Jozef Sergej Tonka pracuje ako šofér smetiarskeho auta už roky, ale ovláda prakticky akékoľvek nákladné vozidlo. Nám porozprával o tom, koľko zarobí, prečo sú podľa neho smetiari pre Slovákov neviditeľní a ako vedia ušetriť.
„Človek si povie, že dobre, Róm bez školy, ktorý možno nevie čítať a písať, nemôže vedieť, ako správne separovať, ale v tomto prípade sa ukázalo, že opak je pravdou. Keď mi potom inžinier na sídlisku povie, že nebude separovať, lebo mu za to nikto nič nedá, tak by som ho najradšej poslal dopekla,“ hromží šofér smetiarskeho auta Jozef Sergej Tonka, ktorý sa svojej profesii venuje už viac ako šesť rokov a momentálne by ju nemenil.
Slováci majú podľa neho, pokiaľ ide o smetiarov, stále predsudky, ale najmä sú pre nich neviditeľní, aj keď bez nich by sa krajina rozpadla. Smetiari podľa Sergeja nezarábajú vôbec tak málo, ako by si mohol bežný človek myslieť, ba čo viac, dokážu ušetriť vďaka tomu, čo všetko sú ľudia schopní vyhodiť ku kontajnerom.
Na Refresheri ti pravidelne prinášame rozhovory s ľuďmi, ktorí sa živia zaujímavými povolaniami. Ak ťa takéto rozhovory zaujímajú, sleduj našu tému o nezvyčajných povolaniach a podpor nás tým, že sa staneš členom klubu REFRESHER+.
Počas pandémie prišlo veľa Slovákov o prácu, ale ty si mal ako smetiar roboty nad hlavu. Páči sa ti na práci smetiara tá istota?Ako smetiar som mal počas pandémie stále istotu práce, nemusel som ostávať doma ako ostatní. Nezostal som závislý od pomoci od štátu, za čo som bol vďačný, pretože každé euro sa hodí. V posledných dvoch rokoch sme mali dokonca viac roboty ako predtým, pretože ľudia zostávali doma a začali viac upratovať.
Napríklad do jednej dediny som počas prvého lockdownu doviezol veľkokapacitný kontajner, no keď som ho prišiel odviezť, v priebehu týždňa pribudlo ďalších desať kontajnerov. Na cestách a sídliskách bolo aj menej áut, takže sa mi oveľa lepšie jazdilo.
Stávajú sa mi aj také momenty, keď človek pravidelne chodí na sídlisko a vie, že tam to auto neustále stojí, aj keď vie, že ma blokuje. Vtedy to je na nervy. Hovorím si, že keby som mal tank od Arnolda, tak mu cez to auto prejdem.
Kedysi sa ľudia smetiarom občas vysmievali alebo mali v súvislosti s nimi predsudky. Stretávaš sa s výsmechom dnes? Uvedomili si ľudia postupom rokov, akí sú smetiari v skutočnosti dôležití?
Dnes je to podľa mňa tak päťdesiat na päťdesiat. Mám pocit, že veľa ľudí si neuvedomuje, čo smetiari robia, a zostávame pre nich neviditeľní. Sme tu, robíme, čo treba, ale ľudia nás berú ako samozrejmosť. Často si na nás ponadávajú, keď im zavadziame na sídliskách.
Nepovedal by som, že by nás však išli nejak dehonestovať, ale ani chváliť za to, akí sme úžasní. Sme neviditeľní ako pekári či kuriéri, teda odvetvia, ktoré nutne potrebujeme k životu, lenže pre ľudí sú také automatické. Nezamyslia sa nad tým, čo by sa stalo, keby im odpad nikto neprišiel odviezť.
Keď potom vo filme vidia, že niekde smetiari neodvážajú odpad, tak sú zhrození. Myslím, že sa to stalo pred pár rokmi v Kolumbii, keď vyšiel film Joker a obsahoval scénu, kde sa odpad skrátka hromadil v uliciach. Dúfajme, že do tohto bodu na Slovensku nikdy nedôjdeme.
Predpokladám, že ak sa na smetiarov ľudia sťažujú, tak väčšinou na sociálnych sieťach. Dostávate sa do konfliktov či nebodaj fyzických potýčok priamo v uliciach?
V uliciach nás ľudia veľmi nekonfrontujú ani nám nenadávajú. Najčastejšie sa stretávame s tým, že má niekto doma malú nádobu, ale chce povyhadzovať väčšie množstvo odpadu, a tak k nej nanosí vrecia navyše.
Kolega mu to však nezoberie. My po dedinách nemôžeme brať žiadne vrecia navyše, čo si ľudia neuvedomujú a potom na nás začnú hučať.
Vtedy sa vieme dostať do konfliktu, ale väčšinou sa vždy nejako dohodneme a ľudia to pochopia, len im treba vysvetliť, že si platia za jednu nádobu, nie vrecia navyše. Raz sme takýto konflikt museli riešiť aj na polícii, no inak to nebýva také zlé.
Často sa hovorí, že smetiarom naozaj lezie na nervy, keď prídu k plnému kontajneru a okolo neho je desať vriec navyše.
Zo začiatku si každý zanadáva. My vlastne ako smetiari nadávame stále, lebo sme partia chlapov a možno to k nám tak trochu patrí. Je to celkom smutné, keď si uvedomím, že smeti odvážame z mesta, kde žije plno inteligentných ľudí, alebo sa tak aspoň tvária, ale potom prídu k plnému kontajneru a napriek tomu ho obsypú vrecami navyše.
V takom prípade sa ľudia musia naučiť, že keď je kontajner plný, vrece si treba vziať naspäť a doniesť ho znovu trochu neskôr. Kapacitu kontajnerov by mohlo riešiť mesto pridaním ďalších nádob, ale aj oni majú normy podľa bytov. S tým už my ako smetiari nespravíme nič, to by sa musela pohnúť dopredu celá civilizácia.
Mám pocit, že na Slovensku chýba akákoľvek environmentálna výchova. Môj mladší brat na základnej škole nič s ochranou životného prostredia nerieši, ani moju dcéru v škôlke nikto neučí, ako sa správať k prírode, separovať a vnímať odpad. My sa ju doma snažíme viesť k separovaniu, samozrejme, že ju treba stále tlačiť, ale keď sa to nenaučí ako dieťa, neskôr to bude už len horšie.
V zime alebo za dažďa mi je závozníkov ľúto, keď je vonku mínus pätnásť a oni musia stáť vonku, behať za autom a fúka na nich.
V minulosti si pár rokov pracoval v Nemecku v hotelierstve. Ako sa človek dostane z hotela k šoférovaniu smetiarskeho auta?
Vášeň k nákladným autám vo mne bola stále, len som sa na začiatku potreboval dostať k finančným zdrojom na vodičský preukaz. Na Slovensku to nie je lacná záležitosť a potom nastúpiš do roboty, kde ti dajú výplatu 500 eur. To som mal ja v prvej práci po získaní vodičáku.
S takými podmienkami je návratnosť nulová. Aj preto potrebujú, aby nám Ukrajinci prišli šoférovať autobusy. V Nemecku som žil štyri roky, vyskúšal som si novú prácu, ale bolo sa treba pomaly posunúť ďalej a našiel som doma robotu, ktorá ma baví. Robím tu viac ako jednu vec, zaskakujem na všemožných nákladných autách, takže nešoférujem len to smetiarske.
Na svojom Instagrame máš fotky s mnohými nákladnými autami.
U nás vo firme jazdím so všetkým, čo treba. Jazdím s kamiónom, autom na biologický odpad s hydraulickou rukou, skrátka, do čoho si sadnem, s tým musím vyraziť.
Ja vlastne zaskakujem, predtým som prioritne jazdil so smetiarskym autom, lenže medzitým som si vyskúšal veľa iných vozidiel a teraz sa mi k smetiarskemu ani vracať nechce.
Predstav si, že sú dediny, kde je tisíc nádob, a tak sa musíš tisíckrát pohnúť, zastaviť, pohnúť, zastaviť. Je to ubíjajúce a stereotypné, takže mi viac vyhovuje, keď môžem robiť všetko.
V kabíne smetiarskeho auta máš aj kameru, kde vidíš, čo sa deje vzadu. Keď si takto sedíš v pohodlí kabíny, nezávidia ti občas závozníci, že nemusíš pobehovať s kontajnermi vonku okolo auta ako oni?
Vždy záleží na tom, aký je ten kolega. Občas sa mi stane, že sa naťahujeme, tak mi závozník povie, aby som vystúpil a šiel si to vyskúšať namiesto neho. Vtedy mu poviem, že s tým nemám žiadny problém, ale on musí šoférovať. Tam sa to zvyčajne končí.
V zime alebo za dažďa mi je závozníkov ľúto, keď je vonku mínus pätnásť a oni musia stáť vonku, behať za autom a fúka na nich. V lete to majú možno trochu lepšie, lebo sú celý deň na vzduchu a fúka na nich vetrík. Ja nepoužívam klímu, lebo z nej ľahko ochoriem, takže si musím otvárať len okná a občas je to na nevydržanie.
Kedysi kolega pozeral tolkšou so smetiarom, ktorého sa pýtali, či je dôležitejší vodič alebo závozník. Ten im povedal, že závozníka môže robiť každý, ale šoféra nie, lebo na to treba mať nervy pri ľuďoch, čo chodia po našich cestách. A musíš dávať pozor aj na závozníkov, lebo za nich máš zodpovednosť a neraz sa stalo, že nejakého pritlačilo. Už sa niekde stalo, že šofér pri cúvaní zabil závozníka. Ten nestihol zoskočiť a šofér ho nechtiac pritlačil o stĺp.
Práca smetiara je vraj oveľa riskantnejšia, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Stáva sa ti, že oškrieš zle zaparkované auto?
Nehody a škodové udalosti sa stávajú. Ak niekto niečo robí, občas musí aj niečo pokaziť. Problémy bývajú najčastejšie na sídliskách, lebo tam ľudia nemajú kde zaparkovať, tak potom blokujú kontajnery. Keď chlapík príde večer a vie, že nezaparkuje, tak to postaví hocikde, zablokuje cestu, ale ráno si už auto nejde preparkovať.
Lezie mi to na nervy, lebo je to taká ľahostajnosť tých ľudí. Budú to robiť dovtedy, kým sa niečo nestane, ako keď v Prešove vybuchla bytovka a nemohli sa k nej rýchlo dostať hasiči.
Je to u vás v Žiline lepšie?V Žiline máme Jedlíkovu ulicu, kde sa dá ledva prejsť osobným autom, nieto ešte smetiarskym. Je to taký boj, lebo každý si chce ublížiť, ale nemá ako. Nám sa napríklad stalo, že bývalý kolega poprosil jedného pána, či by si svoj Land Rover mohol parkovať trochu ďalej ako pol metra od kontajnera.
On mu povedal, že nemôže, lebo si tam kúpil miesto a neposunie sa. Bol arogantný. O dva týždne nasnežilo, kolegovi sa šmykol kontajner, keď ho vyťahoval, a rozbil mu ním svetlo. Zrazu sa už dalo parkovať aj o jeden a pol metra ďalej. Je to vždy o vzájomnom rešpekte.
Mám však kolegu so slabším žalúdkom, ktorého občas ponaťahuje, keď vyťahuje kontajnery.
Mávaš za volantom smetiarskeho auta občas aj pocit, že by si najradšej zle zaparkované autá prerazil a porozbíjal?
Stávajú sa mi aj také momenty, keď človek pravidelne chodí na sídlisko a vie, že tam to auto neustále stojí, aj keď vie, že ma blokuje. Vtedy to je na nervy. Hovorím si, že keby som mal tank od Arnolda, tak mu cez to auto prejdem.
Alebo by som si tam najradšej spravil poriadok na ruský spôsob, len nahádzať autá do kontajnera a odísť. Nič také, samozrejme, urobiť nemôžem, takže to len treba prehltnúť a ísť ďalej.
Keď si porovnám svoje začiatky a dnešok, teraz ma to tak neštve. Kedysi som si myslel, že trojmetrovou medzerou neprejdem, teraz mám medzeru 2,55 metra a prejdem. Človek si postupne zvykne, že má medzeru len dva centimetre na každej strane, pomôžu mi aj chalani a prejdem bez ujmy na autách.
Čítal som zážitky z ulíc, že sa smetiari mohli počas lockdownov cítiť ohrození, keď nakladali a manipulovali so všelijakým biologickým odpadom v kontajneroch. Riešili ste vo firme aj toto?
V istom čase sme to vo firme riešili, či k tomu môže dôjsť, lebo ľudia do kontajnera vyhadzujú naozaj hocičo. Mali sme obdobie, keď sme mali veľa pozitívnych chalanov, ale oni sa zrejme nakazili niekde vonku a len to medzi nimi popreskakovalo v šatni.
Nosili sme aj rúška v rajónoch, firma nám poskytovala ochranné pomôcky a starala sa o to, aby sme boli chránení. Už to bolo na konkrétnom človeku, či sa chce chrániť.
Ty si hovoril, že najhoršie to pri kontajneroch býva v lete, keď odpad začne kvasiť na slnku a zápach je potom neznesiteľný. Čo sa deje napríklad vtedy, keď sa vrece roztrhne?
Ak sa roztrhne vrece, tak sa to musí pozametať. V lete sa stáva, že keď ľudia povyhadzujú všetko možné ovocie, postupne to začne kvasiť, a keď sa do toho potom oprie vetrík, vie to poštekliť nos. Na to sa však dá zvyknúť a neskôr to už neriešiš.
Mám však kolegu so slabším žalúdkom, ktorého občas ponaťahuje, keď vyťahuje kontajnery. Ak vopred tuší, že v kontajneri podľa zápachu môže byť niečo nechutné, tak ho radšej zastúpi kolega a vysype to zaňho, lebo inak by to nemuselo dopadnúť dobre.
Robíte si s kolegami aj naprieky a žartíky? Ušiel si im niekedy s autom, kým šli po kontajner?
Samozrejme, aj to sa stáva. Raz sme vyvážali separovaný odpad, normovali sme Žilinu, lebo sa prechádzalo na iný spôsob vývozu, a ja som zamyslený prešiel o ulicu ďalej. Vtom mi volá závozník, že kde som. Pozriem na stúpadlo a tam nikoho. Hovorí mi, že veď ty si nás tu nechal, tak som za nimi musel naspäť cúvať možno 80 metrov. Oni tam stáli a čakali na mňa.
Keď hovoríme o zaparkovaných autách, ty si sa pred pár rokmi spopularizoval na sociálnych sieťach, lebo si začal fotiť zle odstavené vozidlá, a komunikoval si aj s ľuďmi v komentároch na Facebooku. Malo to aj ohlas a reálne výsledky?
Na niektorých miestach sa to veľmi zlepšilo. Ale sú aj také, kde sa to nezlepšilo vôbec. Buď ten človek nemal motiváciu, alebo mu to skrátka bolo jedno, a tak tam tie autá parkujú stále. Mňa to ako šoféra irituje, keď vidím stále tie isté tri autá blokujúce prístup ku kontajnerom.
Najhoršie je, keď ľudia zaparkujú tak, že si závozníci nemôžu kontajnery ani obtočiť okolo áut a vytiahnuť ich k autu. Ak sa používa hydraulická ruka, cez takéto autá sa kontajner nedá vytiahnuť. Občas sa potom stane, že nahnevaní ľudia volajú k nám do firmy a sťažujú sa, že sme im nevyviezli odpad.
Keby to zostalo v štádiu, že sme urobili chybu my, tak by sme ju vyriešili. Väčšinou sa sťažujú, ale nepovedia, že sa odpad nedal vyviezť, lebo tam boli odstavené autá.
Skúsil si to teda pridať do facebookovej skupiny.
Vzápätí som sa pridal do facebookovej skupiny sídliska Solinky, kde som hneď ako prvý príspevok videl sťažnosť pána, podľa ktorého sme nevyviezli odpad. Ten separovaný zber som zhodou okolností robil ja, tak som mu do komentára vysvetlil situáciu. On sa ospravedlnil a sľúbil, že na kontajnery nalepí ceduľky, aby tam autá nestáli. Dodnes tam nie sú.
My robíme do 14.30, takže ak prídeš domov o pätnástej a zaparkuješ pred kontajnerom, teoreticky sa nič nepokazí. Pokojne tam stoj, parkuj, ale keď ten smetiar príde o 6.30 vyviezť odpad, to auto tam nemôže stáť. Ja som sa pokúšal dosiahnuť, aby sa pred kontajnery na problémových miestach osadili značky zákazu zastavenia od 6.00 do 14.30, ale nikam sa to nedostalo.
Kedysi prišlo ministerstvo životného prostredia s nápadom, že budeme separovať, lenže nikomu poriadne nevysvetlilo, ako sa správne separuje.
Myslíš si, že ľudia vedia, čo sa s odpadom deje po tom, ako ho hodia do kontajnera?
Odpad sa vyvezie zo Žiliny, naloží sa a privezie na linku. Na triediacej linke sa vyseparuje a porozdeľuje komunálny odpad. Plasty sa nasekajú na drobné kúsky, lebo sa vozia do cementární, pričom máme zvlášť linku na plast, lebo ľudia síce plast separujú, ale často tam hodia hocičo.
Na plastovej linke sa triedia a oddeľujú napríklad fľašky, z toho sa robia balíky a vozia do nejakej fabriky v Čechách. My odpad prakticky pretriedime a posúvame iným firmám, ktoré ho spracovávajú alebo použijú.
Máte tieto triediace linky automatizované?
Veľká linka na komunálny odpad je automatizovaná a dokáže sama oddeľovať veci, ktoré do komunálu nepatria. Pri linke na plast stoja ľudia, ktorí paličkou triedia a odhadzujú to, čo k plastom nepatrí, lebo vo finálnych balíkoch musí byť len čistý plast či fólie, alebo len čisto plechovky.
Na Slovensku od nového roka funguje systém zálohovania plastových fliaš a plechoviek. Ako to vnímaš?Ja som sa so systémom na zálohovanie plastov stretol v Nemecku. Na Slovensku ho považujem za dobrý krok, ktorý prišiel už tradične neskoro. Dúfam, že do polroka naozaj všetky fľaše prejdú na zálohovanú formu, ako plánuje ministerstvo životného prostredia, a bude to fungovať dobre.
V Nemecku sa tým živia bezdomovci, ktorí chodia po meste a zbierajú fľaše. Keď nazbierajú desať či pätnásť fliaš, môžu si za pár eur kúpiť jedlo, pivo či cigarety. Tam za tebou nechodia bezdomovci a nepýtajú od teba peniaze, počkajú si na námestí, vyzbierajú fľaše a odchádzajú s nimi do obchodu.
Podľa verejnej mienky je na Slovensku stále veľa ľudí, ktorí tvrdia, že im separovanie nedáva zmysel. Má podľa teba separovanie u Slovákov dobrú úroveň?
Separovanie na slovenský spôsob je zaujímavá vec. Kedysi prišlo ministerstvo životného prostredia s nápadom, že budeme separovať, lenže nikomu poriadne nevysvetlilo, ako sa správne separuje. Na kontajner napísali, čo tam patrí, a akoby dúfali, že ľudia to pochopia.
Po prvé, ľuďom sa separovať nechce. Sledujem, že skôr ako mladá generácia sa separovať často naučia starší ľudia a odpad si pri kontajneroch vytriedia. Ale to je možno len môj pocit.
Kde je problém?
Možno by ľudia aj separovali, ale často to robia zle, lebo ich to nikto nenaučil. Fľašku treba pokrčiť, kartón treba potrhať. Ak si kúpiš veľký televízor a škatuľu takej veľkosti, že by v nej mohol parkovať poľský Fiat, len tak vyhodíš ku kontajneru, tak nám so separovaním nepomôžeš. Treba z nej vybrať polystyrén, hodiť ho do žltej nádoby a kartón roztrhať.
V Žiline sme mali problém s Rómami, ktorí si vytvorili veľkú skládku odpadu. Z osobnej skúsenosti však viem, že tam chodili odpad vyhadzovať aj ostatní, nielen Rómovia, lebo tam mali veľkokapacitné kontajnery. Teraz tam však Rómovia majú väčší poriadok ako niekde na sídlisku.
Človek si povie, že dobre, Róm bez školy, ktorý možno nevie čítať a písať, nemôže vedieť, ako správne separovať, ale v tomto prípade sa ukázalo, že opak je pravdou. Keď mi potom inžinier na sídlisku povie, že nebude separovať, lebo mu za to nikto nič nedá, tak by som ho najradšej poslal dopekla. Nemá separovať, lebo za to niečo dostane, ale preto, že chce pomôcť planéte, na ktorej žije.
Sám si v minulosti hovoril, že tvoja práca je stabilná. Aj keď si ľudia možno myslia, že smetiari zarábajú naozaj málo peňazí, ty vravíš, že to nie je až také zlé.
Keď som začínal u nás vo firme, tak moja prvá výplata bola 750 eur, ale to som nemal odpracovaný celý mesiac. Mám pocit, že teraz v lete som raz mal 1 200, ale väčšinou sa to pohybuje medzi 800 až 1 100 eur mesačne. Nie je to dobré, ale ani zlé, lebo veľa profesií na Slovensku nie je zaplatených tak, ako by si zaslúžili.
Občas si kolega povie, že ho to už nebaví, lebo dostane 900 eur. Za takú výplatu môže ísť dokladať do Lidlu a bude pracovať v teple, nemá žiadnu veľkú zodpovednosť a nikto mu nebude hovoriť, že tam či hentam nevysypal kontajner.
Momentálne ťa už jazdenie na smetiarskom aute až tak nebaví. Vieš si predstaviť, že by si sa ešte vrátil skúsiť šťastie v zahraničí?
Keďže už mám manželku a dve deti, odchod do zahraničia neplánujem. Skôr sa uberám k tomu, že som si našiel kovanie ako nové hobby a podarilo sa mi vyhrať kováčsky kurz. Keby sa mi darilo, tak by som raz chcel zostať doma a venovať sa tomuto remeslu. Rád by som vyrábal nože a meče.
Ak je smetiar voľnomyšlienkar, tak sa rýchlo stane vetešníkom (obchodník so starými vecami – pozn. red.), lebo ľudia vyhadzujú nehorázne veci. Často aj nové a zabalené. Mám takto doma gramofón s platňami, repráky Sony, ktoré boli len trošku prasknuté a bolo im treba dva klinčeky, inak fungujú bezchybne.
Jeden kolega našiel katanu, ja som už našiel živého zajaca, ktorého som si vzal domov, ale našli sme v kuchynskom odpade aj uhynutého zajaca, ktorý tam nepatrí.
Vie to byť celkom zábavné a človek si príde na svoje, aj keď nájde nejakú „blbosť“. Nedávno som zlomil kľučku na dverách, tak, reku, idem do obchodu, ale náhodou som našiel kľučku na dverách, čo som šiel vyhadzovať. Človek si ako smetiar dokáže trochu prilepšiť.
Podľa jednej analýzy na Slovensku nemáme ani jednu smetiarku alebo sa k tejto profesii ženy minimálne nehlásia. Stretol si už ženu smetiarku ty?
U nás v Žiline smetiarku nemáme. Máme len ženy v kanceláriách, ale kamarát na Orave mi vravel, že spoznal jednu ženu, ktorá robila závozníčku.
Pre ženy to však nie je „sranda“, keď je vonku mínus pätnásť, ona má stáť na tom stúpadle a potom ťahať nádoby, kde vie v zime byť aj 60 kíl popola z kúrenia tuhým palivom. Moji chalani to musia niesť dvaja.
Ale za volantom stretávam veľa žien napríklad v kamiónoch, tak sa možno čoskoro nejaká nájde aj u nás a bude šoférovať smetiarske auto.
