Hydroponická farma uprostred Petržalky pestuje rastliny bez pôdy. Ich šaláty a bylinky rastú rekordne rýchlo a netreba ich umývať

Desaťtisíc litrov vody v uzavretom systéme v Hausnature nevylievajú. „Niektorí producenti živný roztok po mesiaci, keď je väčšina živín spotrebovaná, jednoducho vylejú a namiešajú nový. Mňa to irituje a nikdy by som to nespravil. Nielenže je to obrovské plytvanie, ale zaťažuje to aj životné prostredie.“

Práve nízke nároky na vodu pri správnom manažmente sa skrývajú za stúpajúcou popularitou hydropónie v oblastiach, ktoré začínajú pociťovať jej nedostatok. Na niektorých farmách dokážu udržať takmer 99 percent vody, keďže vlhkosť zachytávajú zariadením, ktoré ju vracia do systému. 

Bez kvetov

Hausnatura sa dnes sústreďuje výhradne na pestovanie šalátov a byliniek, ktoré rastú relatívne rýchlo, no pri dlhom prevoze a skladovaní podliehajú skaze. Hydroponicky sa dá teoreticky pestovať aj koreňová zelenina. Podľa Filipa Tošku v našich podmienkach dnes nemá zmysel pestovať plodiny, ktoré vieme dlhodobo skladovať, ako napríklad ryžu či pšenicu. 

Na farme pracujú iba s kúpenými semenami, a tak nepotrebujú, aby ich rastliny kvitli. Hausnatura by si teoreticky vedela semená vyrábať sama, avšak fungovanie farmy by sa stalo menej predvídateľné a zamestnanci by sa museli omnoho viac venovať rastlinnej genetike a šľachteniu.

 
Priemerný čas na vypestovanie rastliny od semiačka až po konečný produkt sa v Hausnature pohybuje od piatich do ôsmich týždňov. Prvé dva až tri týždne trvá, kým vyrastie životaschopná sadenica. Druhú časť rastu zvládajú plodiny rôzne rýchlo a najmenej – len dva týždne – potrebuje rímsky šalát. Naopak, časovo najnáročnejšie sú listy zeleru, ktoré zbierajú až po piatich týždňoch. 

Človek sa učí na vlastných rybách

V roku 2011 postavil Filip Toška svoj prvý „setup“ v pivnici petržalského paneláka, v ktorom sa mu podarilo vypestovať reďkovky, uhorky, paradajky aj jahody. Silné svetlo presvitajúce spopod dverí vraj vtedy vzbudzovalo záujem susedov, predpokladajúcich pestovanie marihuany. 

 
Okrem silného svetla a vody boli vtedy súčasťou systému aj ryby, konkrétne kapry, ktorým ostala Hausnatura verná až do roku 2021. Ryby v kadi svojím dýchaním a vylučovaním obohacovali vodu o minerály vrátane dôležitých dusičnanov, slúžiacich ako hnojivo. Rastliny tieto minerály používali na svoj rast a ich korene vodu rybám na revanš filtrovali. 

 
S akvapóniou, a teda aj s 300 až 500 kaprami z dvoch nádrží, sa Hausnatura rozlúčila v septembri, keď naplno prešla na hydropóniu. Výrobu minerálov rybami a baktériami nahradili živným roztokom z dôvodu lepšej predvídateľnosti a flexibility.

„Ryby som mal veľmi rád a robil som všetko pre to, aby sa mali dobre, avšak hydropónia je udržateľnejší systém. Akvapónia bola ťažšia cesta. Keby sme začali hneď hydropóniou, naša cesta mohla byť ľahšia.“

S tretím systémom pestovania, ktorý si vystačí bez pôdy – aeropóniou, Hausnatura neexperimentovala. V aeroponickom pestovaní sú korene rastlín zavesené vo vzduchu a ostrekované vodnými dýzami. Filip Toška o aeropónii nikdy neuvažoval. Dostatok kyslíka vie vraj rastlinám dodať okysličením vody a navyše považuje udržiavanie dýz za nevýhodné a prácne.

Energetické požiadavky 

Hydropónia sa dá v princípe prevádzkovať kdekoľvek na svete. Mestské farmy majú z ekologického hľadiska v porovnaní s konvenčným pestovaním hneď niekoľko výhod. Vďaka krátkym vzdialenostiam medzi farmou a klientmi sa výrazne znižujú uhlíkové emisie.

Hausnatura svoje produkty navyše distribuuje hneď po dopestovaní, a tak nemíňajú energiu na ich chladenie a skladovanie. „Máme dohľad od dodávateľa semien až po zber. Pri zahraničných importoch často nevieme nič ani o postrekoch, hnojivách, podmienkach pestovania či čase strávenom na ceste.“ 

Nezanedbateľnou výhodou hydropónie je aj šetrenie vody. Filip Toška tvrdí, že v porovnaní s klasickým poľnohospodárstvom jeho farma ušetrí vďaka uzavretému systému cirkulácie až 95 percent – 5 percent spotrebujú rastliny alebo sa voda prirodzene odparí. Najväčšiu energetickú záťaž predstavuje okrem systému osvetlenia minerálne balansovanie živného roztoku.

 
Vetranie na farme, ktoré je nevyhnutné z dôvodu zabezpečenia prísunu CO₂, prebieha pomocou filtrov a stálu teplotu zabezpečuje vzduchotechnika na princípe rekuperácie. „Vzhľadom na orientáciu našej budovy síce nemôžeme mať solárne panely, ale na druhej strane sa u nás v lete vzduch neprehrieva, a tak sú dni, keď musíme chladiť iba minimálne.“

A bolo svetlo...

Chabé lúče tlmeného svetla prenikajúce cez okná bývalej telefónnej ústredne by na rýchly rast rastlín sotva stačili. Sadeniciam rastlín naukladaným v regáloch však našťastie „chutí“ ružovofialové svetlo. 

 
Benefity kombinácie vlnových dĺžok červenej a modrej časti svetelného spektra objavila NASA v 70. rokoch, keď skúmala možnosť pestovania plodín vo vesmíre. Poznatky v otázke optimálneho osvetlenia sa však dodnes neustále vyvíjajú a je možné, že v budúcnosti sa do „farebného mixu“ primieša aj trocha zelenej.

 
Svetlo v Hausnature zapínajú v cykloch. „Deň“ sa pre rastliny začína až okolo druhej poobede. Každá rastlina navyše potrebuje inú dĺžku osvetlenia. Šalátu stačí 16 hodín, bazalke sa najviac darí pri 18 hodinách, no vraj jej neuškodí ani 20.

„V klíčiarni semienok svietime najdlhšie, a to až 21 hodín. Rastliny sú krátkodobo schopné zvládnuť až 24-hodinové svetlo. V princípe však potrebujú fázy vegetačného pokoja, keď neprebieha fotosyntéza. Rastliny si vtedy uskladňujú cukry a prebieha dôležitá časť rastu.“

Filip Toška za čias pivničných experimentov používal drahé LED žiarovky, ktoré sa kvalitou s dnešnými nedajú porovnať. Do vývoja svetiel pre hydropóniu sa odvtedy pustili aj veľkí komerční hráči. Hausnatura dnes používa svetlá spoločnosti Philips, ktorá zacítila dieru na trhu a vytvorila celú divíziu, ktorá zdokonalila nastavenie vlnových dĺžok a čipov. 

Z informatika pestovateľom a zamestnávateľom

Od osamelých apokalyptických pokusov ubehlo vyše desať rokov a Hausnatura dnes spolupracuje s vyše dvadsiatimi brigádnikmi, predovšetkým z radov študentov Prírodovedeckej fakulty UK, ktorí majú k pestovaniu prirodzený vzťah a prinášajú aj cenné teoretické poznatky.

„Vedia, čo znamenajú konkrétne symptómy, a podľa toho, aká anomália sa prejavuje na konkrétnej časti rastliny, vedia určiť diagnostiku. Študenti občas prídu s nápadmi na základe poznatkov zo školy. Prax je však často o niečom inom. Okrem starostlivosti o rastliny musíme myslieť aj na legislatívu, hygienu a vplyv na celý systém.“

Filip Toška získal pestovateľské vedomosti výhradne samoštúdiom po tom, ako získal titul inžiniera z aplikovanej informatiky na STU. Jeho vzdelanie mu dnes umožňuje „hrať sa“ s automatizáciou a zabezpečovať monitorovanie a chod farmy na diaľku.

„Skutočným inžinierom som sa paradoxne stal, až keď sme budovali farmu. Musel som si svojpomocne naštudovať všetko od návrhu vzduchotechniky cez elektrické rozvody po potrubia. Stal som sa súčasne grafikom, programátorom, chemikom aj biológom.“

 
Na internete dnes nájdu záujemcovia o hydropóniu podrobné návody na zostrojenie experimentálnych systémov. Vyrábať šaláty a bylinky pravidelne a spoľahlivo je však bez technologického zázemia veľmi zložité a postaviť systém je omnoho jednoduchšie ako ho udržiavať.

Záujemcovia o hydropóniu by si rozhodne nemali zabudnúť urobiť rozbor vody a zistiť jej presné minerálne zloženie a tvrdosť. Obzvlášť kľúčové pre úspech je udržiavať stabilné hodnoty minerálov v roztoku. Každej rastline totiž „chutia“ iné minerály a bez vhodného monitorovania môže byť časom voda prikyslá alebo, naopak, priveľmi zásaditá.

Vhodné kombinácie rastlín sú dobre opísané v tradičných príručkách pre pestovateľov v pôde. Nároky rastlín sa niekedy prelínajú, pestovať však v jednom systéme napríklad bazalku a jahody je takmer nemožné.

Strasti biocertifikátu

Na internetovej stránke Hausnatury svieti slogan „Lepšie ako bio“, aj keď oficiálny biocertifikát by ste na ich výrobkoch hľadali márne. Farma podľa Filipa Tošku spĺňa všetky podmienky certifikácie okrem jedinej – pestovania v pôde. Pri súčasných zákonoch certifikát získať nemôže. K urýchleniu zmeny legislatívy môže viesť nedávne začlenenie Hausnatury medzi členov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Na obale výrobkov nájdete aj výzvu na neumývanie šalátu a byliniek. Hausnatura si toto gesto okrem absencie pôdy môže dovoliť na základe pravidelných chemických rozborov rastlín aj vody pod taktovkou licencovaného laboratória. 

Vytrvalý boj s predsudkami

Prvé produkty začala Hausnatura predávať v roku 2019. Chvíľu však trvalo, kým ich šalátom a bylinkám začali odberatelia naplno dôverovať. „Stretávali sme sa s rezervovaným prístupom, keďže nepestujeme v pôde a pod slnkom. Ešte stále sme vo fáze osvety, keď musíme vysvetľovať, že počas hydroponického pestovania prebiehajú všetky fyzikálne procesy ako pri pestovaní v pôde.“

Produkty vypestované v petržalskej hydroponickej farme dnes nájdete predovšetkým na pultoch siete Yeme. Pred pandémiou patrila k stabilným odberateľom aj služba tzv. „bedničkárov“. Dnes dodávajú šaláty a bylinky aj niektorým reštauráciám a majú vlastný e-shop.

Prekážkou zasiahnutia širšej klientely je určite aj cena. V dôsledku nákladov na technológiu a absencie poľnohospodárskych dotácií nebude Hausnatura asi nikdy môcť svoje produkty predávať za rovnakú cenu ako šaláty a bylinky z dovozu.

Za viac peňazí však podľa Filipa Tošku zákazníci dostanú neporovnateľne vyššiu čerstvosť aj kvalitu ako v prípade dovezenej zeleniny. „U spotrebiteľa dnes dotované 40-centové šaláty z dovozu vytvárajú pocit, že taká je ich skutočná hodnota. Kazí to však trhové prostredie, a keď im ponúkame náš šalát za 1,50 eura, hovoria, že sme pridrahí.“

Nielen rastliny, ale aj firma potrebuje rásť

Priestory bývalej ústredne začali jej aktuálni nájomcovia prerábať koncom roka 2017 a po jeden a pol roku prác im ešte pár mesiacov trvalo, kým získali povolenia na dodávanie produktov na trh. „Museli sme urobiť stavebné úpravy, pobehať všetky úrady a zaregistrovať zmenu cieľa stavby. Tento priestor nám veľmi vyhovuje, keďže budova má skvelú statiku a môžeme tak pridávať ďalšie regály.“

Dnes sa Hausnatura rozrastá pomaly, ale isto. Pomaly to ide najmä z dôvodu vysokej ceny technológií. Isto zas vďaka spolupráci s dlhodobým slovenským investorom. K spolupráci s ním sa Filip Toška dostal, keď potenciál petržalskej hydroponickej farmy vyhodnotili štandardné banky ako rizikový. Po nedávnom úspešnom dokončení jednej z fáz dnes využívajú len polovicu možnej kapacity.