Andrea Zahurancová o cestovaní a začiatkoch Eyerimu: Jedli sme mrazenú pizzu a od návrhov webu odbiehali na brigády

Dnes, tých 10 rokov neskôr, máme office, fyzické predajne v rôznych krajinách, online sme na 14 trhoch, máme svoj lenslab, tím skvelých 60 ľudí – a absolútne väčšie pohodlie – už aj riadnu posteľ a za pizzu dáme aj 10 eur. (smiech)

Mnoho ľudí sníva o vlastnom podnikaní, ale boja sa začať. Čo by si im poradila?

Začať. Čakať na istotu totiž znamená nezačať. Strach nás drží pri zemi, ale obávať sa niečoho vopred, ak sa to možno ani nestane, nemá zmysel. V realite prídu také problémy, na aké by sme v živote nepomysleli, a tie, ktoré vás „blokujú“, sa zvyčajne nikdy neudejú. Podnikanie je chaos, ale v tom chaose je aj šanca.

Čo podľa teba rozhodlo o úspechu Eyerimu? 

Ľudia, načasovanie a produkt. Začali sme v super čase so super produktom – v období, keď sa online predávalo už čokoľvek, ale okuliare takmer vôbec. A hlavne, so super ľuďmi.

Polovica izby bol sklad na prvé Ray-Ban okuliare. Sedeli sme do noci za stolom a robili návrhy webu, do toho odbiehali brigádovať ako čašníci či predavači v supermarkete, a všetky peniaze investovali do firmy.

Pomerne nedávno ste sa z onlinu k ľuďom priblížili aj prostredníctvom kamenných predajní v Bratislave a Prahe. Ako vnímaš súčasné trendy v e-commerce a online optike? 

My sme to vzali z opačného konca. Najprv sme vybudovali online a až potom išli do offline. Práve predajne nám performujú tak dobre, že by sme touto cestou radi pokračovali aj na ďalších trhoch. Veľmi si aj my interne užívame tento fyzický kontakt so zákazníkom a celkovo tento nový aspekt. Po 10 rokoch onlineu je skvelé oživenie stretávať našich skvelých zákazníkov. Snažíme sa nespohodlnieť, nonstop vylepšovať servis, rozširovať ponuku, inovovať a reagovať na trendy.

Skrz vzdialenosť môžete občas pocítiť samotu či „FOMO“, môže sa objaviť pocit, že už neviete, kde presne patríte a kde máte domov.

Žiješ ako digitálna nomádka, no zároveň pracuješ full-time. Ako sa dá efektívne skĺbiť práca a neustále cestovanie?

Ja som pred pár rokmi zmenila pozíciu a v Eyerim nie som na manažérskej úrovni. Práve preto viem fungovať na diaľku. Riešim primárne influencerov a partnerstvá na sociálnych sieťach, a moji ďalší dvaja spoluzakladatelia, Yass a Martin, naplno prevzali vedenie firmy.

Čo je na takomto životnom štýle najnáročnejšie? Má to nejaké nevýhody, ktoré si ľudia bežne neuvedomujú?

Ja svoj rozlietaný život milujem, ale myslím, že nie je pre každého. Žiť v kufri môže byť nepohodlné, pracovať na meniacich sa miestach môže vyžadovať disciplínu a prispôsobovanie sa, hľadanie nových rutín môže byť frustrujúce, tvorenie nových kamarátstiev môže vyžadovať energiu.

Skrz vzdialenosť môžete občas pocítiť samotu či „FOMO“, môže sa objaviť pocit, že už neviete, kde presne patríte a kde máte domov. Nonstop vás to kdesi bude lákať a váš sociálny kruh sa oseká na najbližších, ktorí vášmu lifestyle rozumejú.

Ja som práve v tomto živote našla úplnú vyrovnanosť a radosť a vyššie vymenované vnímam ako „challenges“, ktoré ma baví zdolávať v rôznych krajinách a kultúrnych prostrediach, vďaka ktorým rastiem.

Kde sa ti pracovalo najlepšie? Máš nejaké obľúbené miesto, kam sa vždy rada vraciaš?

Milujem pracovať v juhovýchodnej Ázii, najmä kvôli časovému posunu. Môj mozog je najproduktivnejší a najkreatívnejší večer. Kvôli +6 hodinám oproti Slovensku začínam pracovať až o tretej popoludní. Vtedy mám už za sebou ranné fitko, box, pláž, obed s kamarátmi... jednoducho svoj súkromný život a vrhám sa naplno sústredená na prácu, bez akýchkoľvek vyrušení.

Vnímaš trend, že čoraz viac ľudí chce pracovať na diaľku? Alebo sa po pandémii postupne vraciame späť do kancelárií?

Ja vo svojom okolí vnímam aktuálnu potrebu „hybridu“ – veľa kamarátov, ktorí sú roky plne na diaľku a pracujú sami, postrádajú fyzický kontakt, socializáciu, čo i len smalltalk s kolegami v kuchynke pri rannej káve. Zároveň ich však pandémia naučila byť veľa času aj sami a mať deep-focus. Tak veľa ľudí (a aj ja) vníma nejaký balans oboch svetov ako ideál.

Fascinuje ma, ako štát vie fungovať a ako si to ľudia vedia vážiť a dôverovať mu – myslím, že my toto doma nemáme.

Na Instagrame si priznala, že čím viac cestuješ, tým menej vieš, kam patríš. Vieš si predstaviť, že by si sa v budúcnosti usadila? Ak áno, v ktorej krajine?

Aktuálne ma neláka usadiť sa, ale mať 3-4 miesta, ktoré počas roka striedam. To je môj šťastný spot. Z každého si vážim tie pozitíva – nie každé miesto má to, čo má iné, a každé miesto má aj svoje problémy. Zároveň na každom viem, že mám „obmedzený čas“ a tak ho využívam naplno a kvalitne.

Ktorá destinácia ťa doteraz očarila najviac a prečo?

Aktuálne som na Novom Zélande – tretí rok za sebou – a som úplne očarená, najviac, ako kedykoľvek predtým. Nemyslím si, že nejaká iná krajina na svete má takúto koncentráciu všetkého možného – oceán, pláže, lesy, fjordy, ľadovce, hory, jazerá, piesočné duny, zátoky, veľké mestá, maličké dedinky, vodopády, útesy, prístavy, nativnú flóru a faunu – proste maximálnu rozmanitosť.

Zároveň ma fascinuje, ako štát vie fungovať a ako si to ľudia vedia vážiť a štátu akosi dôverovať – myslím, že my toto doma nemáme. Z iných krajín mám srdcovku Bolíviu, Namíbiu, Irán, Mjanmarsko, Japonsko, Taiwan a Indonéziu.

Precestovala si takmer celý svet, máš ešte nejaké vysnívané miesto, na ktoré sa ti zatiaľ nepodarilo dostať?

Bangladéš, Irak, Pakistan. A stihnúť gorily v Kongu, Rwande alebo Ugande.

Pochádzaš zo Spiša a často hovoríš, že Slovenský raj je tvojou srdcovkou. Ak by si mala niekomu odporučiť jedno jediné konkrétne miesto na Slovensku, ktoré by to bolo?

Fiii, tu budem zaujatá, lebo Tomášovský výhľad mám „za domom“, kde som vyrastala, a mám k nemu extrémne špeciálne puto. Ale milujem letné víkendy v Banskej Štiavnici a mám rada túry v Tatrách.

Ako vnímaš aktuálnu politickú situáciu doma? Ťažko.

Vedela by si si ešte predstaviť život stabilne na Slovensku? 

Aktuálne nie, ale to najmä aj skrz môj aktuálny lifestyle. Mám frajera z Nového Zélandu, som 4. rok viac-menej väčšinu času v Indonézii, kde mám veľa kamarátov a akýsi domov, a baví ma cestovať.