Manželia z Kľačian majú rodinnú farmu Madonan: Začínali sme s jednou kravou, spolupráca s Pirátom nám dávala zmysel

To, že dnes úspešne predávame celú produkciu a dopyt presahuje ponuku, nie je ani náhoda, ani šťastie, ale dlhoročná tvrdá drina dvoch bláznov ochotných vzdať sa všetkého svojho komfortu a risknúť úplne všetko, aby dosiahli svoje sny.

Inšpirovali ich problémy, ktoré pociťovali po konzumácii mlieka

Rozhodli sa pre plemeno kráv Jersey, pretože vedeli, že mlieko z týchto kráv je pre mnohých ľudí lepšie stráviteľné. V tom čase ešte netušili nič o beta-kazeíne A2-A2, rovnako ako väčšina ľudí na Slovensku. Kúpili si teda svoju prvú kravu a prvýkrát ju dojili pomocou prenosného dojacieho zariadenia napojeného na predlžovačku. Neskôr si pod prístreškom vytvorili jednoduché zázemie a začali si doma vyrábať vlastné jogurty, tvaroh aj syry. A čo bolo najdôležitejšie, mliečne výrobky z ich vlastnej kravy im nerobili žiadne zdravotné problémy.

„Bolo to super, chodilo k nám na farmu veľa rôznych návštevníkov. Pamätám si jedno dievčatko, volá sa Zoé, mohla mať tak 5–6 rokov. Mala laktózovú intoleranciu, alergiu na kravskú bielkovinu a dokonca aj syndróm Bradsfieldov, čiže naozaj celý balík zdravotných problémov. Jej intolerancia bola tak silná, že keď napríklad len oblízla lyžičku od maminho jogurtu, tak do piatich minút ju prehnalo, vracala a bolo jej veľmi zle. Jej otec k nám začal chodiť častejšie a raz povedal, že keď mne naše mlieko nerobí žiadne problémy, možno by ho mohli skúsiť dať aj malej. Bol zvedavý, či by práve naše mlieko nezniesla lepšie.“ 

Otec dievčatka súhlasil, ale upozornil, že to bude na jeho vlastné riziko. Naliali malej len malé množstvo mlieka, asi pol deci do malej fľašky a ona ho bez problémov vypila. Otec sa pozrel na hodinky a povedal, že počkajú pár minút, dve-tri, či sa niečo neudeje. Prešlo 15 minút a Zoé bolo stále dobre. Dali jej teda ďalšie dva deci, a aj tie bez problémov zvládla.

Zobrali si potom mlieko domov a rodičia s úžasom povedali, že je to zázrak. Správa o tom sa začala rýchlo šíriť medzi ľuďmi a čoraz častejšie na farmu prichádzali ľudia s rôznymi potravinovými intoleranciami a zdravotnými ťažkosťami, aby to vyskúšali na vlastnej koži.

Ako vyzerá každodenná práca na rodinnej farme?

„Každý deň je iný. Žena je celý deň v syrárni alebo pri zmrzline, takže jej deň je celý vlastne vo výrobe. Ona vymyslela aj zmrzlinu, ktorú máme aktuálne v ponuke. A môj deň je taký, že musím byť všade, kde ma je treba. Doma máme jalovičky, takže ráno ich nakŕmim, potom sadnem na koňa, presuniem sa do Kľačian a tam už pokračujeme podľa potreby. Či sa niečo deje vo výrobe, zmrzline, či pri kravách.“

Okrem práce okolo farmy im výrazne narástla byrokracia a pribudlo množstvo problémov, ktoré si vyžadujú riešenie. Keby to bolo len na Mariánovi, najradšej by trávil celý deň medzi zvieratami a venoval sa práci na farme. No s rastúcim počtom zamestnancov a rozširujúcou sa obchodnou sieťou sa nedá vyhnúť ani tej menej príjemnej, no nevyhnutnej administratíve. 

Naša klientela by od nás najradšej chcela úplne všetko, pretože klasické mliečne výrobky nemôžu, no my vyrábame remeselne, všetko ručne a v malom. Časovo ani kapacitne to nie je možné.

Vybrali si základné portfólio produktov, na ktoré sa sústredia. Spoločne vymýšľajú nové príchute, skúšajú, čo ľuďom chutí, a dávajú zákazníkom ochutnať, aby získali spätnú väzbu a vedeli, čo by radi videli v ponuke. „O výrobu produktov sa stará najmä moja žena. Keďže sme začínali s jednou kravou, vyrábali sme si mliečne výrobky najprv len pre seba. Také, ktoré sme sami dobre znášali a nám chutili. Postupne sme ich ponúkli aj známym a neskôr zákazníkom, a tak sme sa ustálili na niekoľkých overených produktoch,“ vraví Marián.

Denne spracujú približne 2500 litrov mlieka. Celý systém funguje na báze objednávok, majú vlastný objednávkový systém, ktorý volajú „Drive“. Cez ten si zákazníci aj veľkoodberatelia zadávajú svoje požiadavky. Funguje to takto: jeden deň prijmú objednávky, na druhý deň produkty vyrobia a na tretí deň ich už odberatelia predávajú zákazníkom.
 

Takže vždy vopred vidia, o čo je záujem, na základe toho produkty na druhý deň vyrobia a na tretí deň sa už predávajú. Celý systém nastavili tak, aby nevznikali zbytočné straty. Keďže ich výrobky sú čerstvé, s krátkou trvanlivosťou a nedajú sa dlho skladovať, bolo nevyhnutné vybudovať systém, ktorý funguje bez nadprodukcie. 

Zisk? Možno až o rok

Majiteľov sme sa spýtali na zlomový moment, kedy sa ich podnikanie stalo ziskovým. Zasmiali sa a povedali, že zisk uvidia možno až o rok. „Ziskoví ešte stále nie sme. Máme na krku úver vo výške 1,5 milióna eur, takže je to skôr otázka budúcnosti.“

Náklady sú vraj obrovské. Len samotné presťahovanie do nového areálu ich stálo takmer trištvrte milióna eur, a pritom podľa ich slov ešte nič poriadne neurobili.

Technika, ktorú potrebujú, je taktiež drahá. Jeden traktor stojí 100-tisíc eur, oni potrebujú dva. Kŕmne vozy a čelné nakladače stoja okolo 130-tisíc, dojáreň 70-tisíc, opravy striech a elektroinštalácií ich tiež vyšli na desiatky až stovky tisíc eur. Sú to vysoké investície, ktoré bolo potrebné urobiť, a návratnosť je podľa slov majiteľov zatiaľ otázna. Momentálne sa im darí udržiavať splátky úverov a lízingov a veria, že s rastúcim nádojom a novými kravami by sa to konečne mohlo preklopiť do zisku. „Stále sa môže stať toľko vecí, ktoré sa pokazia, že je to naozaj náročné, ale baví nás to. Máme obrovskú energiu od ľudí a našich zákazníkov, takže to nás drží v pohybe a ideme ďalej.“

„Presne sme vedeli, aké investície nás čakajú. Keď sme začínali s tou jednou kravou, mali sme jasno v tom, koľko nás bude stáť nákup zvierat, koľko stoja stroje a celý systém. Vedeli sme, že buď skončíme tak, že budeme žiť s piatimi kravami a moja žena bude celý život v stáji, alebo budeme musieť investovať viac, aby sme si mohli dovoliť zamestnancov a zvládli všetky náklady.“

Madonan si obľúbili aj známe tváre, Pirát otvoril aj pobočku

Ich mliečne výrobky si obľúbili aj známe osobnosti. „Prvou známou osobnosťou, ktorá nás navštívila ešte v čase, keď sme mali len farmu, bola Dominika Mirgová. Keď sme začali vyrábať mliečne produkty, čoraz viac ľudí zaujalo naše výrobky. Väčšina týchto ľudí mala problémy s trávením. Po tom, čo vyskúšali naše produkty, boli prekvapení, že im skutočne pomáhajú a začali sa k nám vracať.“ Madonan výrobky si obľúbil aj Separ či Jasmina Alagič. Aktuálne je najpredávanejším produktom značky Madonan tvaroho-jogurtový dezert Madonáčik. Dobré predajné čísla dosahuje aj mlieko a obľúbené sú aj ich jogurty.

Značka Madonan si postupne získava čoraz väčšiu popularitu a manželov začali oslovovať viaceré obchodné reťazce, ktoré mali záujem predávať ich produkty. Mariánovi a Dominike sa to však veľmi nepozdávalo. Nechceli, aby Madonan stratil rodinného ducha či remeselný spôsob výroby. V Bratislave však pobočku Madonanu nakoniec otvoril Pirát. 

„Bola to úplná náhoda. Pirát sa nám ozval asi za pol mesiaca po návrate zo Survivora. Pri káve sme sa rozprávali o tom, že by bolo najlepšie otvoriť obchod v Bratislave, keďže dopyt stále rástol. Zo žartu navrhol spoluprácu, a ja som povedal, prečo nie. Dohodli sme sa, pretože naše produkty pozná, má ich rád a rozumie tomu, čo za nimi stojí. Funguje to, sme spokojní všetci, takže niet dôvod niečo meniť.“

Pirát Krištofič zobral priestor do prenájmu, nakúpili sa chladničky, vybavili sa povolenia ohľadom hygieny a začalo sa predávať. „Chceli sme sa vyhnúť dvom veciam, v prvom rade spolupráci, ktorá by nám mohla zviazať ruky, a zároveň si uvedomujeme, že naša produkcia nie je taká veľká, aby sme dokázali pokryť dopyt od väčších partnerov. Preto by to pre nás bolo skôr kontraproduktívne,“ dodávajú manželia.