Silvia má v New Yorku biznis so zdravými koláčmi. Robila som ich aj pre Metallicu, stravujú sa veľmi zodpovedne (Rozhovor)

Silvia vyrába dezerty do kelímkov, ktoré sa najľahšie opisujú ako raw cheesecakes. Sú riadne sladké, no zároveň neobsahujú toľko cukru a umelých prísad. Kto si myslí, že ide o malú domácu výrobu bez väčšieho dosahu, je na omyle.

Značka Culiraw, ktorou sa Slovenka preslávila, už dorazila do viacerých obchodných sietí. Vychválil ich primátor New York City a pred koncertom ich jedli aj členovia kapely Metallica. Ako sa k tomu vlastne rodáčka z Piešťan dostala? Všetko sa dozvieš v našom rozhovore.

Zobrazit galerii

(12)

Refresher ti pravidelne prináša rozhovory s inšpiratívnymi Slovákmi zo zahraničia. Prečítaj si napríklad o Janovi, ktorý šoféruje MHD po Osle, Samovi a jeho trdelníkoch v Kolumbii, či o Matúšovi, ktorý trénuje futbalový klub v Bruneji.

Ak ťa podobný obsah baví a chceš nás podporiť, staň sa členom klubu Refresher+ a užívaj si okrem prístupu k prémiovým článkom aj početné benefity. Ďakujeme za tvoju podporu!

Žiť v New Yorku je celkom široký pojem, kde presnejšie tam žiješ?

Bývam v Astorii, je to časť Queensu.

Tvoj americký príbeh začal ešte dávno, však?

Presne, začalo to ešte pred 14 rokmi, keď som bola na výške. Motivovala ma kamoškina sestra, ktorá chodila na work and travel program, tak som chcela ísť aj ja. USA ma paradoxne vôbec nelákalo, už vôbec nie New York. (smiech)

Čo si tam robila? Chcela som ísť na Aljašku pracovať do jedného penziónu, no napokon to nevyšlo pre víza a išla som do Hamptons, čo je luxusný dovolenkový rezort neďaleko New Yorku. Nikdy predtým som v New Yorku nebola a nevedela som si predstaviť, aký je veľký. Napokon som teda skončila na Long Islande a pracovala v spomínanom Hamptons. Prišla som tam aj druhý aj tretí aj rok, keďže to bol super mix práce, oddychu, mala som pláž pod domom, párty atď.

Čo si robila po výške?

Kultúra a mentalita v USA sa mi zapáčila, tak som išla robiť na Slovensku do amerického korporátu, nemohla som sa však viac mýliť. (smiech)

Kedy si teda odišla do USA natrvalo?

V roku 2014, mala som skúsenosti z gastra, tak som pracovala ako manažérka v reštaurácii. Časom som prišla na to, že ma to až tak nebaví.

Čomu si sa tam na začiatku venovala?

Tá práca v gastre bola fajn, ale mala svoje úskalia. Musela som pracovať piatky, sviatky, Vianoce, víkendy a proste dni, keď ostatní oddychovali. Zároveň som si uvedomila, že sa nemám kam posúvať, maximálne do iného podniku, ale podstata práce ostane. Išlo aj o sezónnosť, keď prišla jeseň a zima, okolie Montauku, kde som žila, bolo zrazu ľudoprázdne. Presťahovala som sa o dedinu bližšie k NYC. Všeobecne som bola v štádiu, že potrebujem zmenu.

Ako si sa potom dostala k biznisu s koláčmi?

Spoznala som jednu babu, ktorá mala podobné zámery s podnikaním, tak sme sa o tom bavili čoraz častejšie, až som postupne začala. Najprv mimo sezóny, pričom na fulltime sa tomu venujem od jesene 2019. Musela som si vybrať, či budem robiť 2 veci na polovicu výkonu, alebo jednu a poriadne.

Prečo práve tieto zdravé dezerty, nebolo toho v tom období v New Yorku už veľa?

No, nerobila som žiaden prieskum trhu ani konkurencie. Dôležité na tom bolo, že som sama mala zdravotné problémy s trávením, žalúdkom a podobne. Zároveň som vždy milovala sladké a hľadala som prienik v týchto faktoroch. Našla som teda vec, ktorá to fixla všetko naraz.

Mala si s tým skúsenosti?

Tak roky som robila v USA v gastre a zároveň som vedela, že na dezertoch a alkohole zarobí podnik najviac peňazí, keďže je tam najvyššia marža. Mala som pocit, že viem predať dezerty, keďže mi extrémne chutili.

Aké si mala začiatky v tomto odvetví?

Moje dezerty sú vegánske, čo bolo na začiatku super na rozbeh, v tom období ešte nebolo vegánstvo tak brutálne dostupné a veľa sa o tom všade hovorilo, preto bolo super, že mali títo ľudia k dispozícii nový druh sladkostí. Veľa majiteľov obchodov po tom bažilo, pretože vegánov pribúdalo a nebolo toľko tovaru. Covid to mierne spomalil, pretože vzniklo množstvo nových podnikov a biznisov.

Držíš sa teda stále rovnakej stratégie?

Ani nie, vegánske som trošku upustila, keďže dnes je v tom už veľa inej ideológie a politiky. Zároveň som vždy robila veci tak, ako som cítila. Zmenila som aj svoj životný štýl, venujem sa oveľa viac fitness, preto sa teraz zameriavam aj na proteínové funkčné dezerty. Hlavne dnes viem, že príbeh predáva, zloženie nie je sväté, ingrediencie musia byť v USA napísané na obale, ale aj marketéri mi radili, aby som budovala značku hlavne na svojom príbehu.

V čom sú tieto raw dezerty zásadne iné?

Nemajú v sebe umelo vytvorené sladidlá. V USA tieto sladidlá vznikajú v labákoch, kde vedci normálne skúmajú cez MRI ľudský mozog, že pri akej potravine a chuti sa zapne podnet závislosti a ľudia sú potom na sladkom závislí. A ak to nemáš, tak sa to prejavuje nielen fyzicky, ale aj psychicky.

Ako by si mi predstavila tvoj produkt?

Ide o cheesecakes v krabičke. Nie sú tam žiadne umeliny a dochucovadlá. Je tam vysoký pomer bielkovín a vlákniny, nasýtiš sa z toho, preto nie je šanca, aby si sa prejedol a bolo ti následne zle. Človek si ho nemusí odopierať, pretože má aj kvalitnú nutričnú hodnotu.

Z čoho sa skladá?

Vločky, datle ako sladidlo, kešu orechy, cícer, proteín z konopných semien, kokosový olej. Potom podľa príchute je ešte pridané mandľové maslo, kakao, jahody, čučoriedky, čokoláda, slaný karamel a vanilkový.

Kde to vlastne vyrábaš?

V New Yorku fičí koncept profesionálnych kuchýň, ktoré si prenajímaš na konkrétnu šichtu. Robím to teda v jednej z nich, niektoré stroje si prinesieš, zvyšok tam je plne zariadený. Vyrábam každý druhý pondelok, mám zároveň dvoch pomocníkov do kuchyne a jedného na rozvoz.

Koľko toho za jeden deň stihneš?

Teraz sme nedávno mali najproduktívnejšiu zmenu, urobili sme 2 600 dezertov.

Balíš to priamo tam?

Áno, robíme to vlastne priamo do kelímkov, tie potom uzavrieme, dáme schladiť a následne sa rozvážajú všade, kam ich dodávam.

Vyrábaš len každý druhý pondelok, čo je tvojou úlohou po zvyšok týždňa?

Nie je to tak, že by som potom 6 dní oddychovala. (smiech) Riešim dodávky, obchody, chodím na eventy, pracujem na propagácii, mám meetingy s klientmi, je okolo toho dosť administratívy a podobne. Ale hej, keď poviem, že mám výrobu len dvakrát v mesiaci, tak si veľa ľudí myslí, že zvyšok času mám chill. (smiech)

Písala si, že tvoje koláče jedla aj Metallica. Ako si sa k tomu dostala?

Bolo to dva roky späť, keď mala Metallica koncert v New Jersey. Ja som sa o tom vlastne dozvedela až neskôr, keď mi to prezradil jeden obchodný manažér. Doteraz vlastne neviem, či to objednával priamo ich manažment, alebo nejaká cateringová firma na štadióne. Každopádne ma našli tak, že chodili po obchodoch a narazili na moje raw dezerty. Keďže Metallica sú páni v rokoch, sú vegetariáni a myslím, že niekto z nich dokonca vegán, dávajú si prísny pozor na stravu, najmä počas turné. Zavolali mi z toho obchodu, kde dodávam koláče, že či nespravím aj špeciálne dva veľké koláče, ja že jasné. Potom som sa teda dozvedela, že to bolo pre Metallicu.

Dostala sa k tebe aj nejaká recenzia?

Žiaľ nie. (smiech) Snažila som sa cez sociálne siete urobiť o tom content, tagovala som ich všade, ale napokon z toho nič nebolo. (smiech)

Bola si však na galavečierku u primátora New Yorku, ktorý ťa za to pochválil. Aké to tam bolo?

Primátor Adams bol známy tým, že mal v úrade veľa žien a usporadúval aj akcie, kde oceňoval ženy z New Yorku z rozličných odvetví ako zdravotníctvo, školstvo a tak podobne. Dostala som sa tam teda aj ja, keďže som reprezentovala gastro a dodávala som tam dezerty. Aj sme sa odfotili, trošku pokecali a povedal, že mu veľmi chutili. Bolo to v jeho rezidencii. Teraz po istom období je síce situácia mierne iná, keďže zmenil rétoriku a má niekoľko káuz, ale vtedy to bol veľký zážitok. Človek si povie, že je to len primátor, no zároveň je to primátor pre 8 miliónov ľudí.

Čo by si vybrala ako najväčšiu výhodu tvojich dezertov pre ľudské zdravie a životný štýl?

Určite to, že v nich nie je nič umelé. Strava je veľmi dôležitá a ovplyvňuje ťa na všetkých úrovniach života. Aj jeden mentor mi povedal, že gro môjho biznisu tkvie v tom, že nie je dôležité odriekať si sladké jedlá, ale skôr nájsť vhodnú alternatívu.

Je v riešení aj rozšírenie biznisu na Slovensko?

Dlhodobo o tom premýšľam, ako to dotiahnuť do dokonalosti a spustiť. Možno práve aj tento rozhovor je teda ideálnym priestorom na to, aby som ľuďom odkázala, že na tom pracujem a nie je to vôbec nereálne. Tlačím na to aj z dôvodu, že sa ma na to pýta veľa ľudí, ktorí by tento produkt u nás ocenili.