Slovák má vo firme desaťtisíce cigaretových ohorkov a hrozný smrad. Recykluje ich a z jeho produktu vzniká nový asfalt (Reportáž)

Kým sa Hugo sústreďuje na prácu, nám padnú oči na spodnú časť stola pripomínajúcu lievik. Pod ňou sa nachádza nádoba plná čiernej sypkej hmoty. Hugo vysvetľuje, že stôl má dierkovanú plochu, aby naspodok mohol prepadnúť zvyšný tabak aj popol. Recyklujú sa totiž len filtre vyseparované od odpadu. „Rozhodujeme sa, čo urobíme s popolom v nádobe. Možno sa bude dať využiť ako hnojivo,“ dodá.  

Po niekoľkých minútach, keď má tento krok za sebou, ukáže na prístroj napravo od nás. „Niekedy k nám prídu aj zmoknuté cigaretové ohorky a musíme ich pred recykláciou usušiť. Na to nám slúži táto sušička,“ priblíži Hugo a následne aj predvedie jej využitie. Keďže ohorky, s ktorými pracujeme, sú suché, môžeme pokračovať k ďalšiemu, omnoho hlučnejšiemu a väčšiemu stroju.

Ide o drvič, ktorý podľa slov mladíka podrví cigaretové ohorky na jemnú vatu. Aby sme sa presvedčili, ako to vyzerá v praxi, za obrovského hluku zapína stroj a sype doň už roztriedené ohorky. Tie začnú skákať v jeho útrobách a nádoba na ľavej strane stroja sa začne plniť. „Vďaka tomuto stratia cigaretové ohorky svoj tvar a umožní nám to s nimi lepšie pracovať,“ kričí mladý podnikateľ z plných pľúc, no aj tak mu ledva rozumieť.

Keď stroj vypne, uľaví sa nám aspoň od hluku, keď nie od smradu. Vatu zozbieranú vo vreci nakoniec prinesie k poslednej zastávke – k peletovaciemu stroju. Ten z nej urobí granuly – finálny recyklát, ktorý sa používa ako prímes do asfaltových zmesí. Naloží ho do veľkej zelenej nádoby a zanesie ju k ostatným. „Tieto nádoby sú už plné nášho produktu, ktorý postupne posielame do firiem, ktoré ich používajú pri výrobe asfaltu,“ dodá s tým, že tento proces má dve výhody pre ekológiu.

„Po prvé, zbavujeme svet nepotrebných cigaretových ohorkov, čím šetríme prírodu. Po druhé, v konvenčných asfaltových firmách sa používa pri výrobe asfaltu celulózový granulát z dreva, ktorý náš produkt dokáže plne nahradiť, a tak opäť len šetríme prírodu,“ doplní Hugo Repáň.

Podľa jeho slov je asfalt tvorený z dvoch základných prísad – bitúmenu (čierne ropné spojivo) a kameniva rôznych frakcií. Keď sa za určitej teploty tieto dve prísady zmiešajú dokopy, pridáva sa k nim spomínané celulózové vlákno, ktoré zabezpečí priľnavosť kameniva k bitúmenu – to však produkt z recyklovaných ohorkov dokáže rovnako.

Aby nám opäť nasimuloval kompletný proces, prinesie tri priehľadné nádoby. V jednej sú ohorky, v ďalšej vata a v poslednej granulát. „Toto je v skratke celý postup. Pri výrobe nášho produktu nenastáva žiaden chemický proces, všetko je výlučne mechanické,“ dodá s tým, že za hodinu takto dokážu spracovať približne stotisíc cigaretových ohorkov. 

Cigaretové ohorky: iritujú, znečisťujú a sú všade 

Ako mnoho podobných nápadov, aj tento vznikol na osobnú potrebu. Hugo totiž kedysi fajčil: „Keď fajčíš, cigareta je pre teba potrebná. Keď však potiahneš posledný šluk, zostane ti v rukách odpad, ktorý nechceš držať ani uložiť do vrecka či do batoha,“ vysvetľuje. Podobne, ako to robil dávnejšie on sám, väčšina ľudí ohorok odhodí na zem, najčastejšie niekam do trávy.

Na prechádzkach svojim mestom si Hugo uvedomil, že odpadu lemujúceho zelené priestranstvá je nesmierne veľa a treba ho riešiť. Tvrdí, že v tom čase spoločnosť začala viac tlačiť na ekológiu a hoci rôzne odpadky zo zeme ubúdali, ohorky sa na nej stále povaľovali.

Úsmevné, ale aj ťažké začiatky

Spoločne s envirotrendom sa preto začal zaujímať o túto problematiku a už v rámci strednej školy zisťoval, ako si s nepotrebnými ohorkami poradiť. „Narazil som na austrálsku štúdiu, v ktorej vedci uvádzali, že cigaretové ohorky je možné využiť v stavebných výrobkoch,“ dodáva s tým, že táto informácia ho nakopla ešte viac, keďže ho utvrdila v tom, že potenciál ich využitia je naozaj veľký. 

Zistil, že na Slovensku sa vyrábajú milióny ton asfaltových zmesí ročne, a preto sa rozhodol recyklovaný materiál použiť práve v tomto segmente. Ako študent prvého ročníka vysokej školy sa prihlásil do rôznych súťaží pre startupy, v rámci ktorých si podrobne premyslel plán podnikania.

„Stále som ten nápad vylepšoval. Prišli sme napríklad na to, že potrebujeme zberné nádoby, pretože odpad nemôžeme zbierať zo zeme, ale musíme ho niekde centralizovať,“ vysvetlí s tým, že keď mal už všetko teoreticky dotiahnuté do konca, spojil sa s investorskou firmou. Tá mu poskytla priestor, financie na zabezpečenie technológie a svoj projekt mohol naplno rozbehnúť.

Hugo spomína, že toto obdobie bolo celkom vtipné, keďže sa pred nákupom technológie musel uistiť, že bude všetko fungovať, ako si predstavuje. Ohorky bol preto nútený poslať na expertízu. Hoci veľa firiem bolo voči jeho nápadu skeptických a skúmať cigaretové ohorky im bolo proti srsti, keď konečne našiel ochotného adepta, bolo to úsmevné.

„Tie balíky plné ohorkov smrdeli ako svet,“ zasmeje sa a pokračuje v rozprávaní. „Aj jednému pánovi som ich takto posielal a pošta mu ich doručila v piatok, ale do laboratória sa chystal až začiatkom týždňa. Nechal ich preto cez víkend pohodené v aute a keď ho v pondelok otvoril, skoro odpadol,“ smeje sa mladý podnikateľ.

Antivandalské popolníky a ohorky nekontaminované iným odpadom

Mladý podnikateľ sa presunie do druhej časti miestnosti, kde stojí tak tucet kovových popolníkov. Hoci je väčšina z nich rovnaká, nájdu sa medzi nimi aj väčšie, aj menšie kusy, pričom niektoré z nich disponujú naozaj nevídaným dizajnom. 

Hugo Repáň vykročí vpred a spustí: „Spomínaš si, ako som hovoril, že odpad musíme centralizovať. Keďže sme sa potrebovali dostať k cigaretovým ohorkom, nadizajnovali sme špeciálne zberné nádoby. Na rozdiel od bežných popolníkov sú vyrobené tak, aby prežili mestské vandalizmy a ich vzhľad odkazuje na náš projekt,“ vysvetlí a ukáže na dve nádoby uložené najbližšie k nám. „Keďže ich chodíme zbierať len raz mesačne, musia mať väčšiu kapacitu. Veľká zberná nádoba má objem štrnásť litrov, menšia jedenásť,“ doplní.

Mladík poznamená, že okrem iného je veľmi dôležité, že dané nádoby sú prispôsobené len na veľkosť cigaretových ohorkov. Do vnútra sa preto nedostane nič väčšie – žiadne vreckovky či obaly, ktoré by ohorky kontaminovali.

Špeciálne nádoby podľa jeho slov inštalujú na miesta, kde sa často nachádza veľa fajčiarov. „Ide o fajčiarske zóny vo firmách alebo vyťažené zóny v mestách,“ dodá s tým, že okrem rôznych menších firiem spolupracujú napríklad aj s gigantom ako je Amazon, odkiaľ k nim mesačne prúdia desaťtisíce ohorkov.

Medzi mestá, kde by si mohol nájsť Ecobutt zberné nádoby patria Žiar nad Hronom, ale i Nové Zámky. „V Nových Zámkoch máme tzv. hlasovacie zberné nádoby. Na nich stojí otázka a podľa toho, do ktorej polovice priehľadného popolníka ohorok vhodíš, odpovedáš. Ako sa obe polovice nádoby plnia ohorkami, môžeš sledovať výsledky hodnotenia,“ dodá a ukáže na hlasovací popolník.

Festival aj prvá cesta z ohorkov

Hugo Repáň nám prezrádza, že zatiaľ svoj produkt poskytuje len jednej firme, ktorá mu bola nápomocná už v začiatkoch jeho projektu, a preto jej je lojálny. S danou firmou v spolupráci s mestom Žiar nad Hronom budú dokonca v blízkej budúcnosti spúšťať prvý pilotný projekt, v rámci ktorého položia prvú asfaltovú cestu s prímesou cigaretových ohorkov.

„Situovaná bude pri parkovisku na miestnej hasičskej zbrojnici, a to kvôli tomu, že tadiaľ chodia naozaj ťažké stroje. Chceli by sme totiž otestovať odolnosť nášho produktu v extrémnych podmienkach,“ dodáva Hugo s tým, že pôjde o plochu dvadsaťpäť štvorcových metrov, pričom na to využijú približne pol milióna cigaretových ohorkov.

Ďalšia zo spoluprác, ktorá sa mladému podnikateľovi rysuje, je s organizátormi najväčšieho slovenského festivalu Pohoda. „Festivaly majú problémy s tým, že musia prenajaté priestory po skončení festivalu upratať, pričom jedným z najväčších problémov sú cigaretové ohorky, keďže na festivaloch sa veľa fajčí,“ prezrádza Hugo s tým, že Pohoda ich oslovila s riešením.

Prišli preto s tzv. vreckovým popolníkom, ktorý bude mať každý fajčiaci návštevník k dispozícii a bude ho môcť vyprázdňovať do Ecobutt nádob nachádzajúcich sa napríklad pri foodcourte či bráne do stanového mestečka. „Ten potenciál, odkiaľ všade môžeme zbierať cigaretové ohorky, je obrovský. Rovnako aj ten, kam sa môžeme posunúť.“