Mladí Slováci investovali radšej do starého domu ako do novostavby: Za cenu nášho domu by sme vtedy v Brne kúpili len 2-izbový byt

Keď Veronika uvidela fotku ešte neprerobeného domu, hneď si predstavila, ako bude vyzerať po prerábke. „Je to obrovský priestor. Takéto domy, aké sa stavali kedysi, už dnes nekúpite, a ani sa už nebudú stavať. Nechceli sme sa v budúcnosti s deťmi tlačiť v malom byte,“ poznamenáva.

Akokoľvek starý dom podľa nej zmeníte, má stále svojho ducha. Ten ich si vyžadoval kompletnú rekonštrukciu, len kúpeľňu nemuseli meniť. Na hornom poschodí bol iba neporiadok. Veronika hovorí, že najväčšie investície smerovali do elektriny a odpadových rúr. Práve tie ich nemilo prekvapili. Boli úplne popraskané a voda zatekala do celého domu. „Bola to trošku taká mačka vo vreci. Museli sme vykopať dvojmetrovú jamu a nainštalovať úplne nové potrubia.“

Cena starého domu v porovnaní s novostavbou bola pre nás výhodná. Kúpili sme ho a zatiaľ sme ho zrekonštruovali do sumy 150 000 eur. Všetko sme si robili svojpomocne, čo nám pomohlo výrazne ušetriť – najväčšie investície išli do okien, elektriny, plynu a vody. Všetko sme financovali cez hypotéku. Nemáme bohatú rodinu, nebolo kde brať. Začínali sme úplne od nuly.

Veronika odkazuje všetkým, ktorí sa obávajú kúpy starého domu, že nemajú dôvod na strach. Súhlasí, že ide o veľkú výzvu, fyzickú aj psychickú. Nie vždy všetko ide podľa predstáv a pri rekonštrukcii sa môžu objaviť skryté chyby, s ktorými pri kúpe nepočítaš. Aj preto je podľa nej lepšie nájsť dom v dobrom stave, ktorý nie je úplne na rozpadnutie. „Moji známi kúpili aj 100-ročný dom. Tam už bolo vidieť horší stav a rekonštrukcia si vyžadovala viac financií.“ Aj tak to podľa jej slov stále vychádza výhodnejšie ako kúpa pozemku a stavba nového rodinného domu.

Na procese rekonštrukcie by nič nemenila. „Možno by sme to vnímali inak, keby sme mali viac peňazí, ale aj tak som spokojná,“ hovorí. Keby mali väčší rozpočet, uvítala by drevené okná a podlahové kúrenie. 

Napriek tomu to vníma ako dobrú investíciu do budúcnosti. „Do domu sme vložili množstvo práce a prerobili sme úplne všetko. Plánujeme ešte vymeniť strechu, zatepliť fasádu a upraviť záhradu. Všetko si robíme vlastnými rukami. Takéto domy sa už dnes nestavajú,“ zdôrazňuje. Verí, že do piatich rokov môže mať dom až trojnásobnú hodnotu. 

Rekonštrukcia dom za cenu 2-izbáku v Brne

Stella (30) s partnerom kúpili klasickú „kocku“ zo 70.rokov. Má 200m2 a obrovskú záhradu. Koncept novostavieb sa im nepáči. Volajú ich ‚paneláky na ležato.‘ „Nikdy sme nechceli ísť do novostavby, lebo máme radi veci s dušou. Takisto veríme takýmto stavbám viac. Novostavba je síce pekná, ale nemusí byť vždy kvalitne postavená,“ hovorí pre Refresher. 

Usadili sa v Brne, kde obaja študovali. Počas výšky začali premýšľať nad bývaním, vedeli, že chcú dom. Stella vraví, že byty v Brne sú veľmi drahé, a to nehovorí o domoch. „Hľadali sme teda niečo v okolí Brna. Úprimne, ani sme si nemysleli, že tú hypotéku dostaneme. Brali sme si ju počas doktorátu.“

Našli si dom a na prvý pohľad sa im veľmi páčil. Dobre pôsobil, mal fajn dispozíciu a videli v ňom potenciál, že sa dá upraviť podľa ich predstáv. Išli ho teda pozrieť osobne a povedali si, že to skúsia. „Pristupovali sme k tomu skôr uvoľnene. S tým, že ak hypotéka nevyjde alebo sa niečo pokazí, aspoň získame skúsenosť. Úprimne, nerobili sme si dopredu žiadny podrobný prieskum, jednoducho sme sa rozhodli ísť do toho a uvidíme.“

Mali nepríjemnú skúsenosť s realitným maklérom. Celý proces bol podľa nich veľmi chaotický, neprehľadný a trval dlho. Nakoniec sa však veci pohli. Predchádzajúci majiteľ chcel ešte nejaký čas v dome zostať, a práve preto si nakoniec vybral ich. Boli ochotní dať mu viac času na to, kým sa odsťahuje. Do domu sa nasťahovali približne o pol roka neskôr.

„Snažím sa pracovať s domom tak, ako je. Jasné, mám svoje predstavy – napríklad by sa mi veľmi páčila prepojená kuchyňa s obývačkou. Ale medzi nimi je nosná stena, takže sa snažím z priestoru vyťažiť maximum bez toho, aby som išla za niečím za každú cenu. Nechcem pretlačiť svoju víziu na úkor zdravého rozumu. Namiesto toho hľadáme balans – spájame staré s novým.“

Rodina ich od tejto kúpy neodrádzala, no neisté poznámky ich veľmi nepovzbudzovali. „Vždy keď u nás boli, povedali, že síce je to fajn, ale čaká nás ešte veľa práce. To sme samozrejme vedeli, ale nechceli sme sa tým nechať odradiť. Radšej sa tešíme z toho, čo sme už dokázali, než aby sme sa stresovali tým, čo ešte len príde.“ 

Z finančného hľadiska sme veľmi spokojní. Keď to porovnáme – za cenu, za ktorú sme kúpili náš dom, by sme v tom čase v Brne kúpili len 2-izbový byt. A pritom sme len 40 km od Brna, po diaľnici to trvá zhruba 30 minút. Takže spojenie je výborné a zároveň máme vlastný dom.
 

100-ročný dom po prastarkej

„Každé leto sme trávili na rodinnej chate – opekali sme, kúpali sa v potoku, a na chvíľu sme unikli z bežnej reality. Bolo to miesto v prírode, bez signálu, náš vlastný kúsok pokoja. Premýšľali sme aj nad maringotkou či kúpou chaty, ale napokon nám dávalo oveľa väčší zmysel zrekonštruovať takmer 100-ročný dom po starkej. Bolo v tom niečo viac – pokračovanie rodinnej histórie a premena tohto miesta na náš budúci domov, nielen víkendový únik. Obaja sme vyrastali v dome so záhradou, a presne to sme si priali aj pre našu budúcu rodinu,“ hovorí Zuzana. 

Rekonštrukcia trvala takmer celý rok – začali s vypratávaním v roku 2023 a nasťahovali sa začiatkom júna 2024, len dva mesiace pred príchodom dieťaťa. Do zariaďovania však išli postupne, premýšľali, ktorá izba bude mať aký účel, a rozhodnutia sa časom menili. Pôvodne uvažovali aj nad zmenou dispozície, no nakoniec väčšinu rozmiestnenia miestností zachovali. Dovtedy bývali v prenájme a nikdy si ešte zariadenie bývania neriešili „od nuly“. Našťastie sa zhodli. Ich interiér sa formoval do kombinácie škandinávskeho, toskánskeho a provensálskeho štýlu.

Dom si vyžadoval kompletnú rekonštrukciu. Hoci na začiatku nemali veľa skúseností, postupne prešli všetkým – od výkopu drenáží okolo domu, cez odstránenie starých omietok až po základové dosky. Veľa práce urobili svojpomocne, na elektrinu či strechu zavolali odborníkov. „Práve tí nám urobili škrt cez rozpočet. Posadili nám zle základové dosky, takže sme prišli o čas a aj financie.“

Dom teda osekali až na tehlu, položili nové potery, podlahové kúrenie, nové rozvody elektriny aj vody a nakoniec celý dom zateplili. Pôvodná strecha bola škridlová, no po zvážení sa rozhodli uprednostniť praktickejšiu plechovú. Kúpeľňa tiež prešla zmenami – na poslednú chvíľu sa rozhodli premiestniť práčku a sušičku do technickej miestnosti, čo sa ukázalo ako praktické riešenie. Do sprchového kúta si dokonca vymurovali priestor na sedenie. 

Do rekonštrukcie sme investovali približne 120 000 eur. Dom sme nekupovali, takže sa nám to určite oplatilo – či už v porovnaní s novostavbou, alebo s kúpou staršieho domu, ktorý by si vyžadoval rovnaký rozsah prác. Materiál, zariadenie, strecha – to všetko by nás vyšlo podobne. Najväčšou položkou bola práve strecha.

 

Zatiaľ svoje rozhodnutie neľutujú a veria, že nebudú ani v budúcnosti. Hodnota nehnuteľnosti časom rastie, rovnako ako pri väčšine domov. Jednou z najdôležitejších vecí, ktorú si uvedomili, bol význam stavebného dozoru. Ten si zavolali až od štvrtiny rekonštrukcie a práve to im ušetrilo množstvo stresu aj peňazí. „Predtým sa totiž dopustili niekoľkých chýb, ktoré ich stáli stovky až tisíce eur. Od momentu, keď dozor nastúpil, sme s ním konzultovali každý krok. S odstupom času vedia, že to bola jedna z najlepších investícií v celom procese. To by som odporučila asi každému, kto sa pustí do takejto veľkej rekonštrukcie.“ 

Taktiež si myslia, že človek by sa nemal nechať odradiť nepríjemnými poznámkami od okolia. Počas rekonštrukcie si viackrát vypočuli názory typu „taký dom treba celý zbúrať a postaviť nanovo“, no nenechali sa tým ovplyvniť.