Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Pirôžky sú v Prešove kultom už viac ako 40 rokov.
„V 80. rokoch stála v Prešove rada ľudí len pred dvoma prevádzkami. Pred Tuzexom a pred predajňou s pirôžkami," dozvedám sa od mojej mamy, ktorá do tretieho najväčšieho mesta na Slovensku chodila vtedy na strednú školu.
Napriek tomu, že je rok 2025 a gastroscéna vo veľkých slovenských mestách rastie a obmieňa sa, existujú prevádzky, ktoré fičali ešte v socializme a fungujú aj dnes. Jedným z príkladov je útulný bufet na Svätoplukovej ulici v Prešove, ktorý už z diaľky ponúka lákavú vôňu teplých a čerstvých pirôžkov.
„Minule bol na internete nejaký článok o prevádzkach v Prešove. No a predstavte si, od časov socializmu do februára 2025 fungujú nepretržite len dva. My a jedno hodinárstvo na námestí,“ povedal pre Refresher František Bača, majiteľ a šéf podniku s tradičnými pirôžkami.
V tomto článku si prečítaš:
Čo im pomohlo prekonať éru prílevu burgrov, pízz či kebabov.
Ako vyzeralo otváranie vlastného podniku v 80. rokoch.
Ako pristupovali k nastaveniu cien a prečo predávajú stále kus len za 60 centov.
O pirôžkoch z Prešova som počúval veľa najmä od rodičov, svokrovcov či ľudí, ktorí si tento streetfoodový pokrm obľúbili ešte v 80. či 90. rokoch minulého storočia.
Aj keď prišla v rámci gastronomickej revolúcie vlna pizzérií, burgrov, kebabov či donášok, rodinný podnik Františka Baču to viac-menej neovplyvnilo a aj v roku 2025 vyrába denne tisíce sladkých pirôžkov.
Zdroj: Timotej Gašper / REFRESHER
„Ulicu si presne nepamätám, ale viem úplne presne, kde to je. Medzi kostolom a veľkou cukrárňou v uličke pri Hlavnej,“ takto zneli inštrukcie od môjho otca, ktorý bol ako študent prešovskej hotelovky tiež veľkým fanúšikom pirôžkov.
Do Prešova prichádzam tesne pred 9:00 ráno. Počasie v meste Koňarov je mrazivé, no veľmi slnečné. Po desiatich minútach chôdze od parkoviska zabočím do uličky a o pár sekúnd už vidím pred sebou logo, za ktorým som sem dnes prišiel.
Vstúpim do predajne a okrem príjemnej vône ma okamžite prekvapí rodinná a priateľská atmosféra vo vnútri. Sú tam vnúčatá, deti, rodinní príslušníci a najmä František Bača, dlhoročná tvár podniku.
Zdroj: Timotej Gašper / REFRESHER
V prvom rade odovzdávam srdečné pozdravy od mojich rodičov, ktorí tu strávili veľa času počas strednej školy a ďakujem, že si vedúci našiel čas na rozhovor. „Ale, ja už som na dôchodku, času mám celkom dosť, veď pozrite, mám 70 rokov. Ďakujem za pozdravy od rodičov,“ hovorí František Bača, s ktorým sme si sadli za jeden zo stolov v prevádzke.
Máte často poznámky a pozdravy tohto typu?
No jasné. (smiech) Viete, neďaleko od nás bolo veľa škôl, preto sem študenti radi a často chodili, niektorí dokonca aj rýchlo cez prestávku. Vzali si 6-7 pirôžkov a išli naspäť do školy. Viete, vtedy neboli pizze ani kebaby. Bežne prídu ľudia, ktorí neboli v Prešove aj 20 rokov a vrátia sa hneď k nám, že na toto jediné sa tešili domov.
Ani by som nepovedal. Nižšie v ulici boli potraviny, kde si človek mohol kúpiť šalát na tanier, ale pri tom musel väčšinou posedieť, nič také do ruky tu nebolo.
Ako ste vlastne začínali?
Tento podnik najprv vlastnila Jednota. Moja manželka tu bola vedúca a starala sa o prevádzku, potom v roku 1990 sme to odkúpili. Začínalo sa ešte v inej prevádzke, kde boli celý deň od otvorenia do záverečnej rady až vonku na chodník. V najsilnejšej ére sme denne predali cez 3 000 pirôžkov. A to sa nikde nevyvážali, išlo čisto len o predaj na prevádzke.
Zdroj: Timotej Gašper / REFRESHER
Dnes už však aj vyvážate, však?
Áno, vyvážame do jedného veľkého reťazca a máme pobočku aj na autobusovej stanici.
Přidej se do klubu REFRESHER+
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Prečo v súčasnosti predávajú každý deň inú príchuť.
Ako sa im vtedy podarila pôžička takmer pol milióna korún.
Ako robili v 90. rokoch marketing.
Prečo to ľudia niekedy volali ruské pirôžky.
Či interiér cielene dýcha 90. rokmi.
Ako sa pasovali s prílivovou vlnou burgrov, pízz či kebabov.
Ako nastavujú ceny a ako sa dá zarobiť zo 60-centových pirôžkov.
Dnes predávate každý deň inú príchuť. Čo vás viedlo k tejto stratégii?
Niekedy bolo viac príchutí denne. Potom som skúšal aj tak, že dám napríklad dve príchute denne, no nebolo to efektívne. Ľudia si aj tak vyberali hlavne jednu z dvoch a potom nám veľa tovaru stálo bokom a chladlo. A keď už neboli teplé, ľudia to často nechceli. Tak som si povedal, že dáme jednu a hotovo. Robíme to pre Prešovčanov, tí si vzali papierik, alebo dnes si to už ľudia sfotia, alebo si pozrú na sociálnych sieťach.
Ako ste vstúpili do tohto biznisu?
Ja som pracoval inde a žena tu robila vedúcu ešte keď to mala Jednota. Oni to však chceli v roku 1990 predať a prvá v zozname, ktorej to ponúkli, bola teda moja žena.
Neobávali ste sa v tom období ísť do takého rizika?
Ale určite. Ani neviete, koľko sme doma sedeli a prepočítavali, či sa nám to vyplatí. Veď bolo nutné vziať si pôžičku na takmer pol milióna korún. Vtedy sme mali s rodinou čerstvo pôžičku na budovanie domu. Museli sme odkúpiť všetko vybavenie a vlastne všetko okrem priestoru, ten máme dodnes v nájme.
Zdroj: Timotej Gašper / REFRESHER
Začala sa investícia vracať hneď po roku 1990?
Veľmi pomaly, začiatky boli slabé. Podnik po revolúcii upadal. Začali sme vylepšovať receptúru a chuť. Kuchári, ktorí tu piekli pirôžky predtým, boli k tomu ľahostajní. Prvých možno aj 10 rokov som vylaďoval detaily, ktoré ostali v rámci receptúry až dodnes.
Ako je to s názvom? Neboli to niekedy vlastne Ruské pirôžky?
Tak sa to skutočne volalo. (smiech) Ale paradoxne, toto jedlo pochádza z Ukrajiny. Viete prečo sa to volalo s prívlastkom ruské? Pretože stroj, ktorý to vyrábal, bol z Ruska, to je všetko. Odkedy sme to prebrali v 1990 my, sú to tradičné prešovské pirôžky. Museli sme to vysvetľovať aj ľuďom, ktorí po začiatku vojny na Ukrajine kričali, že nechcú jesť ruské pirôžky. Nechápali, že to s tým nemá nič spoločné. Rusi robili tieto pirôžky prví, no oni dávali dovnútra mäso či kapustu.
Počul som, že dnes chodíte zaúčať/školiť nové prevádzky s pirôžkami...
Áno, ale mám pravidlo, že to nemôže byť tu blízko v okolí. Bol som už aj v Česku. Prebieha to tak, že im dám receptúru, prípadne poviem, čo im chýba a podobne. Nechám si za to však aj zaplatiť, no nejde o nejakú horibilnú sumu.
Ohrozovala vás niekedy v meste konkurencia?
Čo viem, tak v Prešove sú tri rôzne predajne. No nenazval by som to konkurenciou, práveže som mal ešte viac zákazníkov. Ľudia radi ocenia kvalitu. V minulosti bol problém so strojmi na výrobu, postupne ich začali po revolúcii dovážať napríklad z Poľska.
Zdroj: Timotej Gašper / REFRESHER
Ako to bolo v čase, keď mesto zaplnili prevádzky s pizzou, kebabom a podobne?
No, trošku nám to upadalo. Mládež sa dala čisto na vlnu nových vecí, ale staršia generácia ostala verná. A potom na to naučili ich deti. Dnes máme teda každý deň riadny mix ľudí, ktorí prídu na pirôžky. Prídu deti a pokojne aj dámy vo veku nad 80 rokov. Nedávno som bol ja osobne na výdaji, keď prišli. Že si prišli zaspomínať na mladosť, bolo to silné. Sedeli presne tam, kde teraz my. (smiech)
Interiér stále kričí tými 80. či 90. rokmi. Je to cielený marketing?
Z mojej stránky hej. (smiech) Ale už to prebrali mladí, dcéry a ich manželia, oni majú ďalšie plány. Máme však často rôzne komplikácie s pamiatkarmi, keďže ide o starý meštiansky dom. So stropom napríklad nemôžem robiť nič. Čo sa týka okien, dverí či dlažby, to sme si robili už my.
Receptúra, miesto, tradície sú rovnaké cez 30 rokov. Mali ste niekedy chuť niečo výrazne zmeniť?
Priznám sa, koketoval som s myšlienkou presunúť to celé priamo na Hlavnú ulicu. Čo ma však odradilo bol takmer trikrát vyšší nájom priestorov. Prvé roky od prevzatia prevádzky boli hocijaké myšlienky. Hovoril som si, ak to nepôjde mesiac-dva, tak to necháme tak. Ale okolo roku 1994 sa to začalo skutočne obracať na dobré.
Zdroj: Timotej Gašper / REFRESHER
V novej ére gastronómie sú súčasťou aj donáškové služby. Skúšali ste niečo také?
Áno, ale neujalo sa to. Boli sme na Wolte, ale denne sme mali tak 4 až 5 objednávok, čo je na také veľké mesto málo. A hlavne, naša najsilnejšia cieľovka, teda starší ľudia, sa v priestore online objednávok nepohybuje.
Ako to máte s cenami?
Keď sme začali, prebrali sme ceny od Jednoty, čo bolo myslím 1 koruna za pirôžok. Donedávna sme boli na 50 centoch za jeden kus, teraz vzhľadom na zvyšovanie a konsolidačnú daň sme prešli na 60 centov. Občas prídu Bratislavčania a sú šokovaní, ako to môže byť také lacné. (smiech) Poviem to takto, robíme to pre ľudí, mám z toho nejaký zisk a viac nepotrebujem. Nechcem ísť veľmi nahor, mám to tu pre normálnych ľudí a chcem, aby si to mohli hlavne dovoliť.
Koľko pirôžkov predávate v priemere jednému človeku?
Záleží to. Bežne okolo 6-7, niekto berie 20, niekto 50 a mali sme aj takého, čo bral naraz 130. Že pre susedov, keďže sem cestujú ľudia z celého východného Slovenska a keď už sú tu, vezmú domov pre susedov či kamarátov.
Zdroj: Timotej Gašper / REFRESHER
Stane sa, že príde niekto aj na jeden?
Stane sa. To sú takí, že idú okolo, zacítia vôňu a niektorí si spomenú, že sem niekedy chodili. Tak prídu, vezmú si jeden na chuť na cestu a odídu.
Asi tu neexistuje podobný sladký streetfood, však?
Asi nie, no ono to nie je ani príliš sladké. (smiech) Veď na 10 kg cesta ide 90 dkg cukru. Plus teda tie náplne, ale proste nejde o nejak extra sladké jedlo.
Máte za tie roky nejaký bizarný zážitok so zákazníkmi?
Raz dávno prišiel Róm, ktorý sa pýtal, aké príchute máme. Odpovedal som, že so slivkovým lekvárom. Odpovedal, že si teda vezme tri slivkové a jeden s lekvárom, to bolo úsmevné. (smiech)
Akú najzvláštnejšiu požiadavku ste dostali?
Jedna pani si chcela vziať pirôžky do USA. Hovoril som jej, že kvalita na tom utrpí, ale stála si za svojím, tak som jej nabalil v surovom stave, ona si to zamrazila, údajne boli skvelé.
Zdroj: Timotej Gašper / REFRESHER
Dnes firmu postupne preberajú vaše deti a ich rodiny. Radíte sa s nimi?
Samozrejme, sú mladí a vedia, čo by mohlo fungovať. Vždy som otvorený nejakým zmenám. Ostali sme tu už len rodina, manželka už nerobí vôbec, ja ešte sem-tam prídem zaskočiť ako taký žolík.
Viackrát ste spomenuli hlavne kvalitu produktov a spokojnosť ľudí. Je toto ten faktor, ktorý vás drží na výslní cez 35 rokov?
Kvalita predáva a spokojný zákazník stojí nad všetkým, to som sa rokmi naučil.
Koľko teraz predáte denne pirôžkov?
Medzi 2 000 a 2 500, ale dokopy aj s vývozom do reťazcov a pobočiek. Väčšinou sa všetko predá. Dni sú rôzne, záleží aj od počasia. Ak mi na konci dňa niečo zvýši, idem to odniesť na charitu, tým ľuďom to spraví veľkú radosť.
Vzhľadom na to, ako tu každý chodí a zdraví vás, usudzujem, že ste lokálna celebrita...
Haha, no to už asi áno. Ľudia ma zdravia na ulici alebo aj v kostole, tak za tie roky si na mňa zvykli. Boli sme tiež zopárkrát v telke. (smiech)
Ako to bude s vašimi pirôžkami do budúcna?
Ako hovorím, postupne to celé preberajú deti a ich rodiny. Máme v pláne miernu prerábku interiéru. Ale okrem toho asi hlavne udržať kvalitu a dúfať, že ľudia budú stále k nám chodiť.
Zdroj: Timotej Gašper / REFRESHER
Po rozhovore s Františkom Bačom som sa presunul k pultu, kde nasledovala rovnako podstatná časť mojej prešovskej misie. Pirôžok, čo je v podstate východoeurópsky nostalgický streetfood, predávajú v stredu s tvarohom a ten môj bol úžasný. Z predajne neodchádzam na prázdno, vzal som si niekoľko kusov, ktorými poteším najmä tých, ktorí mi o pirôžkoch toľko rozprávali.
