Terka vlastní upratovaciu firmu: Raz sme klientovi našli na stolíku pištoľ. S predsudkami sa stretávam stále (Rozhovor)

Počas upratovania sa so svojím tímom stretli s rôznymi úsmevnými aj bizarnými situáciami. V článku sa dočítaš, čo sa im počas zákaziek prihodilo a aj to, či sa dá upratovaním vybudovať funkčný a prosperujúci biznis. 

Čo ťa motivovalo založiť si upratovaciu firmu?

Všeobecne veľmi rada upratujem a myslím si, že pekne uprataný priestor mimoriadne vplýva na psychickú pohodu. Upratovanie ma bavilo aj keď som bola mladšia, no nerada som to robila, keď ma do toho nútila mama. Tak isto veľmi rada pozerám rôzne videá pred a po o upratovaní a organizovaní. 

Z tvojho Instagramu som pochopila, že neupratuješ sama. Máš tím ľudí, ktorí ti pomáhajú?

V podstate áno, mám brigádničky na väčšie upratovania. Je nás dokopy desať a baby chodia upratovať vtedy, kedy môžu. Na niektoré upratovania ale stále chodím aj sama.

Boli ste už na nejakom upratovaní všetky naraz?

V jednom dome nás bolo osem, pretože tam bolo asi dvadsať okien a každé malo dva metre. Vďaka tomu, že nás bolo veľa, sme umývanie zvládli za štyri hodiny.

Aké služby ponúkaš? Okrem klasického upratovania si klienti môžu objednať aj niečo iné?

Keď som začínala, tak som služby rozdelila na pravidelné a jednorazové upratovanie. Teraz už vidím, ako tento biznis funguje a chcem sa viac zamerať na generálne upratovania. To znamená, že sa upratuje úplne všetko a ak niekto chce, tak veci aj zorganizujeme. Čiže dokúpime organizéry a presypeme do nich napríklad potraviny alebo zorganizujeme prípravky v kúpeľni. 

V budúcnosti plánuješ služby ešte rozšíriť?

Áno, chcem sa zamerať aj na kancelárske priestory, no problémom je, že tie firmy majú väčšinou zmluvy so svojimi upratovacími firmami a nemôžu nadviazať spoluprácu s nami. Zároveň si cudzie firmy ani veľmi k sebe púšťať nechcú.

Na internete sa dá nájsť tisíce videí o upratovaniach extrémnych bordelov. Venujete sa aj takýmto službám?

Mali sme jeden dom, v ktorom sa neupratovalo roky, pretože jeho majiteľ oslepol a domácnosť zostala zanedbaná. Ja osobne mám takéto domácnosti radšej a chcela by som cieliť práve na takéto upratovania. Jednak preto, že efekt „pred a po“ je veľmi výrazný a zároveň milujem ten pocit, keď majiteľ príde do uprataného domu a vyjadrí veľkú spokojnosť.

Je to naozaj na nezaplatenie a vnímam to tak, že tým ľuďom pomáham, pretože niektorí na to naozaj nemajú kapacitu a nevedia ani, kde by s upratovaním začali. Chcela by som viac robiť takéto debordelizačné upratovania a zabezpečiť pokojne aj nejaký kontajner, kde by sa povyhadzovali všetky smeti.

Zobrazit galerii

(5)

Koľko vám trvalo upratať tento zanedbaný dom?

Strávili sme tam sedem a pol hodiny s tým, že nás bolo na začiatku päť a ku koncu dve alebo tri baby odišli. Bolo to naozaj dlhé a vyčerpávajúce upratovanie. 

Aké zásady hygieny pri takýchto upratovaniach dodržujete?

Mávame rukavice a respirátory. Tie nosíme aj vtedy, keď čistíme bežné kúpeľne a používame pri tom chémiu. Je to extrémne dôležité, keď tam nie je vetranie, pretože potom tie prípravky ohrozujú dýchacie cesty. Na to veľké upratovanie, ktoré som spomínala, som zohrala aj obleky, ktoré nosili zdravotníci počas covidu, ale nakoniec sme ich nepotrebovali. 

Kto tvorí väčšinu tvojich zákazníkov? Sú to skôr zaneprázdnené rodiny, ktoré nemajú čas, alebo slobodní ľudia, ktorým nevadí, že za takúto službu platia?

Je to veľmi rôzne. Na začiatku ma prekvapilo, že si nás často zavolajú ľudia k svojim rodičom. Vnímajú to ako výpomoc, pretože sami nemajú čas na to, aby im prišli pomôcť upratovať. Zároveň možno cítia vinu a pocit zodpovednosti, tak sa to snažia riešiť aspoň takýmto spôsobom.

Druhá najčastejšia skupina zákazníkov sú rodiny, kde sú obaja rodičia pracujúci, majú deti a na domácnosť nemajú čas. Často chodíme aj do starých domov na dedinách. V spoločnosti je stále stigma, že upratovať si nechajú len bohatí ľudia. Dnes však žijeme v rýchlej dobe, ľudia veľa pracujú a jednoducho na to nemajú priestor. Dnes už je to služba naozaj pre každého.

Vytvárať čisté prostredie a zdravé zázemie má nevyčísliteľnú hodnotu. Aj napriek tomu ľudia považujú túto prácu za menejcennú. Stretávaš sa s predsudkami aj ty?

Áno, deje sa mi to pravidelne. Mala som kvôli tomu na začiatku aj konflikt v rodine. Babička bola veľmi nešťastná, keď som to začala robiť a brala to tak, že budem upratovačka, čo niektorí ľudia vnímajú ako podradnú prácu. Dnes je však na mňa veľmi pyšná a v podnikaní ma podporuje.

Vtedy som sa s tým stretla prvýkrát, no trvá to doteraz. Veľakrát sa stáva, že si ľudia tú prácu nevážia, hoci za ňu zaplatia. Najmä muži sa správajú povýšenecky a dávajú pocítiť, že oni si nás zaplatili a myslia si, že nám teraz môžu rozkazovať. 

Stretli ste sa v tejto súvislosti aj so sexuálnymi narážkami?

Áno, aj s tým máme s babami skúsenosť. Boli sme upratovať v jednej firme, v ktorej pracovali robotníci a my sme museli upratovať počas ich pracovnej doby. Viaceré dievčatá z tímu sa stretli s nevhodnými narážkami, ale mňa to osobne obišlo. Chovali sa k nim škaredo, chodili za nimi a hovorili im, kde všade ešte nepoupratovali.

Zareagovali ste na to nejako? Ako sa takéto situácie riešia?

Dievčatá na to v tom momente nereagovali a mne to povedali, až keď sme zákazku dokončili. Neskôr som sa stretla s majiteľkou firmy a povedala som jej o tom. Mali sme dohodnuté pravidelné upratovania a chcela som sa v budúcnosti vyhnúť takýmto nepríjemným skúsenostiam. Viem, že bol z toho potom celkom konflikt a tých mužov si majiteľka zavolala na koberček. 

Máš z upratovania aj nejaké vtipné zážitky? Našli ste v dome napríklad niečo bizarné?

Raz za mnou prišlo jedno z dievčat s tým, že je na nočnom stolíku pištoľ a pýtala sa ma, či má aj napriek tomu stolík upratať. Povedala som jej, aby sme ho radšej preskočili. Zbrane sme sa nechytali. Doteraz neviem, či bola alebo nebola pravá, ale vyzerala dosť realisticky. 

Ešte spomínam na jedno upratovanie, na ktorom však boli iba baby z mojej firmy. Pani chcela naukladať oblečenie do skrine, v ktorej neboli poličky ani vešiaky. Nebol by to taký problém, keby nemala asi 500 kusov oblečenia. Všetok nábytok bol tým zahádzaný a nebolo vidno ani gauč. Toľko oblečenia som ešte v živote nevidela. Všetky veci chcela navyše oprať, a to napriek tomu, že nemala funkčnú práčku ani čistiace prostriedky. Bežne totiž vraj prali iba s vodou. Bola s ňou veľmi ťažká komunikácia a zaplatila nám len za dve hodiny, za taký čas sa nedalo nič spraviť.

Ako hľadáš zamestnankyne do tímu? Predsa len ich posielaš k ľuďom na najintímnejšie miesta a musia byť skutočne spoľahlivé a zodpovedné.

Nikdy sa mi nestalo, že by niekto niečo ukradol. Občas sa niečo rozbije, ale to je normálne, zatiaľ nešlo o nič hodnotné. Raz sa mi stalo, že pani išla upratovať klientovi Airbnb apartmán a pol hodinu predtým, ako mali prísť hostia, zabuchla zvnútra kľúče.

Ako vyzerá tvoj výberový proces? Inzeráty dávaš na sociálne siete a potom si s dievčatami ešte sadneš?
Áno, zvyknem písať na Instagram a do facebookových skupín, ale vo výsledku mám väčšinu dievčat po známosti. Viem, že im môžem veriť. Brať úplne nového človeka je veľmi ťažké. 

Koľko stojí vaša práca? Máš cenník nastavený fixne alebo podľa hodín?

Zo začiatku som mala fixné sumy, pretože som to vnímala tak, že je to pre ľudí prehľadnejšie. Bohužiaľ sa mi stávalo, že som vtedy robila zadarmo alebo som baby musela platiť zo svojho. Nevedela som odhadnúť čas upratovania. Dnes dávam každému cenu individuálne podľa veľkosti zákazky.

Ak ide o malé upratovanie, mám stanovenú cenu 20 eur/hodina/osoba. V tejto sume sú pokryté čistiace prostriedky, cesta, plat pre dievčatá a moja provízia. Snažím sa ísť vždy vopred na obhliadku, pretože sa občas stáva, že zákazníci na mieste nebývajú a do telefónu mi povedia, že to nie je hrozné a nebude to na dlho. Keď však začneme v kuchyni upratovať skrinky, tak to niekedy zaberie aj 4-5 hodín. 

Sú ľudia s takýmto cenníkom spokojní? Alebo nadávajú na ceny a čakajú, že bude služba lacnejšia?

Pre väčšinu klientov to je v poriadku. Zo začiatku som dávala fakt nízke sumy a za upratovanie dvojizbového bytu som si vypýtala 60 eur, čo je naozaj veľmi málo.

Dá sa podľa tvojich skúseností z upratovania vybudovať funkčný biznis?

Dá sa na tom zarobiť, ale povedala by som, že je lepšie orientovať sa na tie väčšie a pravidelné zákazky. Pokiaľ má firma už vybudované meno a stálych klientov, tak sa dá získať veľmi pekný príjem.

Musí mať človek pre upratovanie zápal alebo sa to dá robiť iba pre peniaze?

Myslím, že by sa dalo mať upratovaciu firmu, keby som na zákazky posielala len dievčatá a ja by som neupratovala. No samotné upratovanie ťa musí baviť. Keď sa niekto prihlási, že chce so mnou robiť, musí rátať s tým, že bude skutočne pracovať. Toľkokrát sa mi stalo, že niekto reagoval na inzerát, prišiel na prvé upratovanie a začal nadávať, že tam bolo veľa špiny a že je to náročné. 

Koľko hodín denne maximálne pracuješ? Máš stanovený nejaký limit?

Nemám, ale mala by som mať. Mám problém nájsť work-life balance. Snažím sa to robiť tak, aby som mala voľno aspoň jeden deň v týždni. Tiež som si dala pravidlo, že pôjdem maximálne na dve upratovania za deň. Občas sa mi stane, že mám aj tri a do toho ešte nejakú obhliadku. 

Keď prídeš domov, dokážeš ešte robiť nejakú fyzickú aktivitu? Upratovanie musí byť neskutočne vyčerpávajúce. 

Ako kedy. Záleží to od miery stresu a vypätia. Ak počas dňa 10 hodín upratujem, tak už nezvládam nič. Zároveň mám rada doma čisto, takže po práci často ešte upratujem doma. Psychicky sa cítim dobre len vtedy, keď mám doma upratané.