Sergej šoféruje smetiarske auto: Hnevá ma, keď mi inžinier povie, že nebude separovať, lebo mu za to nikto nič nedá (Rozhovor)

„Človek si povie, že dobre, Róm bez školy, ktorý možno nevie čítať a písať, nemôže vedieť, ako správne separovať, ale v tomto prípade sa ukázalo, že opak je pravdou. Keď mi potom inžinier na sídlisku povie, že nebude separovať, lebo mu za to nikto nič nedá, tak by som ho najradšej poslal dopekla,“ hromží šofér smetiarskeho auta Jozef Sergej Tonka, ktorý sa svojej profesii venuje už viac ako šesť rokov a momentálne by ju nemenil.

Slováci majú podľa neho, pokiaľ ide o smetiarov, stále predsudky, ale najmä sú pre nich neviditeľní, aj keď bez nich by sa krajina rozpadla. Smetiari podľa Sergeja nezarábajú vôbec tak málo, ako by si mohol bežný človek myslieť, ba čo viac, dokážu ušetriť vďaka tomu, čo všetko sú ľudia schopní vyhodiť ku kontajnerom.

Na Refresheri ti pravidelne prinášame rozhovory s ľuďmi, ktorí sa živia zaujímavými povolaniami. Ak ťa takéto rozhovory zaujímajú, sleduj našu tému o nezvyčajných povolaniach a podpor nás tým, že sa staneš členom klubu REFRESHER+.

Počas pandémie prišlo veľa Slovákov o prácu, ale ty si mal ako smetiar roboty nad hlavu. Páči sa ti na práci smetiara tá istota?Ako smetiar som mal počas pandémie stále istotu práce, nemusel som ostávať doma ako ostatní. Nezostal som závislý od pomoci od štátu, za čo som bol vďačný, pretože každé euro sa hodí. V posledných dvoch rokoch sme mali dokonca viac roboty ako predtým, pretože ľudia zostávali doma a začali viac upratovať.

Napríklad do jednej dediny som počas prvého lockdownu doviezol veľkokapacitný kontajner, no keď som ho prišiel odviezť, v priebehu týždňa pribudlo ďalších desať kontajnerov. Na cestách a sídliskách bolo aj menej áut, takže sa mi oveľa lepšie jazdilo.

Stávajú sa mi aj také momenty, keď človek pravidelne chodí na sídlisko a vie, že tam to auto neustále stojí, aj keď vie, že ma blokuje. Vtedy to je na nervy. Hovorím si, že keby som mal tank od Arnolda, tak mu cez to auto prejdem.

Kedysi sa ľudia smetiarom občas vysmievali alebo mali v súvislosti s nimi predsudky. Stretávaš sa s výsmechom dnes? Uvedomili si ľudia postupom rokov, akí sú smetiari v skutočnosti dôležití?

Dnes je to podľa mňa tak päťdesiat na päťdesiat. Mám pocit, že veľa ľudí si neuvedomuje, čo smetiari robia, a zostávame pre nich neviditeľní. Sme tu, robíme, čo treba, ale ľudia nás berú ako samozrejmosť. Často si na nás ponadávajú, keď im zavadziame na sídliskách. 

Nepovedal by som, že by nás však išli nejak dehonestovať, ale ani chváliť za to, akí sme úžasní. Sme neviditeľní ako pekári či kuriéri, teda odvetvia, ktoré nutne potrebujeme k životu, lenže pre ľudí sú také automatické. Nezamyslia sa nad tým, čo by sa stalo, keby im odpad nikto neprišiel odviezť.

Keď potom vo filme vidia, že niekde smetiari neodvážajú odpad, tak sú zhrození. Myslím, že sa to stalo pred pár rokmi v Kolumbii, keď vyšiel film Joker a obsahoval scénu, kde sa odpad skrátka hromadil v uliciach. Dúfajme, že do tohto bodu na Slovensku nikdy nedôjdeme.

Predpokladám, že ak sa na smetiarov ľudia sťažujú, tak väčšinou na sociálnych sieťach. Dostávate sa do konfliktov či nebodaj fyzických potýčok priamo v uliciach?