Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Prvý zážitok z väzby dokázal otriasť aj Mikulášom Černákom.
Mikuláša Černáka sledovali policajti. Spoznal ich vraj podľa značky auta aj oblečenia. Boli príliš nápadní. „Keďže v aute sedeli dve osoby v rifľových bundách a takéto autá a outfit boli vtedy výstrojom operatívcov polície, hneď mi bolo jasné, kto mi robí doprovod a že nemusím vyťahovať spod sedadla samopal. Ten bol pre zmenu v tej dobe výstrojom mojich áut,“ spomínal Černák vo svojej knihe Prečo som prelomil mlčanie.
Zavolal teda svojim mužom a odložil ich zločinecké aktivity na neskôr. Najbližšie dni sa venovali iba rekreačným záležitostiam. Policajti nasadení na mafiánskeho bosa mohli len pozorovať, ako si s úsmevom cvála na koni. Dobrá nálada ho však prešla, keď ho už onedlho posadili za mreže. Vraj sa cítil ako v chlieve plnom výkalov, kde zvieratá čakajú na porážku.
Zrod nájomného vraha Čapicu, od zlodeja po zabijaka (1985)
V 80. rokoch zaostalý východný blok od moderného Západu oddeľovali dobre strážené hranice. Kriminálnik Jozef Roháč z Levíc sa však chcel za každú cenu dostať preč. Spoločne s komplicom Ernestom Rečkom preto uniesli námestníka ministra zdravotníctva Imricha Hatiara. Únoscovia totiž verili, že ich s rukojemníkom pustia ďalej.
Na hraničnom priechode Bratislava – Berg (fotografia vyššie) sa teda odohralo 16 hodín trvajúce rukojemnícke peklo, po ktorom budúci mafiánsky kat Roháč skončil za mrežami. Vo väzení ho ako politického väzňa údajne mučili a na slobodu po páde režimu vyšiel ako zmenený človek – z radového zlodeja a podvodníka sa stal vrah. V priebehu 90. rokov a na začiatku milénia pracoval najmä ako zabijak gangu sýkorovcov, ktorý od roku 1997 viedol Robert Lališ.
Jozefovi Roháčovi v 90. rokoch hovorievali Čapica, pretože si údajne za každú jednu vraždu kúpil čiapku, ktorú si odložil vo svojom dome. Ďalším vysvetlením tejto prezývky je možnosť, že sa čapicami pri nájomných vraždách maskoval.
„Je pravda, žepred spáchaním trestného činu používal na svoje maskovanie čapice a šiltovky rôzneho druhu, ale kupoval si ich zrejme pred spáchaním skutku, nie po ňom. Neviem však, či sa pri vyšetrovaní potvrdilo, že si čapice kupoval bezprostredne pred spáchaním trestného činu alebo ich mal vopred nakúpené a nejakú vhodnú si vždy predtým vybral. Skôr sa mi však ako reálna javí táto verzia,“ povedal pre Refresher bývalý funkcionár NAKA Peter Chudý. Jozef Roháč si v Maďarsku odpykáva doživotný trest.
V nemocnici ho spovedal novinár, potom dostal po papuli (1993)
Pred smrťou utekal naozaj dlho, ale aj tak ho nakoniec dostihla. Na Petra Žaluďa Steinhübela, ktorý síce nebol mafiánskym bosom, ale s mafiou úzko spolupracoval, poľovalo množstvo nájomných vrahov. Po prvom atentáte v roku 1993 pred jeho rodičovským domom v Petržalke prežil iba zázrakom.
Steinhübela previezli na Kramáre, kde ho kontaktoval vtedajší investigatívny novinár Vladimír Donner. Spoločne sa rozprávali nielen o Žaluďovej kariére veksláka. „Nehanbím sa za to, že som bol vekslák,“ zaspomínal si na jeho slová novinár Donner pre Refresher. Steinhübel sa netajil ani tým, prečo mu hovoria Žaluď. „Túto prezývku som dostal ešte v puberte pri kibicovaní kartovej hry kamarátovi, ktorému sa znenazdajky začalo dariť, tak ma začali volať Žaluď,“ objasnil novinárovi.
Žaluďovi sa však výsledný článok o jeho osobe nepáčil, a tak na novinára poslal svoju gorilu. „Z auta vystúpil muž, ktorý mi bez varovania tresol päsťou po papuli. Žiadne trestné oznámenie som však nepodal, lebo to by som musel byť PN najmenej týždeň. A nič také hrozné sa nestalo, dostal som iba jednu po papuli,“ povedal Donner.
Přidej se do klubu Refresher+ již od 25 Kč
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Ako sa Mikuláš Černák pri jazde na koni vysmieval policajtom.
Prečo sa bratislavskí mafiáni vyhrážali znásilnením 10-ročného dievčatka.
Ako matka 21-ročnej mafiánskej obete odpustila vrahom.
Ako Mikuláš Černák nadával na vraha, ktorý zabil ženu a dieťa.
Ako skončil jeden z 30 najbohatších Slovákov, ktorý poznal aj prezidenta Ivana Gašparoviča.
Např.:
Lístok ZDARMA na linke Bratislava – Viedeň/Schwechat
, 15 % zľava na nákup výživových doplnkov VOXBERG
nebo 30-dňová výzva s ChatGPT od Jazykového mentoringu ZDARMA
Žaluďa sa nakoniec nájomnému vrahovi podarilo zastreliť 4. augusta 1999. Keď mafiánsky podnikateľ vystupoval z auta pred svojimi Bratislavskými mraziarňami, zasiahla ho strela z pušky Sauer. Špeciálny projektil mu na mieste roztrhal vnútornosti. Objednávateľ ani vykonávateľ vraždy Petra Steinhübela nie sú do dnešného dňa odsúdení.
Mikuláš Černák sa z koňa zabával na policajtoch (19??)
Mafiánsky bos Mikuláš Černák v časoch najväčšej slávy rád pózoval nielen so svojimi kamarátmi z gangu, ale aj so zvieratami. Ako sám vravel, vyrastal s nimi od mladého veku a mal k nim pozitívny vzťah. Aj preto na svojich pozemkoch choval sibírske tigre, ale aj kone. S nimi trávil čas napríklad aj vtedy, keď ho sledovali policajti, pretože sa pod ich dozorom nemohol venovať zločineckým aktivitám.
Príkladom bol aj december 1997, keď Černáka podľa jeho tvrdenia na ceste z Banskej Bystrice do Brezna sledovali operatívci. So svojimi spolupáchateľmi sa preto dohodol, že najbližšie dni budú iba relaxovať.
„Ja som sa presunul do penziónu Bystrá, kde som mal neďaleko umiestnené, ustajnené jazdecké kone. Išiel som si s priateľkou zajazdiť v okolí, aby som pánom, ktorí mi robili už druhý deň doprovod, občas zamával zo sedla konského chrbta,“ opísal Černák v knihe Prečo som prelomil mlčanie spôsob, akým sa vysmieval policajtom.
Na kone si Černák v knihe spomenul ešte raz, a to vo chvíli, keď sa zamýšľal nad svojimi skúsenosťami z väzby koncom roka 1997. „Moje prvé pocity, keď sa za mnou zavrel ten gater na cele, ktorej steny boli popísané rôznymi odkazmi väzňov, špinavé, okopané, podlaha bola v horšom stave, ako mali moje kone lipicany v maštali, sa podobali pocitu, ako keby vás zavreli do chlieva po ošípaných a v tých výkaloch čakáte na porážku,“ uviedol Černák.
V súčasnosti si odpykáva doživotie. V roku 2023 môže po 25 rokoch odpykania trestu požiadať o podmienečné prepustenie na slobodu. Niektorí ľudia predpokladajú, že z toho dôvodu začal v roku 2015 spolupracovať s políciou. Na Slovensku však doposiaľ súdy žiadneho na doživotie odsúdeného väzňa neprepustili.
Kráter na Zlatých pieskoch (1998)
Zdroj: TASR/Ivan Majerský
Eduard a Robert Diničovci vytvorili v 90. rokoch silnú mafiánsku skupinu. V mladosti trénovali ako karatisti v trnavskom športovom klube pod dohľadom Tibora Mikuša, bývalého predsedu Trnavského samosprávneho kraja.
Jedna z najbrutálnejších príhod spájaná s Diničovcami sa týka muža, ktorý mal na nich prepísať 60 miliónov korún. Keď odporoval, pred očami mu znásilnili ženu a vyhrážali sa, že to isté spravia jeho 10-ročnej dcére. V podsvetí sa tiež povráva, že Eduard Dinič v hoteli Junior, ktorý bratia vlastnili, vyfackal vtedajšieho šéfa SIS Ivana Lexu, pretože vraj bol opitý a obťažoval ženy.
Ľútosť neprejavili ani nad najmenšími podnikateľmi, ktorí vlastnili iba obyčajné stánky. Jeden muž zo skupiny bratov Diničovcov majiteľovi stánku, ktorý nevedel splácať mafiánske poplatky, bejzbalovou palicou rozbil jabĺčka na nohách, v dôsledku čoho skončil na vozíčku.
Stopku bratom Eduardovi a Robertovi ukázala až konkurencia sýkorovcov. Bratia si boli rizika vedomí a chceli čím skôr odcestovať do Francúzska, kde si vopred zakúpili dom. Na vraždu Eduarda Diniča z 9. mája 1998 si najali Jozefa Roháča, ktorý pred tenisovými kurtmi na Zlatých pieskoch umiestnil bombu.
Po výbuchu zostal v zemi veľký kráter, ktorý vidíš aj na fotografii, a časti tela mafiána skončili až na tenisových kurtoch. Jeho brata Roberta sýkorovci zavraždili o niekoľko mesiacov neskôr. Predtým vyhlasoval, že svojho brata pomstí, ale sýkorovci boli rýchlejší. V aute, kde sedel so svojím ochrankárom, ho v októbri zastrelil nájomný vrah Jozef Roháč a sýkorovec Ivan Cupper.
Žilinská mafia nechtiac zabila troch civilistov (1998)
Zdroj: KR PZ Žilina
František Salinger bol v 90. rokoch jednou z hlavných postáv žilinského podsvetia. Spoločne so svojím bratom zavraždili bieleho koňa Martina, na ktorého zaútočili sekerou. Najznámejším a najbrutálnejším trestným činom jeho zločineckej kariéry, za ktorým stál spolu s viacerými komplicmi, však je explózia telefónnej búdky v Žiline.
Nástražná výbušnina pri samovoľnej explózii 9. júla 1998 zabila troch nevinných ľudí. Telefónna búdka po výbuchu letela zhruba 40 metrov. Vtedajší okresný riaditeľ žilinskej polície Jaroslav Haran pre SME povedal, že na mieste bolo množstvo krvi, ľudských kostí či torzo tela bez spodných končatín.
František Salinger smrť nevinných obetí pred súdom oľutoval. „Za seba samého chcem vyjadriť obrovskú ľútosť za tragédiu, ktorá sa stala. Ospravedlňujem sa všetkým. Žiť s tým každý jeden deň je pre mňa niečo, čo sa nikdy nenaučím, čo je v porovnaní s ich stratou a utrpením neporovnateľné,“ cituje jeho slová Pravda.
Jednou z obetí sa stal 21-ročný chlapec, ktorého matka bola prítomná pri odsúdení jeho vrahov. Všetkým z nich na súde podala ruku a povedala, že im odpúšťa. Súd Salingera za explóziu búdky a ekonomickú trestnú činnosť odsúdil na 13 rokov väzenia. Za vraždu bieleho koňa Martina dostal k 13-ročnému trestu 2 roky navyše. Po odpykaní trestu ho prepustili na slobodu. Aktuálne je súdený pre údajný úverový podvod.
Černákovci ho vraj uškrtili káblom od počítača (19??)
Na priateľsky pôsobiacej fotografii s úsmevmi pózuje dvojica dávno zavraždených mužov. Imrich Oláh a jeho šéf Róbert Holub, ktorý kedysi ovládal podsvetie na východe. Oláh v minulosti pracoval najmä pre holubovcov, ale podieľal sa aj na vražde so skupinou Mikuláša Černáka. Bol to práve on, kto do hotela Gerlach nalákal expolicajta Gustáva Slivenského, ktorého odrezanú hlavu gangstri vystavili na streche auta.
„Slivenského vtedy do chrbta bodal Mikuláš Černák. Michal Csémy si následne od Černáka vypýtal nôž, ktorým obeti začal odrezávať hlavu. A to napriek tomu, že vtedy ešte Slivenský žil. To fyzické utrpenie, ktorým si musel prejsť, si neviem ani predstaviť,“ objasnil vraždu pre Refresher Ján Petrovič, autor knihy Slovenská mafia: Príbehy písané krvou.
Neskôr sa však Imrich Oláh dostal na zoznam smrti Mikuláša Černáka, pretože sa vraj chcel pomstiť za vraždu Róberta Holuba z roku 1997, za ktorou stála práve skupina černákovcov. Róberta Holuba najprv nájomný vrah Jozef Roháč postrelil v hoteli Danube, kde mal stretnutie s černákovcami.
Napriek niekoľkým zásahom prežil a záchranári ho previezli na Kramáre. Tam mal byť pred zabijakom v relatívnom bezpečí, no polícia zjavne podcenila jeho ochranu. Vrah na Holuba umiestneného na lôžku spustil vo večerných hodinách z protiľahlej strechy paľbu a bosa východu dorazil.
Oláh sa zrejme s touto skutočnosťou nevedel zmieriť, čo si však uvedomoval Mikuláš Černák. Plus 7 dní s odkazom na výpoveď Kaštana píše, že Oláha škrtili káblom od počítača, „kým sa nepomočil a nezomrel“. Mafián Karol Szatmári mu vraj ešte po smrti od hnevu bodal nožom do chrbta. Pozostatky tela Imricha Oláha polícia našla až v roku 2005.
Aj mafián môže umrieť prirodzenou smrťou
Výrazní slovenskí mafiáni z 90. rokov si potrpeli na svoj mohutný výzor, a tak pravidelne navštevovali posilňovne. Niektorí z nich, ako napríklad Ondrej Žemba, pochádzali priamo z prostredia súťažných kulturistov. Spoločne s ďalším údajným bosom Popradu Milanom Reichelom, ktorý bol tiež kulturistom, začínal ako biletár. Týmto spôsobom sa v začiatkoch obaja dostali k slušným peniazom.
„Ondrej Žemba robil biletára v Lomnici, ja som bol biletár v Smokovci. Fungovalo to tak, že ak chcel ísť niekto do baru, dal mi peniaze, no lístok som mu nedal. Potom som odovzdal iba peniaze za kapacitu, napríklad deväťdesiat ľudí, ale pustil som ich štyristo,“ opisoval nám v rozhovore vtedajšiu prácu biletára Reichel.
Žembu médiá dlhodobo označovali za jedného z údajných bosov Popradu, ktorému sa však nepodarilo preukázať vinu. Odsúdený bol len za vydieranie. Podľa tvrdenia Mikuláša Černáka to však bol práve Žemba, kto si na mafiánskeho podnikateľa Petra Steinhübela objednal vraha. „Žemba dal sprostredkovateľovi 1,5 milióna korún ako zálohu za Žaluďovu likvidáciu,“ tvrdil Černák pre Plus jeden deň. Vravel aj, že Žemba si u neho objednal vraždu bosa východu Róberta Holuba. Žemba to však poprel. V roku 2019 ako 63-ročný (niektoré zdroje uvádzajú, že mal 64) zomrel na infarkt. Ako jeden z mála mafiánov teda odišiel na druhý svet prirodzenou smrťou.
Bol jedným z 30 najbohatších Slovákov (2004)
Zdroj: TASR
Patril medzi niekoľko desiatok najbohatších občanov Slovenska, ale ani to ho neochránilo pred 17 ranami od strelcov, ktorí ho 28. júna 2004 zavraždili v Podunajských Biskupiciach (miesto činu na fotke vyššie). Jozef Svoboda na Slovensku v 80. rokoch pracoval ako ochrankár v bývalom bratislavskom klube Bajkal.
Neskôr odcestoval do Švédska, kde sa dostal pre údajné pašovanie drog do väzenia. Po páde komunizmu rozbehol na Slovensku kariéru podnikateľa. Bol v kontakte s neskôr zavraždeným ministrom hospodárstva Jánom Duckým, bývalým prezidentom Ivanom Gašparovičom či vplyvnou rodinou Rezešovcov. Svobodova bývalá manželka tvrdila, že zbohatol hlavne v čase, keď bola pri moci politická strana HZDS.
Jozef Svoboda dlhodobo spolupracoval s mafiánskymi skupinami a dobré vzťahy mal hlavne s Jozefom Surovčíkom a Jánom Takáčom. Jeho podnikanie však na rozdiel od menovanej dvojice nebolo spájané s násilnou trestnou činnosťou. Začiatkom milénia utiekol do zahraničia, pretože dostal strach. O tom, kto mu išiel po krku, sa vedú len dohady. Vlastnícke práva na svoje majetky vtedy preniesol práve na Surovčíka s Takáčom.
„Nepochopiteľné však bolo, že na Slovensku nechal rodinu. Svoju manželku pritom aj počas svojho pôsobenia na Slovensku neustále kontroloval a žila v takpovediac zlatej klietke,“ povedala pre Refresher bývalá investigatívna novinárka Daša Matejčíková. Za jeho vraždu nebol nikto odsúdený.
Vrah ženy a dieťaťa, ktorým opovrhoval aj Černák (2007)
Zdroj: TASR/Jozef Ďurník
Keď o niekom mnohonásobný vrah Mikuláš Černák povie, že má „chorý mozog“, musí ísť o skutočného šialenca. Mafián Branislav Adamčo sa osobne postaral o vraždu niekoľkých nepohodlných ľudí, no prípad nájomnej vraždy expolicajta Juraja Gála nemá na Slovensku obdobu. Vraždu si údajne objednal Karol Mello, ktorý je dlhodobo na úteku pred spravodlivosťou.
Adamčo a jeho spolupáchatelia sledovali auto svojho cieľa, v ktorom sa však nachádzala Gálova priateľka a jeho 10-ročný syn. Krátko po tom, ako na auto spustili gangstri paľbu, zistili, že sa v ňom nachádza žena a dieťa. Adamčo teda pristúpil k vozidlu a obidvoch dorazil. Zabitím ženy a dieťaťa rozzúril aj Mikuláša Černáka.
„Ak by tento mafián nebol nosil za našich čias ešte plienky a toto by bol vykonal, tak by som mu bol osobne z jeho hlavy vystrelil ten jeho chorý mozog. Pretože to, že si nebol istý, kto v tom aute sedí, je len jeho vyviňovanie sa, keď je dokázané, že ešte prišiel aj k autu a dal rany istoty žene aj chlapcovi, ktorí ešte žili,“ komentoval jeho krok v knihe Prečo som prelomil mlčanie Černák.
Adamčo však vraždu na súde odmietal. Podporu mal aj od svojej družky, ktorá tvrdila, že by niečoho takého nebol nikdy schopný. Sudca to vnímal odlišne. Adamčo si preto v súčasnosti odpykáva doživotný trest.
Černákovci ho dostali na vozík (2009)
Zdroj: TASR
Alexander Horváth, prezývaný Šani, bol švagrom Róberta Holuba a kedysi patril do jeho mafiánskej skupiny. Keď bosa z východu Holuba pozvali černákovci do Bratislavy, kde ho plánovali zastreliť, Horváth patril medzi hlavných zradcov. Na akciu podľa súdu zaobstaral zbrane. Následne sa pridal ku Karolovi Kolárikovi, ktorý s požehnaním Černáka nastúpil na miesto Holuba.
V podsvetí nikdy nemal príliš významné postavenie a rešpekt nevzbudzovala ani príhoda, podľa ktorej nezvládol pohľad na vraždu a na mieste začal dáviť. Presnejšie išlo o mafiánsku popravu poľského podnikateľa Grzegorza Szymaneka z roku 1997.
„Miki Szymanekovi povedal: Otvor ústa a vložil mu pištoľ do úst. Povedal mu: Stretneme sa v pekle. Strelil. Poliak vydával zvláštne zvuky, ako keby chrápal. Miki podal zbraň Jánovi Kánovi a on ho strelil do hrudníka. Zakopte ho, povedal potom Miki. Nečakal som to, zostal som v miernom šoku a prišlo mi zle. Vracal som,“ povedal na súde Horváth, ktorý svedčil proti Mikulášovi Černákovi.
Aj keď Šani po vražde Róberta Holuba s černákovcami spolupracoval, neskôr sa ich bál. Horváth tvrdí, že na neho v roku 1998 spáchali atentát, pri ktorom ho zasiahli do chrbtice, v dôsledku čoho skončil na vozíku. Aj to bol vraj dôvod, pre ktorý sa rozhodol proti Černákovi vypovedať. Za vraždu z roku 1997 a zabezpečenie zbraní v prípade Róberta Holuba si odpykáva 23-ročný trest.