalizovaný a treba ho liečiť ihneď. Priebeh superinfekcie je u ľudí vždy veľmi ťažký.

Pri superinfekcii by sa predpokladám zvýšilo riziko aj u mladého a relatívneho zdravého človeka.

Presne tak. Ale to riziko sa bude zvyšovať u všetkých. Chrípky je síce menej aj teraz, keďže ju dokážeme znížiť zásadou ROR (zásada ruky, sociálny odstup, rúško – pozn. red.), ale tá chrípka tu tak či tak bude.

Viete nám povedať, či môžeme v roku 2021 očakávať na Slovensku vakcínu proti koronavírusu?

Určite hej. Minimálne vakcíny založené na báze mRNA, či už ide o Pfizer a BioNTech alebo Modernu, prechádzajú 3. fázou a vyzerá to vynikajúco. Európska únia už z týchto firiem kontrahovala vakcíny. Predpokladám, že začiatkom roka budú prvé z nich aj na Slovensku.

Čiže zatiaľ musíme tlmiť vírus a čakať, kým sa k nám dostane vakcína.

Áno, tak. Treba testovať, trasovať, tlmiť to, eliminovať, izolovať pozitívnych ľudí a zároveň čakať na vakcínu. Samozrejme, že aj keď vakcína príde, nebude to žiaden zázračný prútik, ktorý jedným mávnutím všetko vyrieši. Bojovať budeme musieť aj naďalej. Avšak postupne bude koronavírus odchádzať.

A nebude dôležité len to, že bude odchádzať u nás, ale tiež v iných krajinách, kde sa zaočkujú ľudia. Vďaka tomu postupne ľudia prestanú prinášať koronavírus zo zahraničia, čomu sa v podstate nedá vyhnúť. Preto sa musíme pozerať na globálnu situáciu, alebo teda minimálne na Európu a okolité krajiny. Akonáhle sa to začne postupne znižovať u všetkých, tak budeme vedieť, že sme na víťaznej krivke.

Aké percento ľudí by sa muselo zaočkovať, aby sme vírus účinne potlačili?

To je veľmi dobrá otázka. Tento názor sa vo vedeckých kruhoch stále menil. Na začiatku sa hovorilo o 80 %, neskôr to kleslo na 50 %.

Čo si myslíte vy?

Ja to poviem ľudsky – čím viac, tým lepšie.

Ste skôr za dobrovoľné očkovanie, alebo za povinné?

Som za dobrovoľné. Verím tomu, že ľudí presvedčíme. Predsa len, ide aj o očkovanie dospelých, pri ktorých by tá forma slobody mala zostať zachovaná. Je rozdiel povinne očkovať deti a dospelých. Preto som jednoducho za dobrovoľnosť. Avšak s tým, že sa urobí veľmi silná informatívna kampaň. Verím, že ľudia vidia, čo je Covid-19 za pandémiu, a že to nie je žiadna sranda. A keď uvidia, že vakcína je tou najúčinnejšou zbraňou, tak sa zaočkovať dajú.

Takže neočakávate u ľudí nejaký väčší odpor?

Samozrejme, to áno. Beriem, že prvé kolo zaočkovania bude zložitejšie a ľudia to možno budú odmietať. Ale akonáhle uvidia úspech vakcíny a čísla pozitívnej vakcinácie, tak si myslím, že s tým budú všetci v pohode.

Predstavme si však trochu pesimistickejší scenár. Povedzme,  že by sa polovica obyvateľov Slovenska nechcela očkovať. Aký by mala vakcína v tomto prípade účinok?

Samozrejme by ten účinok bol výrazne menší, ako keby sa dalo zaočkovať 100 % obyvateľov. Nad takouto možnosťou ale premýšľať teraz ani nechcem. Uvidíme ako bude pokračovať boj s koronavírusom v decembri a januári, a čo bude treba spraviť, aby sme ľudí jemne a pozitívne motivovali, aby na to očkovanie naozaj išli.

Môžeme do doby príchodu vakcíny na Slovensko očakávať tretiu vlnu pandémie?

Viete, už toľko ľudí pohorelo na tom, že niečo chceli predvídať, že radšej neodpoviem (smiech). Uvidíme. Všetko záleží na poctivom dodržiavaní ROR, znižovaniu možnej mobility a iných spôsobov, ktorými eliminujeme infekciu. To všetko pomáha k tomu, aby sme sa mohli tretej vlne vyhnúť.

V našich končinách sa však o možnej tretej vlne hovorí v období január, február, marec, pretože ide o mesiace, v ktorých vrcholí chrípková sezóna a imunitný systém ohrozených ľudí je po zime dosť oslabený. Tieto mesiace sú preto spájané aj vysokou úmrtnosťou dôchodcov.

Tretia vlna by mohla logicky prísť práve v tomto čase, ale nechcem nič tvrdiť s istotou. Pandémia sa totiž od začiatku vyvíja veľmi dynamicky. Na jej rozvoji sa podieľa osobná zodpovednosť ľudí, karanténne opatrenia, dôvera občanov vo vládu, forma a efektivita trasovania i testovania, a podobne.

Čiže môžeme to zhrnúť tak, že tam hrá veľa faktorov, ale treba byť na prípadnú tretiu vlnu pripravený.

Presne.

Za pozitívneho predpokladu, ak by sa dala na Slovensku zaočkovať väčšina obyvateľov, máte nejaký hrubý odhad, kedy by sa Slovensko mohlo vrátiť do normálu?

V tomto som optimista a myslím si, že budúce leto bude už také, ako si všetci pamätáme. A ďalšie vlny v niektorých sezónach, ako sú jeseň a zima, ktoré tu ešte nejaký čas zostanú, budeme vedieť udržať opatreniami typu ROR. Takže stále budeme počuť o nejakých pozitívnych prípadoch na chrípku, Covid či iné infekčné vírusy, ale podľa môjho názoru už budeme mať normálne leto.

Zostanú ľuďom podľa vás z čias pandémie pozitívne návyky a budeme počas chrípkového obdobia nosiť na Slovensku rúška?

Osobne si myslím, že sa to tak stane. Pretože podobne to bolo aj v Ázii. Tým, že si Ázia pamätá SARS aj MERS, ľudia z týchto oblastí rúška naozaj nosia. My sme sa vždy čudovali, že prečo to tak je. Zdá sa mi, že to už všetci dobre chápeme. Oni tie epidémie naozaj videli na vlastné oči už pred nami a tým pádom sa s nosením rúšok dávno zžili.