Pestovateľ čili papričiek Čípoš Laci: Stačí, že mi vo fóliovníku na pár hodín vypadne elektrina, a celoročná úroda mi zmrzne

Čo robíš v zime, kým sa papričky pestovať nedajú? Spracúvaš úrodu a vyrábaš produkty?

Úrodu spolu s kolegom a so zanietenými kamarátmi spracúvame priebežne, to sa nedá odkladať na špecifický čas. Dôležitá vec, ktorú si takmer nikto neuvedomuje, je to, že pestovanie čili papričiek nie je sezónna robota na voľné poobedia, ale celoročná drina. Niečo ako „zima, kým sa papričky pestovať nedajú“ pre nás neexistuje.

Celý pestovateľský proces sa začína ešte pred začiatkom zimy, v decembri. Najprv vyberieme semiačka, ktoré na nás žmurkajú a vyzerajú, že budú dobré, ale mnohé druhy pred každou sezónou nanovo dokupujeme od väčších výrobcov, ktorí majú lepší odhad na úspešnosť a genetickú „čistokrvnosť“ semiačok.

Keď si spravíme výber stoviek semiačok, ktoré by sa mohli ujať a z ktorých by mohli vyrásť zmysluplné druhy čili, povysádzame ich v growboxe do miniatúrnych kvetináčov a necháme ich vyklíčiť pri teplote 32 stupňov, ktorú s narastajúcim vekom rastlín postupne znižujeme, aby sme ich pripravili na strávenie jari vonku.

Čili je z hľadiska mutácií a nechceného šľachtenia samého seba veľmi nevyspytateľné, preto sa niekedy stane, že nám z desiatich semiačok druhu Aji Charapita vyrastie jedno „postihnuté“ Habanero a zvyšných deväť nevyklíči ani milimeter von zo substrátu. A práve naopak, niekedy nám vyjde osem alebo deväť z desiatich, čo je fajn výsledok.

Ako si zapamätáš, kam si vysadil aké čili?

Nezapamätám. Ja ani poriadne neviem, kedy má môj otec meniny, a pritom sa volá rovnako ako ja. Používam čiernu fixku a Excel. Každý kvetináč dostane svoje číslo a rastlina v danom kvetináči si toto číslo nesie až do budúcej jesene, keď z nej oberieme posledné papričky. Vďaka schémam v Exceli mám prehľad o tom, v ktorom fóliovníku a v ktorej hriadke je aký druh.

Dá sa pri tom spraviť nespočetné množstvo chýb. Len prvotný výsev semiačok do growboxu je robota na niekoľko dní, ak nie týždňov, a sú to stovky a stovky semiačok. Môj najväčší fóliovník má na dĺžku asi tridsať metrov, tam sa toho vie zamotať poriadne veľa.

Čo nasleduje po growboxe?

V skratke? Kopa práce. Nezdá sa to, ale pestovať akékoľvek rastliny je náročná robota. Dieťa, ktorému je zle, bude plakať. Čili neplače a plakať ani nikdy nebude, preto musím dávať pozor na to, aby mu zle nikdy nebolo. Preto je to také prácne. A aj pre veľa ďalších vecí.

Každú noc mi o 2.00 h zazvoní budík.

Približne vo februári začnem v growboxe pomaly znižovať teplotu, aby si rastlinky postupne zvykali na krutý exteriérový život, ktorý ich čaká asi o dva mesiace. Keď je teplota nižšia, presadíme všetky rastlinky, ktoré vyklíčili, obvykle je to okolo 80 až 90 percent, do väčších, trojdecových pohárikov.

Po niekoľkých týždňoch príde na rad druhé presádzanie, keď rastlinkám okrem zväčšenia priestoru na jeden a pol litra zhasneme a necháme ich zvykať si na denné svetlo. Toto sa väčšinou uskutočňuje koncom marca, tesne po jarnej rovnodennosti. Z doterajšieho svietenia približne 16 až 18 hodín denne sa stáva menej, no vďaka dátumu je to aspoň 12 hodín denne a to im stačí.

A keď príde správny čas, keď vieme, že vonku už nebude mrznúť, presadíme všetky rastlinky, ktoré sa ujali a vyzerajú nádejne, do fóliovníkov, do ktorých na prvých pár týždňov inštalujeme ďalšiu vrstvu vnútornej fólie, aby ešte lepšie držala teplo. V tejto fólii máme elektrické kúrenie, ktoré nedovolí teplote klesnúť pod 15 stupňov.

Vo fóliovníkoch máme online kamery s priamym prenosom. V tomto období roka mi každú noc o 2.00 h zazvoní budík, vezmem do ruky mobil, pripojím sa na kameru a podľa termostatu si skontrolujem, či mi funguje kúrenie a koľko stupňov je na termostate. Ak by náhodou vypadol prúd a vnútro fóliovníka by sa schladilo pod 15 stupňov, musím to okamžite riešiť. Stačí pár hodín a všetky rastliny by mi mohli zahynúť. Vďakabohu, ešte sa mi to nestalo, ale idem si zaklopať.

A keď začne byť teplo, prestaneš kúriť a papričky rastú?

Presne tak. V lete, keď vonkajšia teplota nezvykne klesnúť pod 10 až 15 stupňov, dáme dole vnútorné fólie a od obdobia vstávania o druhej ráno si môžem aspoň na nejaký čas oddýchnuť. V týchto fóliovníkoch je počas horúceho letného dňa aj vyše 50 stupňov, takže to v noci sotva stihne vychladnúť tak, aby sa tomu mohlo niečo stať.

Dôležité je, aby mali papričky počas celého roka dostatok závlahy. Polievanie nevynechávame ani v growboxe, ani vo vykurovanom fóliovníku, a takisto ani teraz. Taktiež sa snažíme dávať pozor na to, aby nám papričky nenapádali škodcovia. Tých tu máme každý rok, preto sa ich na viacerých miestach zbavujeme mechanicky aj chemicky.

Keď papričky začnú vyrastať spod listov, postupne dozrievajú. Vždy si kontrolujem, či mi z plantu nevyrastá nejaký blud, ktorý sa mi nechtiac vyšľachtil. Niekedy sa stáva aj to, že pri sadení spravím chybu, ale väčšinu vyrastených papričiek poznám aj podľa vzhľadu, tak si to vo svojom Exceli opravím.

A keď sú dozreté a vyrastené, prídeme s kolegami s plnými rukami prázdnych škatúľ a postupne odchádzame do nášho spracovacieho domu s plnými rukami plných škatúľ. Áno, znie to zvláštne, ale všetka výroba produktov Čípoš Laci prebieha v prerobenom rodinnom dome.

Koľko druhov papričiek pestuješ?

Toto by mi ešte lepšie než moja vlastná pamäť vedel povedať môj Excel. V každom prípade si nemyslím, že je až také zaujímavé, či tu mám sto alebo dvesto druhov, zaujímavejšie je, aké netradičné a lahodné druhy sa medzi tuctami našich papričiek nájdu.

Okrem tradičnejších papričiek ako Jalapeño či Habanero u nás v záhrade vyrastajú viaceré veľmi zaujímavé druhy. Na jeden z nich som obzvlášť hrdý – volá sa Aji Charapita, pochádza z Južnej Ameriky, priamo z amazonského pralesa, má neskutočne lahodnú arómu a mnohí ho považujú za najvzácnejší druh na svete.

Pestujeme aj jednu z najštipľavejších papričiek, ktoré sa dajú v blízkom okolí kúpiť. Volá sa Carolina Reaper a má až 2,2 milióna SHU, teda Scovillových jednotiek štipľavosti. Jedna jednotka štipľavosti znamená, v koľkých násobkoch objemu vody je nutné toto čili rozpustiť, aby voda neštípala. Jeden gram Caroliny Reaper teda oštipľaví 2,2 milióna gramov vody, čiže asi desať až dvanásť vaní plných vody.

Čo všetko zo svojich papričiek vyrábaš?

Všeličo. Takou overenou klasikou je mleté čili, ktoré sa dá urobiť v podstate z akejkoľvek vysušenej papričky, prípadne z ich mixu. Moji zákazníci však vo veľkom obľubujú aj čili pasty, ktorých vyrábam tri rôzne druhy. Tie úplne základné sa volajú pure a obsahujú len dve veci – kvantum vylisovaných papričiek a soľ. Okrem nich vyrábam ešte paprikové, koreninové a cesnakové a v nich sú už okrem týchto dvoch ingrediencií aj ďalšie. 

Niektorí sa na mňa pozerajú kyslým pohľadom, keď im poviem, že vyrábam aj džemy. Sú to skutočné marmelády, ktoré mierne oštipľavujem rôznymi druhmi čili, ale nie príliš, len decentne. Ja sám si totiž čili dávam takmer do všetkého. Okrem kávy, to by bolo divné.

V mojom e-shope sa nájdu aj produkty ako čili oleje, čili soľ a aj jedna z najštipľavejších vecí na svete. Je to čili koncentrát, ktorý má takmer 10 miliónov SHU. Predávam ho v malých ampulkách okolo mililitra a je taký štipľavý, že keď sa dotknem špáradlom alebo špičkou vidličky jeho povrchu a ponorím to do taniera polievky, tak polievka štípe ako besná. Väčšine zákazníkov vydržia tieto koncentráty celé roky.

A aby som nezabudol, môj kamarát Jožo Madola, ktorý miluje klobásy, ma motivoval, aby som mu nejaké pikantné skúsil vyrobiť. Jožo je basgitarista, s ktorým sa ja ako bývalý učiteľ gitary dodnes poznám. Vždy sa ma pýtal: „A štipľavejšie už nevieš spraviť?“ Tak som skúšal, pridával som viac a viac čili, až sa mu to jedného dňa konečne zapáčilo.

Finálny produkt som pomenoval po ňom – ultrapálivé klobásky sa volajú Madolla, aj keď je to skôr čili s príchuťou klobásy než klobásy s príchuťou čili. Stačí dať koliesko Madolly do hrnca kapustnice a pálivosti bohato stačí.

Mávaš niekedy aj workshopy alebo sa zúčastňuješ na nejakých podujatiach?

Workshopmi by som to veľmi nenazýval, občas sa stane, že mám príležitosť ísť si spraviť stánok na nejaký jarmok, trhy alebo niečo podobné. Na podujatiach sa však väčšinou zúčastňujem ako zvukár – to je moja druhá robota popri pestovaní čili.

Na jednom podujatí však svoje dve obchodné mená – Čípoš Laci a MusicDrive – kombinujem. V Nových Zámkoch totiž už štyri roky organizujeme súťaž v jedení čili, na ktorej dávame návštevníkom ochutnávať naše čili, ale aj rôzne výrobky, pasty, džemy, klobásky a všeličo ďalšie. Minulý rok na súťaži dokonca hral spomínaný Jožo Madola s kapelou Madolla Band.

Aj tento rok chystáme súťaž v jedení čili, predpokladaný dátum je 3. septembra 2021. Bude to už štvrtý ročník, tak dúfam, že príde doposiaľ najviac návštevníkov zo všetkých štyroch ročníkov. Uvidíme, aké pálivé čili znesie víťaz súťaže tento rok.

Je možné, že niekto po zjedení extrémne štipľavej veci umrie alebo bude mať dlhodobé následky?

Zatiaľ som nepočul o tom, že by následkom zjedenia čili bola smrť. Jasné, bude to štípať, bolieť a páliť, ale kapsaicín, teda štipľavá látka v čili papričkách, nie je v takýchto množstvách vyslovene jedovatý a to štípanie nie je spôsobené poškodzovaním buniek. Takže, vďakabohu, nie, na konzumáciu čili sa asi nedá zomrieť.