Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
V článku neurologička vysvetľuje, prečo majú ľudia halucinácie aj v triezvom stave, ako si ich dokážeš vyvolať a čo môžeš cítiť počas sexu.
„Prespávala som na Téryho chate, bola to hrozná noc. Turista okolo tretej hodiny ráno spadol z poschodovej postele a rozbil si hlavu. Nevedela som spať ani predtým, ani potom, búšilo mi srdce. Z chaty sme odchádzali ďalší deň zavčas ráno veľmi rýchlym tempom. Nevnímala som nič okolo seba a mala som slzy na krajíčku. Ako som tak kráčala po úzkej cestičke, ktorú lemovali kríky, zľakla som sa. Jeden z kríkov som zrazu videla ako malého pštrosa. Vtedy som si uvedomila, že som na tom strašne zle,“ hovorí Ema, jedna z respondentov, ktorí nám povedali o svojich skúsenostiach s halucináciami.
V živote sa s nimi stretlo mnoho ľudí. Sú sprievodným javom nielen užívania rôznych omamných a psychotropných látok, ale napríklad aj psychiatrických ochorení či bežného „preťaženia mozgu“. Halucinácie môžu vzniknúť napríklad pri spánkovej deprivácii, vysokej fyzickej aktivite či dokonca pri sexe. Zaujímalo nás, čo vlastne halucinácie sú, prečo vznikajú, ale aj to, či si ich človek dokáže vedome vyvolať.
Na naše otázky odpovedala neurologička Alžbeta Hlucháňová, ktorá pracuje predovšetkým na neurologickej klinike v bratislavskom Ružinove. Svojej práci sa však venuje aj v súkromnej ambulancii Spineo Clinic a pacientov s rôznymi neurologickými ochoreniami lieči už sedem rokov. V úvode článku sa dozvieš zaujímavosti o halucináciách, ktoré nám porozprávala pani doktorka, a ak budeš v čítaní pokračovať, čakajú na teba skutočné príbehy ľudí zo života, ktoré neurologička okomentovala a vysvetlila ich z medicínskeho hľadiska.
Ak sleduješ náš web, určite ti neuniklo, že naň pravidelne prispievame článkami o zdraví. Prečítaj si napríklad sériu článkov Čo sa deje s tvojím telom, keď..., ktorá ti prináša vedecky podložené zaujímavosti o úžasných mechanizmoch ľudského tela. Ak sa ti páči tvorba našich redaktorov, môžeš ich podporiť svojím členstvom v klube Refresher+.
Od psychiatrických ochorení cez traumu, dehydratáciu až po nádor na mozgu
Príčin vzniku halucinácií je množstvo. Medzi najznámejšie patria tie, ktoré sú vyvolané omamnými látkami či psychiatrickými ochoreniami. Existuje však široká škála dôvodov, prečo ľudia halucinácie zažívajú.
„Halucinácia znamená, že človek vníma realitu narušene, pričom je presvedčený, že ide o reálny stav. Najčastejšie sú sprievodným javom psychiatrických ochorení a omamných látok, ale často vznikajú aj v iných situáciách. Objaviť sa môžu napríklad pri silnej dehydratácii, vyčerpaní organizmu, posttraumatickej situácii, dlhodobej spánkovej deprivácii, pri odznievaní anestézie po operácii, vplyvom vysokých horúčok a môžu byť aj znakom výškovej choroby pri výstupe do nadmorskej výšky približne tritisíc metrov nad morom a viac,“ vysvetľuje neurologička.
Halucinácie však podľa jej slov môžu značiť aj neurologické ochorenia, ako napríklad epilepsiu, traumu mozgu, migrénu či nádor na mozgu, a sú sprievodnými javmi pri Parkinsonovej chorobe, demencii či narkolepsii.
Zažiť ich môžeš všetkými zmyslami a patrí k nim aj déjà vu
Mnoho ľudí si pod halucináciami predstaví práve tie vizuálne. Neurologička však upozorňuje na fakt, že môžu byť vnímané všetkými zmyslami, čo znamená, že okrem vizuálnych môžeš mať aj sluchové, hmatové, čuchové a chuťové halucinácie. Halucináciou podľa lekárky môže byť napríklad aj stav, keď má človek pocit levitovania či depersonalizácie.
„Halucinácie zažívajú napríklad aj pacienti s epilepsiou. Tí často zažívajú pocity déjà vu, čiže sa im zdá, že situáciu už niekedy v minulosti zažili. Pridružujú sa im napríklad aj sluchové a zrakové halucinácie, keď majú pocit, že sa predmety zväčšujú alebo zmenšujú. Môžu však mať aj zvukové halucinácie, keď počujú rôzne zvuky a hlasy, či čuchové halucinácie, keď cítia napríklad smrad spálených pneumatík alebo iné nepríjemné vône,“ vysvetľuje Alžbeta Hlucháňová. Dodáva, že okrem epileptikov mávajú halucinácie aj ľudia trpiaci migrénami, ktorí opisujú farebné obrazce, vynechania zo zrakového poľa či čierne machule, chrobáky a podobne.
Dokážeš si ich vyvolať v triezvom stave a prekvapiť ťa môžu aj v posteli
Zaujímalo nás aj to, či sa dajú halucinácie vyvolať aj v triezvom stave a aké metódy na to slúžia. Podľa doktorky je to možné viacerými spôsobmi: „V podstate sa halucinácie dajú navodiť hypnózou a ľudia, ktorí vedia meditovať, sa s nimi stretávajú aj pri meditácii. Človek vie halucinovať aj pri pozeraní rôznych videí, ktoré sa dajú nájsť na internete. Sú tam vizuálne obrazce, kde sa menia farby, niečo, ako keď si človek dá LSD.“
Přidej se do klubu REFRESHER+
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Čo môžeš cítiť pri sexe.
Akí sú ľudia, ktorí majú halucinácie pri sexe.
Čo majú spoločné MMA hráči a zomierajúci ľudia.
Aké skúsenosti majú s halucináciami naši čitatelia.
Halucinácie však môžu ľudí prekvapiť aj pri bežných životných situáciách. Alžbeta vysvetľuje, že existujú halucinácie napríklad pri zaspávaní, zobúdzaní sa, no aj pri príjemnejšej posteľovej aktivite.
„Existujú napríklad ranné halucinácie po zobudení, ktoré sú často spojené s tým, že pacient je v ‚medzistave‘. To znamená, že je ešte v povrchovom štádiu spánku, ale stále nie je bdelý. Niečo takéto vzniká z únavy, vyčerpania, zo stresu aj z úzkosti. Takéto formy halucinácií by som zaradila medzi pseudohalucinácie, pretože človek si uvedomuje, že to nie je úplne realita,“ vysvetľuje doktorka.
Okrem spánku ťa však halucinácia môže prekvapiť aj pri sexe. „Nazýva sa to sexuálna synestézia a vedci opísali, že sexuálnou stimuláciou sa u človeka spustia vnemy tak silno, že sa môžu objaviť vizuálne halucinácie či pocity vône a chuti. Stimuláciou jedného zmyslu sa automaticky vyvolajú mimovoľné zmyslové vnemy inde,“ hovorí Alžbeta s tým, že väčšina ľudí takýto zážitok podľa nej vníma pozitívne. Takíto ľudia sa podľa jej slov spájajú s väčšou kreativitou, ba dokonca s lepšou pamäťou.
Myši v posteli, spánková paralýza či halucinácie MMA „fighterov“
Samostatnou kategóriou sú podľa lekárky napríklad alkoholici v delíriu, ktorí podľa nej často opisujú vizuálne halucinácie, keď vidia napríklad myši, potkany a iné zvieratá. Vidia ich behať po vlastnom tele či lôžku.
Ako ďalšie spomína Alžbeta halucinácie spojené s poruchami spánku, ktoré sama prežila: „Ja som raz mala halucináciu, že som levitovala a nadnášala som sa nad posteľou tesne pred zaspatím. Bolo to spôsobené stresom, únavou a spánkovou depriváciou. Okrem toho som sa nachádzala v cudzom prostredí. Keď je mozog preťažený, môžu sa zintenzívniť všetky zmysly a človek to vníma ako halucináciu. Súvisí s tým napríklad aj známa spánková paralýza, ktorá sa takisto objavuje pri zaspávaní alebo prebúdzaní sa. Človek má vtedy pocit, že sa nevie zo sna prebudiť, že je paralyzovaný, ale vlastne to vždy treba len vydržať a samo to prejde,“ hovorí doktorka.
S rovnakými halucináciami sa podľa nej stretávajú aj ľudia na smrteľnej posteli či zápasníci MMA.
„Pri zomieraní je organizmus vyčerpaný. Pacient môže mať takzvané flashbacky, keď mu pred očami prebehnú udalosti zo života. Často to opisujú aj ľudia po traumatických zážitkoch a nehodách. Opisujú to však aj MMA zápasníci. Keď zápasníkovi súper zatlačí istú časť krčnice, na chvíľu ho ‚vypne‘, lebo dochádza k prechodnej hypoperfúzii (zníženému prekrveniu mozgu, pozn. red.). Títo ľudia takisto často opisujú flashbacky, počuli hlasy, videli tváre... je tam znížené okysličenie, niečo podobné ako pri výškovej chorobe,“ dodáva.
Namiesto kríku pštros, depersonalizácia a krvavé obliečky
V tejto časti článku si môžeš prečítať zaujímavé príbehy ľudí, ktorí zažili halucinácie v triezvom stave. V krátkosti sa k nim vyjadrila aj neurologička Alžbeta Hlucháňová.
Príbeh respondentky Emy: „Prespávala som na Téryho chate, bola to hrozná noc. Turista okolo tretej hodiny ráno spadol z poschodovej postele a rozbil si hlavu. Nevedela som spať ani predtým, ani potom, búšilo mi srdce. Z chaty sme odchádzali ďalší deň zavčas ráno veľmi rýchlym tempom. Nevnímala som nič okolo seba a mala som slzy na krajíčku. Ako som tak kráčala po úzkej cestičke, ktorú lemovali kríky, zľakla som sa. Jeden z kríkov som zrazu videla ako malého pštrosa. Vtedy som si uvedomila, že som na tom strašne zle.“
👩🏻⚕️Čo na to neurologička? „Je to typická pseudohalucinácia alebo teda ilúzia. Takéto halucinácie sú veľmi často z vyčerpania, zo stresu či spánkovej deprivácie. Respondentka to pekne opísala, vlastne ona sama vedela, že bola nevyspatá, v strese a v novom prostredí. Takýto stav prejde rýchlo a pomôže, keď sa človek vyspí.“
Príbeh respondenta Romana:
„Niekedy, keď sa ráno prebudím, mávam niekoľko sekúnd vizuálne halucinácie. Pripisujem to však zvýšenej neuroplasticite. Pri dýchacích cvičeniach alebo meditácii mi tiež bežne pláva obraz alebo aj pri turistike, keď som veľmi prekysličený.“
👩🏻⚕️Čo na to neurologička? „Je to typická halucinácia zo zobúdzania. Tu by som len spomenula, že to patrí medzi hypnopompické halucinácie. Netreba sa toho báť. Môže sa to častejšie vyskytnúť u ľudí s poruchou spánku, ale je to bežné hlavne pri dlhodobej únave.“
Príbeh respondentky Veroniky:
„Halucinácie som mala pred pár rokmi, vždy keď som nespala viac ako 24 hodín a cestovala. Boli najmä zvukové a prejavovalo sa to tak, že keď som sa napríklad s niekým rozprávala, tak som ho počula, akoby sme sa rozprávali cez dlhú chodbu, každý na druhom konci, hoci človek bol vedľa mňa. Taktiež sa mi zdalo, že počujem na verejných miestach známych ľudí, no keď som sa otočila, boli to cudzí ľudia. Tie vizuálne boli slabé, ale pocit by som opísala tak, ako keď človek ovláda svoje telo, ale zároveň sa mu zdá cudzie, pozerá sa na to, ako kráča, ale nespoznáva vlastné nohy a to, ako ich ovláda, niečo ako depersonalizácia.“
👩🏻⚕️Čo na to neurologička? „Tu je to jasné. Spánková deprivácia. Mozog, keď je unavený a vyčerpaný, často takto reaguje. Iné zmyslové vnemy sú potom náchylnejšie. Väčšinou naozaj stačí ten spánok, režim a zbavenie sa stresu a úzkosti a dá sa to do normálu.“
Príbeh respondenta Nora:
„Stalo sa mi to, keď som bol malý. Ja a môj brat sme boli chorí, mal som horúčky okolo 40 stupňov Celzia. Rodičom sa nepodarilo horúčku zrážať a mal som aj febrilné kŕče. Pamätám si toľko, že som zaútočil na brata, keď prechádzal izbou. Potom ma rodičia vrátili do postele a asi po 15 minútach som začal halucinovať, že som ho zabil. On ležal v posteli a ja som nad ním stál a plakal, že čo som to urobil, že veď on je mŕtvy. Mal som vizuály, že som videl krv na obliečkach.“
👩🏻⚕️Čo na to neurologička? „Je to typický príklad halucinácií spôsobených vysokou horúčkou. Najčastejšie sa s tým stretávajú malé deti alebo starí ľudia. Je to v rámci febrilných kŕčov, tento dočasný stav spôsobuje teplota. Keď sa však zníži, človek si uvedomí, že sa mu to iba zdalo, a začne chápať realitu.“