„Bryndzové halušky mám najradšej s jahňacím mäsom,“ hovorí Palestínčan, ktorý si s dcérou otvoril obľúbené arabské bistro Arabeska

„Ani arabskí kresťania, ani Slováci bravčové v lete veľmi nejedia, pretože je ťažké. Áno, prvoradé je náboženstvo, ale často zohráva rolu najmä počasie.“

Nahradili kaviareň Štúr

Arabesku Naserovci otvorili v auguste 2021 na bratislavskom Námestí slobody. Prevádzku rozbiehali o niečo ťažšie, keďže akurát vrcholila dovolenková sezóna a nové bistro sídlilo na mieste, ktoré si ľudia na prvý pohľad nevšimli. 

„Bol to veľmi malý priestor – nechceli sme ísť úplne do rizika, keďže tu bola stále pandémia. Zameriavali sme sa najmä na donášky,“ opisuje situáciu Hasan. Napriek tomu si ich ľudia našli a chýr o ich kuchyni šírili raketovým tempom.

„Naši hostia nás začali rýchlo zdieľať na sociálnych sieťach, rozprávali o nás blízkym a dávali nám dobré recenzie. Mnohí nás teda objavili na základe pozitívnych odporúčaní,“ hovorí Khairieh.

Keď začala pandémia ustupovať, Naserovci hľadali väčší priestor, ktorý by im pomohol sprostredkovať bližší kontakt so zákazníkmi. Napokon prevzali priestor na Štúrovej ulici, v ktorom dlhé roky sídlila kaviareň Štúr Café. Otvorili v piatok 13. mája. Je to veľký priestor v lukratívnej časti mesta, no za riziko to nepovažujú – hlavné riziko je podľa nich pandémia.

„Veríme si, pretože vieme, že robíme dobré jedlo a máme stálu klientelu. Toto miesto nám prinesie viac, pretože k hosťom budeme bližšie. Nechceme už fungovať len na donáškach. Chceme sa s ľuďmi rozprávať, zoznámiť ich s arabskou pohostinnosťou, ale aj ďalšími prvkami našej kultúry – hudbou, tancom a podobne,“ dodáva Khairieh.

Tajomstvo lahodného hummusu

Bratislava už svoj „hummusový boom“ zažila, skúsení nadšenci orientálnej kuchyne teda Arabesku majú s čím porovnávať. Medzi prvými bol slovenský Hummus and Couscous bar či zahraničný Hummusbar, ktorý nájdeš aj v Budapešti či vo Viedni. Iné druhy tejto cícerovej delikatesy si mohol vyskúšať aj vo Foodstocku či v bistre Kuskus Fast Food. Čím sa teda Arabeska odlišuje od ostatných?

„Tým, že môj ocino je rodený Palestínčan, je naše jedlo veľmi autentické. Pokrmy, ktoré tu ochutnáte, vychádzajú z tradičných receptúr otcovej mamy, teda mojej babičky. Doslova budete mať pocit, že ste sa presunuli na Blízky východ,“ približuje Khairieh s tým, že sa snažia jedlá neprispôsobovať slovenským chutiam. „Vyberáme také jedlá, o ktorých si myslíme, že sú pre Slovákov zaujímavé, no zároveň ich chuť nijako nemeníme. Hummus chvália najviac a hovoria, že lepší nikdy nejedli.“

Hasan vysvetľuje, že to, ako hummus chutí, závisí najmä od druhu cíceru. Okrem neho tam patrí už len tahini (sezamová pasta), kvalitný olivový olej, citrón a soľ. „Niekto doň pridáva aj múku alebo zemiaky, aby zväčšil objem. Tým však chuť hummusu úplne pokazí,“ vraví Hasan.

Ak chceš v rámci jednej návštevy ochutnať to najlepšie z blízkovýchodného sveta, odporúčame ti objednať si mezze – malé predjedlá a chuťovky, ktoré sa k sebe navzájom vynikajúco hodia a môžeš ich kombinovať podľa chuti.

Set Tisíc a jedna chuť Blízkeho východu (28,90 eura) pre dve osoby zahŕňa okrem hummusu napríklad aj moutabal (nátierku z pečeného baklažánu), syrovú nátierku vyrobenú z jogurtu s olivovým olejom a so sušenou mätou, plnené hroznové listy s ryžou, so zeleninou a s olivovým olejom či sabousik – malé pirôžky plnené vegetariánskou (feta syr, špenát) alebo mäsovou (mleté teľacie) plnkou. V ponuke, samozrejme, nemôže chýbať ani falafel s mletou petržlenovou vňaťou, cesnakom a cibuľou.

Novinkou je (veľmi fotogenický) Fátimin tanier (9,90 eura) – o niečo skromnejšie predjedlo zložené z hummusu, moutabalu, arabských olív (ktoré rozhodne nechutia ako tie konzervované z potravín), pita chlebu, olivového oleja a tradičnej koreniny za'atar. Tá sa vyrába zo sušeného tymianu a sezamových semiačok. 

Ak chceš mať z hummusu hlavný chod, vyskúšaj hummusové taniere s marinovaným kuracím či teľacím mäsom, mletým teľacím mäsom alebo falafelom (od 7,20 do 9,50 eura). 

Teľacie (či kuracie) mäso si môžeš vychutnať aj grilované s ryžou a rezancami, plackou či so šalátom. Asi najznámejší šalát je tabouleh zložený z petržlenovej vňate, paradajok, cibule, drvenej pšenice, citrónovej šťavy a olivového oleja.

Pri návšteve Arabesky nevynechaj ani jediný dezert v ponuke s názvom katayef. Arabi ich jedávajú najmä počas ramadánu (preto má tvar polmesiaca). Ide o arabskú verziu palaciniek z múky a krupice, ktoré sa však neotáčajú z oboch strán. V Arabeske ich plnia vlašskými orechmi a namáčajú do medovej polevy. Tajnou ingredienciou je voda z ruží, ktorá dezertu dodáva príjemnú arómu a chuť.

Keďže arabské dezerty sú veľmi sladké (a katayef nie je výnimkou), dobre ti padne, keď si k nemu dáš typickú arabskú kávu, ktorá sa vyznačuje veľmi horkou chuťou. Musí sa prevariť aspoň dvakrát, aby vznikla pena. Do kávy sa počas varenia pridáva kardamóm, ktorý „turka“ prevonia a jemne ťa pošteklí na jazyku. Tento nápoj je pre Arabov „liek na trávenie“, zvyknú ho teda piť po ťažkom obede.

Cukor sa musí pridať ešte počas varenia, pretože kávu podávajú aj s usadeninou. Mlieko a cukor však podľa Hasana do milovaného čierneho moku určite nepatria: „Káva s cukrom či mliekom pre mňa nie je káva, ale kakao. Niekto si ju sladí, ale mlieko vôbec nepoužívame. Hojne sladíme najmä čaj.“ 

V najbližších týždňoch Arabeska chystá aj večerné akcie, v rámci ktorých budeš môcť do blízkovýchodnej kultúry nazrieť ešte o čosi viac – napríklad cez vystúpenie brušných tanečníc alebo kreslenie henou. Súčasťou budú aj limitované špeciály jedál.