Slováci opísali, ako sa im býva v tiny house či drevodome: Ľudia z generačných domov si nevedia predstaviť obytný minimalizmus

Ceny nehnuteľností stúpajú do závratných výšok a Slováci hľadajú nové cesty, ako si vytvoriť bývanie podľa vlastných predstáv. Dostupné, funkčné, aj v súlade s prírodou.

Namiesto klasických bytov či domov sa rozhodujú pre alternatívne riešenia ako tiny house, drevodomy, mobilné domy alebo bývanie v kontajnerových moduloch. Nie je to len o úspore peňazí, ale aj o túžbe po jednoduchšom živote, väčšej slobode a menšej ekologickej stope. 

Simon Thomay s priateľkou bývajú v tiny house na samote za mestom. „Stavebné povolenie na dom by bolo zložité, priam nemožné, a tak sme sa vydali na hľadanie alternatívneho bývania. Prešli sme cez kontajnerové domy, hlinené “cob” domy. Počas hľadania sme našli slovenského výrobcu mobilných domov do 25 metrov štvorcových, nakontaktovali sme ho a spustilo sa vybavovanie.“

Páči sa ti naša tvorba? Pravidelne u nás nájdeš články z architektúry, bývania aj interiérového dizajnu. 

Vyspovedali sme tri páry, ktoré sa rozhodli pre alternatívny spôsob bývania. Prezradili, koľko ich domy stáli, ako fungujú v rôznych ročných obdobiach a v čom vidia výhody či nevýhody. 

Zobrazit galerii

(28)

Obytný minimalizmus

Simon s partnerkou žijú v tiny house. „V roku 2022 sme kúpili pozemok určený na záhradníctvo a intenzívny relax. Po výsadbe sadu sme chceli na našej záhradke aj chovať zvieratá, ekologicky pestovať zeleninu a s tým je samozrejme spojené aj celoročné bývanie,“ hovorí.

Simon vraví, že sami predsudky voči takýmto domčekom nemali, tie prichádzali skôr od druhých ľudí. Obavy boli skôr spojené s prenosom a časovým horizontom. V tom čase získali aj susedný pozemok do prenájmu z pozemkového fondu. To znamenalo rozšírenie plotu. K domčeku museli pripraviť odstavnú plochu a priviesť vodu zo studne. 

„Ľudia z multigeneračných domov, kde je miesto na všetko, si takýto obytný minimalizmus nevedeli predstaviť. Odkedy tu bývame, väčšina okoloidúcich (ktorých je vzhľadom k susednej cyklistickej ceste dosť) pozitívne reaguje na veľkosť a vnímajú, že by bola aj pre nich dostačujúca.“

Domček na kolesách s plochou 25 metrov štvorcových, s drevenou konštrukciou, vonkajším oplechovaním, izoláciou, 2 loftami a tatranským profilom ich vyšiel na 22 000 eur.

V dome boli rozvody vody, elektriky a odpadu. Keďže dom nie je pripojený na elektrickú sieť, vodovod, kanalizáciu ani plyn, tieto prípojky si riešili samostatne, solárnymi panelmi, vŕtanou studňou a čističkou šedej vody. Tieto technológie ich stáli približne 10 000 eur. Zaručujú im totiž energetickú samostatnosť. Záchod je kompostovateľný a na varenie využívajú propán-butánové fľaše.

„S poľským výrobcom, ktorý mal slovenské zastúpenie, sme mali intenzívnu diskusiu, kde sme nakoniec navrhli domček podľa požiadaviek pozemku či slnka. Samozrejme sme pozerali aj na cenu, keďže financovanie takéhoto bývania nebolo možné riešiť hypotékou. Staviteľ ponúkal niekoľko úrovní výstavby od základu až po stavbu na kľúč. Naša voľba 2. úrovne znamená, že sme si sami robili zásuvky, osvetlenia, kúpeľňu, kuchyňu a podlahy. Tieto položky je samozrejme potrebné prirátať do celkovej ceny.“

Na konci februára 2024 zaplatili zálohu a na Zelený štvrtok im priviezli domček z Poľska. Plánovaný čas na výstavbu bol 1 - 2 mesiace, po mesiaci dostali správu, že je hotový. „S celou komunikáciou sme boli veľmi spokojní. Na sviatok práce sme mali hotové zariadenie aj solárnu elektráreň, čo bol posledný krok pred nasťahovaním,“ vraví Simon.

Je to obložený holodom, ktorý si svojpomocne zariadili. Vystavali kúpeľňu, kuchyňu, podlahy a elektroinštaláciu. Od výrobcu dostali aj ponuku na terasu, ktorú im priviezli spolu s domčekom. Celkovo za transport domu zaplatili 350 eur. Cena zahŕňa povolenie a cenu za kilometer.

Nízke náklady 

Simon uvádza, že najväčšou výhodou takéhoto bývania sú určite nízke náklady. „Peletová pec túto sezónu spotrebovala 28 vriec peliet, čo je pri cene 5 eur / vrece, porovnateľné s mesačným nájmom. Kúrili sme od septembra až do apríla. Pripomínam, že sme v našom offgrid domčeku bývali aj počas zimy a teplom sme naozaj nešetrili.“

Nevýhodou, ktorú však pár tak nevníma, je určite menej materialistický život. Dodáva, že odkladací priestor je v tiny house určite otázkou kreativity a dá sa do istej miery nafukovať. Avšak, od obyvateľa takéhoto bývania sa očakáva, že prispôsobí svoj životný štýl. „Nám celý dizajn ekologického bývania ladí do permakultúry, ktorú praktizujeme v sade a v záhrade.“

Jar a jeseň trávia prácou v záhrade, takže tiny house im slúži viac ako nocľaháreň. V zime vnímajú, že domček v noci vychladne, ale keďže je spálňa na lofte – pod strechou, kde je s nimi aj všetko teplo, zimné večery sú tak veľmi príjemné.

„Letné horúčavy zvládame správnym umiestnením okien a vetraním, nachádzame sa na veternom mieste, takže zvládanie ročných výkyvov sa vyrieši hlavne správnym dizajnom, ktorý sa nám našťastie podaril.“

Drevodom s úžitkovou plochou 100m2

Keď ďalší pár Jana a Ondrej rozmýšľali o ich budúcom dome, zvažovali všetky možné alternatívy. Nakoniec im zostali na výber dve možnosti. Klasická murovaná stavba alebo drevostavba.

Drevostavba vyhrávala najmä pre atmosféru, ktorú vytvára drevená konštrukcia, a samozrejme zavážila aj rýchlosť výstavby. Tá je neporovnateľne vyššia, než u klasického domu, keďže ide o tzv. suché procesy. 

„Pred finálnym rozhodnutím sme navštívili niekoľko drevostavieb a cítili sme sa naozaj príjemne. Obidvaja sme vyrastali v klasických murovaných domoch, takže sme si vedeli povedať výhody aj nevýhody,“ opisujú. 

Každá stavba určitým spôsobom zasahuje do životného prostredia. Rozhodli sa, že tento zásah chcú v rámci svojich možností eliminovať. Použitím prírodných materiálov, dreva, solárnych panelov a zelenej strechy. Dospeli k záveru, že pre nich bude najvhodnejšou voľbou drevodom. Myslia si, že život v dome sa dá spríjemniť práve správnou voľbou materiálov, vhodným výberom oplotenia, pestovaním permakultúrnych namiesto anglických trávnikov.

To všetko sú podľa slov Jany detaily, ktoré vedia prispieť ku kvalite bývania a možno zoslabiť či riešiť ekologickú krízu. Čo sa týka životnosti, hovorí, že nie je dôvod sa obávať, lebo kvalitou zhotovenia drevostavieb so správnou údržbou vydrží minimálne toľko čo murované stavby. 

Predsudky sme nemali, ani obavy z tepla. Veľa ľudí nás strašilo, že ten dom zhorí, že nám ho ohryzú myši a takýto priestor nás nemá ako ochrániť. Alebo, že nám ho odfúkne ako v rozprávke o troch prasiatkach. My len s úsmevom krútime hlavou.

Pár priznáva, že určiť presnú cenu stavby je mimoriadne náročné, keďže ju výrazne ovplyvnila aktuálna trhová a geopolitická situácia. S výstavbou začali práve v čase, keď Rusi zaútočili na Ukrajinu.

V očakávaní inflácie sa snažili včas zabezpečiť materiály ako železo a plechy, ktoré následne z trhu takmer zmizli alebo výrazne zdraželi. V takto nestabilných podmienkach je pre bežného človeka, ktorý sa v stavebníctve neorientuje, veľmi ťažké odhadnúť skutočné náklady. Finálnu sumu zatiaľ presne nevyčíslili, no prekročila hranicu 240-tisíc eur. Zdôrazňujú však, že sa vedome rozhodli nešetriť na kvalite použitých materiálov.
 

Bývanie presne podľa svojich predstáv

Jana hovorí, že veľa ľudí sa sťažuje na to, že všetko je drahé. Podľa jej slov sa však na dome šetriť neoplatí. Im sa však podarilo náklady vyvážiť najmä tým, že veľa vecí dokončujú svojpomocne, podľa toho, ako im to časovo vyhovuje. Jana je vyštudovaná projektantka a dom si chceli prispôsobiť presne ich potrebám. Na domoch z katalógu môžu robiť iba minimalistické úpravy, a to sa im nepozdávalo. Štýlovo sa chceli priblížiť severskej architektúre s drevenými prvkami.

Našli si firmu, ktorá bola ochotná počúvať ich predstavy a flexibilne na ne reagovať. Práve táto spolupráca celý proces urýchlila.
 

Veľa ľudí si pri drevodome predstaví malú chatku, ale môže mať rovnako dobré izolačné vlastnosti ako klasický. Myslím si, že takto je človek viac v kontakte s prírodou.

V drevodome sa im býva príjemne počas celého roka. V zime sa rýchlo vyhreje a dobre drží teplo, v lete sa naopak neprehrieva, takže klimatizácia nie je vôbec potrebná. 
 

„Ak chce niekto drevodom, musí rátať s tým, že drevo pracuje. Žije si vlastným životom. Napríklad, priznané trámy sa mierne ohýbajú alebo sa objavia praskliny na hranoloch. Nám sa však takéto zmeny páčia. Stavebné povolenie sme dostali v septembri 2022 a sťahovali sme sa v novembri 2023,“ hovoria na záver. 

Barbora s partnerom na hypotéku nárok nemali

Barbora s partnerom žijú v tiny house. „Hľadali sme bývanie, ktoré si ako mladý pár po škole môžeme dovoliť. Na hypotéku sme nárok nemali, vlastný pozemok tiež nie a nájom nám prišiel ako vyhadzovanie peňazí do vzduchu,“ hovorí pre Refresher Barbora.

Najskôr uvažovali o kúpe chaty, no nenašli žiadnu, ktorá by zodpovedala ich predstavám o cene. Následne zvažovali modulový alebo mobilný dom, no podľa vtedajšieho stavebného zákona ich nebolo možné postaviť bez stavebného povolenia. Istý čas dokonca zvažovali kúpu karavanu, no napokon od toho upustili. Mali isté predsudky a obavy, ako by sa v ňom dalo celoročne bývať.

Tiny house im prišiel ako výborný kompromis medzi karavanom, ktorý nevyžaduje žiadne povolenie, a modulovým domom, ktorý spĺňa parametre bežnej drevostavby. Mali však obavy z viacerých vecí, keďže v tom čase v ich okolí neexistoval žiadny takýto dom, ktorý by si mohli pozrieť naživo.
 

„Pred 7 rokmi nás celá stavba spolu s prívesom, zariadením aj jednoduchým sebestačným systémom vyšla niečo pod 10 000 eur. Veľa sme ušetrili najmä na veciach z bazaru. Príves sme kupovali z druhej ruky za tretinovú cenu oproti novému, okná sme zohnali za zlomok ceny oproti novým, nábytok sme si navrhli a spravili svojpomocne z odrezkov.“

Domček na kolesách si navrhli, rozkreslili aj postavili svojpomocne. Ušetrili tak množstvo peňazí a veľa sa pritom naučili. Hovoria, že to nie je práca pre každého, ale dá sa to zvládnuť. 

Bola to neskutočná výzva, ale aj zábava. Veľa sme sa naučili a každý detail sme si mohli spraviť presne tak, ako sme chceli.

Príves kúpili koncom augusta, do decembra mali hrubú stavbu hotovú. Cez zimu si dali oddych a na jar dokončili zvyšok. Nasťahovali sa cez leto. Pracovali iba cez víkendy, tak to bolo náročnejšie a trvalo to dlhšie, ako dúfali. Dodávajú, že v prípade každodennej práce sa to dá určite stihnúť za tri mesiace.

Výhody a nevýhody

„Ako každé alternatívne bývanie aj toto má množstvo výhod, ale aj nevýhod. Väčšina našich nevýhod sa týkala lacného sebestačného systému. Nie vždy máte toľko el. energie a vody koľko práve chcete.“

Kúrenie majú výhradne na drevo, a tým pádom to nie je teplo bez starostí, ako je človek zvyknutý napríklad z bytu. Tieto dve veci by sa dali určite vyriešiť pripojením na siete alebo lepším off grid systémom. Niekomu nemusí vyhovovať menší priestor, alebo napríklad to, že nie je možné prihlásiť trvalý pobyt na miesto, ktoré nemá súpisné číslo.

„Pre nás však vlastné bývanie podľa našich predstáv a minimálne mesačné náklady znamenali presne to, čo sme na pár rokov hľadali. Zázemie bez finančného stresu a získanie času na našetrenie peň azí.“