Instagram znižuje dosahy fotiek a videí, slovenskí influenceri prichádzajú o čísla. Čo sa mení a prečo?

Podľa Gabriela Tótha z Katedry Komunikácie sa Instagram začína podobať na Tiktok čoraz viac. Väčšina serióznych „influencerov“, resp. známych osobností snažiacich sa tvoriť príznačný obsah pre svoju cieľovú skupinu sa však nechce priamo prispôsobovať trendu, ktorý razí Instagram.

Súčasťou nového algoritmu je tiež špecifická novinka – používatelia vidia čoraz viac videí od profilov, ktoré nesledujú, ale umelá inteligencia vyhodnotila, že by sa nám mohli páčiť. 

Cieľ spoločnosti Meta je cez sledovanie videí zvyšovať čas, ktorý používatelia strávia na platforme, a zobrazovať im viac sponzorovanej reklamy. „Z dát je vidieť, že takto prinútia používateľov zostávať na platforme dlhšie, čo je pre nich zásadné z pohľadu predaja reklamy,“ vysvetľuje Tóth.

Člen mimoparlamentnej strany Progresívne Slovensko Michal Sabo verí, že obdobie silených virálnych videí, keď chceli byť všetci 15-sekundovými tanečníkmi, je preč. „Táto fáza bola dlhá a otravná. Fáza teleshoppingu by sa konečne tiež mohla stať minulosťou. A želám si, aby sa naplnil potenciál Instagramu ako video-mikroblogovacej siete, niečo ako Twitter vo fotkách a v krátkych videách, len kultivovanejšie a dospelejšie než Tiktok, prosím.“

Sabo Instagram vníma ako kľúčovú platformu pri svojej práci aktivistu. Doteraz mu umožňoval otvárať environmentálne témy, napríklad o teplotných rekordoch alebo dlhodobo o klimatickej kríze, ktoré sú obzvlášť aktuálne v týchto dňoch. 

Pokračujú v tvorení obshu, ktorý ich baví

Standupový komik Joe Trendy si všíma, že sa z Instagramu stáva ďalší Facebook, „kam prichádzajú čoraz menej mentálne stabilní jedinci a sú drzí, aj keď neviem, či to je ich cieľ“.

„Viem, že chvíľu tlačil Instagram reelsy celkom. Tie používam aj ja, ale neviem tancovať, takže nič moc. A mám strašne rád, keď mi každú tretiu IG story vyhodí platenú reklamu,“ dodáva Joe Trendy. Okrem znižovania dosahu eviduje aj odliv fanúšikov, ktorý však pripisuje aj tomu, že zmenil obsah svojich príspevkov. 

„Najlepšie fungujú asi veci zo súkromia, ktoré si ľudia medzi sebou zdieľajú, komentujú a tak. A sem-tam nejaké reels, kde sú vtípky. Ale už tomu ani poriadne nerozumiem, ako čo funguje, a už asi ani nechcem,“ uzatvára pre Refresher.

Michal Sabo sa rovnako začal orientovať na obsah, ktorý považuje za kvalitný, bez ohľadu na jeho následný výkon. „To, čo mi dlhodobo zaberalo, zrazu nezaberá, a aby toho málo nebolo, tak to, čo fungovalo včera, dnes nefunguje. Vrátil som sa k prvému prikázaniu – Content is King. Publikujem obsah, ktorý považujem za dôležitý a kvalitný. Druhé prikázanie hovorí: Distribution is Queen. A preto prezdieľavam obsah, ktorý si zaslúži byť videný,“ hovorí Sabó, ktorý sa venuje najmä propagácii ekologických tém.

Čoje si myslí, že Instagram má prirodzené právo meniť svoj algoritmus, ale má zároveň pocit, že si úplne zničil vzťah s ľuďmi, ktorí na ňom roky tvorili zaujímavý obsah. Práve títo ľudia podľa neho vybudovali z Instagramu sociálnu sieť, ktorou dnes je. 

Zabolí to tých, ktorí žijú zo spoluprác, tvrdí odborník

Podľa Gabriela Tótha z komunikačnej agentúry Katedra Komunikácie ide o trend, ktorý bude mať určite vplyv na spolupráce influencerov s komerčnými značkami. „Pre inzerentov je očakávaný dosah príspevkov jedným z kľúčových parametrov spolupráce s influencermi a pokles znamená, že sa znižuje hodnota influencera ako média,“ vysvetľuje Tóth.

Refresher sa rozprával s niektorými influencermi, ktorí robia aj platené spolupráce. Potvrdili, že v posledných mesiacoch posielajú agentúram reporty, v ktorých sú čísla ich dosahov nižšie. Zatiaľ sa však nestalo, aby ich komerčný objednávateľ z dôvodu nižšieho výkonu kritizoval, aktuálne im to teda nespôsobuje problémy.

Gabriel Tóth si myslí, že je namieste komunikovať so zadávateľom reklamy vopred, aby boli očakávania z oboch strán nastavené správne. „Zadávatelia aj reklamky majú dnes rôzne možnosti, ako svoj obsah dostať k používateľom, ak organický dosah influencera výrazne klesne, môžu využiť iné, efektívnejšie nástroje komunikácie.“

Podľa informácií Refresheru je stále aj na Slovensku množstvo zadávateľov reklamy, ktorých konečný dosah príspevkov nezaujíma. Ide najmä o veľké korporáty, ktoré cez influencerov len plnia svoje marketingové plány.

Foodbloger Čoje robí sponzorované príspevky len sporadicky, maximálne raz mesačne. „Ale jasné, že je to nepríjemné, pretože človek pôsobí ako podvodník, ak dakomu najprv povie, že má priemerne taký a taký reach, a po spolupráci vyreportuje napríklad 75 percent z neho,“ hovorí Refresheru. 

Michal Sabo z Progresívneho Slovenska od vstupu do politiky netvorí platený obsah. Napriek tomu tvrdí, že znížený dosah príspevkov je preňho minimálne demotivujúci, pretože čas venovaný tvorbe príspevkov, videí alebo dlhších informatívnych prezentácií má nakoniec oveľa menšiu odozvu. „Debatoval som o tom s inými blogermi, aktivistkami, infuencerkami či contect-creatormi a všetkým sa nám dialo podobné. Tá nepríjemná pachuť vďaka tomu odišla. Teraz ma napríklad motivuje vymýšľať a skúšať, čo nové zafunguje.“ 

Obsah lajkuje oveľa menej ľudí

Nevyspytateľne začali fungovať aj instagramové príbehy, do ktorých sa zároveň dostalo oveľa viac nenatívnej reklamy a sponzorovaných príspevkov. Zaujímavosťou je, že ide o reklamu, ktorá často vôbec necieli efektívne na bežné návyky alebo potreby používateľa.

Foodbloger Čoje si zároveň všimol, že aj dosah jeho príbehov sa časom začína výrazne meniť, avšak nie vždy k horšiemu. „Najšialenejšie sa správajú stories, ktoré mi oscilujú medzi 60 až 120 percentami dovtedajšieho priemerného dosahu, a nikdy nedokážem určiť prečo.“

Nemenia sa len algoritmy sociálnych sietí, ale aj návyky používateľov. Instagram s cieľom obhájiť svoju spoločenskú zodpovednosť pred niekoľkými mesiacmi umožnil používateľom, aby si vybrali, či chcú zobrazovať počty lajkov na svojich príspevkoch. Tento krok má mať prirodzene pozitívny vplyv na duševnú pohodu používateľov, redukuje potrebu porovnávať sa, prípadne pretekať sa v extravagantnosti obsahu. 

Zároveň však spôsobili, že ľudia oveľa menej príspevky lajkujú. „Tento trend je viditeľný nielen na Instagrame, ale aj na iných sociálnych sieťach. Mení sa celkovo správanie používateľov a spôsob, ako interagujú s obsahom na sociálnych sieťach, ľudia si odvykajú lajkovať obsah, keďže už nemá taký vplyv z pohľadu algoritmu a toho, čo im sociálne siete servírujú,“ vysvetlil Tóth. 

Dôvodom súčasne je, že sociálne siete už nepotrebujú vidieť, čo ľudia lajkujú, aby im to ponúkli v budúcnosti. Podľa odborníka na digitálnu komunikáciu spoločnostiam ako Meta stačí, keď vidia, koľko času ľudia sledujú obsah, prípadne iné pasívne parametre.