Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Roky bojoval za striedavú starostlivosť. Najprv dcéru mohol vídať len niekoľko hodín týždenne, neskôr každý druhý víkend.
Keď sa rozpadol vzťah rodičov malej dcéry, nasledovali roky súdnych sporov, vzájomných obvinení a právnych konaní. Príbeh Ľubomíra Glasu nie je len príbehom jedného otca. Je aj ukážkou toho, aké komplikované a zdĺhavé dokážu byť rodičovské konflikty po rozchode a aký dopad môžu mať na dieťa, ktoré sa ocitne uprostred sporu a je akýmsi rukojemníkom.
Podľa advokátky Martiny Lysinovej z L/R/P advokáti, však býva pri sporoch o deti najväčším problémom samotný konflikt medzi rodičmi, nie právne otázky. Hovorí, že rozchody prirodzene sprevádzajú silné emócie, no práve v tomto období sa od rodičov očakáva, že budú schopní spolu komunikovať a prijímať rozhodnutia v najlepšom záujme dieťaťa.
„Úlohou advokáta by nemalo byť len zastupovanie klienta v aktuálnom spore, ale aj hľadanie dlhodobých riešení, ktoré budú fungovať aj po tom, ako emócie opadnú. Takéto riešenia spravidla najviac prospievajú nielen rodičom, ale predovšetkým ich deťom,“ vysvetľuje pre Refresher.
Dnes zakladateľ projektu Rozumný Otec, opisuje dlhoročný boj o kontakt s dcérou. Práve vlastná skúsenosť ho napokon priviedla k tomu, aby začal pomáhať ďalším rodičom, ktorí sa ocitli v podobnej situácii.
„Nie som právnik ani psychológ. Som otec, ktorý si tým všetkým prešiel,“ dodáva. Viac ako štyri roky sa podľa svojich slov snažil zostať aktívnou súčasťou života svojej dcéry.
Dnes sa na celé obdobie pozerá najmä cez optiku dieťaťa. „Momentom, keď bola dcéra so mnou a bola v poriadku, som veľkú časť toho boja pustil z hlavy,“ hovorí. Podľa neho sa počas rodičovských sporov často zabúda na potreby dieťaťa a pozornosť sa presúva na konflikt medzi dospelými. Upozorňuje aj na javy ako rodičovské odcudzovanie či manipuláciu dieťaťa proti druhému rodičovi.
„Na konci dňa je najdôležitejší dobrý vzťah s dieťaťom. Bez neho vám nepomôže ani najlepší právnik, ani najlepší poradca. To je základ všetkého,“ dodáva. Ľubomír Glasa pre Refresher opisuje udalosti, ktoré predchádzali rozhodnutiu, ktoré po rokoch zásadne zmenilo vývoj celého sporu.
Advokátka Martina Lysinová, špecializujúca sa na rodinné právo, nie je žiadnym spôsobom zapojená do opísaného prípadu ani nezastupuje žiadneho z jeho účastníkov.
Všetko začalo konfliktom, ktorý riešila polícia. Jeho bývalá partnerka následne podala trestné oznámenie. Približne rok policajti preverovali podozrenia z údajného násilia a týrania.
Ľubomíra však nakoniec z ničoho neobvinili. Celé konanie vystupoval v pozícii svedka a po roku polícia zastavila trestné stíhanie bez vznesenia obvinenia. Napriek tomu súd argumentoval podozreniami, keď rozhodoval o jeho kontakte s dcérou.
Poukazuje na to, že hoci súdy zdôrazňovali prezumpciu neviny a neexistenciu preukázaných skutkov, zároveň prijímali opatrenia obmedzujúce jeho postavenie s odôvodnením, že existuje „dôvodná obava“. Neskôr sa spor presunul do Galanty a pokračoval ďalšími konaniami.
Vo februári 2022 súd rozhodol, že dcéru môže vídať raz týždenne na dve hodiny za prítomnosti starej matky dieťaťa. Neskôr prišlo právoplatné rozhodnutie, ktoré kontakt rozšírilo. „Chcel som striedavú starostlivosť, ale napokon mi dovolili byť s dcérou každú stredu na tri hodiny a každý druhý víkend,“ hovorí.
Ani to však podľa neho spor neukončilo. Naďalej sa snažil získať väčší priestor v živote svojej dcéry a zároveň sa bránil obvineniam, ktoré voči nemu zaznievali.
„Mali sme pozitívne správy od kolíznych opatrovníčok. Aj dcéra sa vyjadrovala, že chce byť so mnou rovnako ako s matkou. Očakával som, že príde ďalšia zmena, hlavne po tom, čo zastavili vyšetrovanie. Ale nestalo sa tak“ spomína.
Odôvodnenie Okresného súdu Bratislava III - nariadenie neodkladného opatrenia.
Zdroj: archív respondenta Ľubomíra
Takéto obvinenia pritom nie sú podľa advokátky v sporoch o maloleté deti výnimočné. Vysvetľuje, že samotné tvrdenia jedného rodiča nestačia a pred súdom musia byť podložené dôkazmi.
„Ak jeden rodič tvrdí, že sa druhý rodič dopúšťa násilia, týrania alebo manipulatívneho správania, je nevyhnutné, aby tieto skutočnosti vedel preukázať. Pri fyzickom násilí môžu slúžiť ako dôkazy napríklad lekárske správy či dokumentácia z trestného konania. Psychické týranie alebo manipulácia sa však dokazujú podstatne ťažšie a neraz si vyžadujú znalecké dokazovanie z odboru psychológie alebo psychiatrie,"“ vysvetľuje.
Zároveň upozorňuje, že ani situácia, keď sa tvrdenia nepodarí pred súdom preukázať, automaticky neznamená, že k psychickému týraniu alebo manipulácii nedochádzalo. Na druhej strane existujú aj prípady, keď druhý rodič obvinenia úspešne vyvráti a ukáže sa, že išlo o nepravdivé alebo emóciami skreslené tvrdenia.
Štyri roky sporov o kontakt s dcérou
„Celé roky som sa bránil a snažil preukázať pravdu, ale každý krok dopadol rovnako. Mal som pocit, že stačí, keď matka niečo povie a zásadné dôkazy a preukázanie klamstiev matky úplne ignorujú. Bývalá partnerka o mne rozprávala, že som dcéru psychicky týral, manipuloval a že sa o ňu nedokážem postarať. Nie som dokonalý, ale nikdy by som svojej dcére neublížil. Chcel som len, aby mala dcéra oboch rodičov.“
Spor sa postupne natiahol na niekoľko rokov. Podľa jeho slov ho stál obrovské množstvo času, energie aj peňazí.
Za právnikov som minul sumu, za ktorú by som si mohol kúpiť trojizbový byt v Bratislave.
Napriek tomu za najťažšie nepovažuje samotné náklady ani pojednávania. „Najhoršia bola neistota. Nikdy nevieš, čo príde ďalej a kedy budeš môcť byť s vlastným dieťaťom, a či ho matka voči tebe úplne neotočí,“ hovorí. „Treba sa nastaviť na to, že tieto spory trvajú dlho a je v nich veľa prekážok. Dôležitý je mindset, vedieť to vydržať, spracovať a ísť ďalej. Sám som si tým prešiel, mal som aj ťažšie obdobia, ale prestal som to rozoberať každý deň a nastavil som si cieľ, za ktorým som išiel vytrvalo.“
Pobyt v zahraničí otvoril nové právne otázky
Dcéra v roku 2024 začala hlasnejšie protestovať proti aktuálnemu nastaveniu, pričom počas letných prázdnin úplne odmietala návrat k matke. Bola čím ďalej v horšom psychickom stave. Mala panický strach, keďže mala v septembri nastúpiť do materskej školy, pričom vedela, že tam ju už príde vyzdvihnúť matka.
Významnou kapitolou celého príbehu bol pobyt v Dubaji, kam otec s dcérou pôvodne odišli na dovolenku. Mala to byť posledná dovolenka, kedy Ľubomír dúfal, že dcéra tam príde na iné myšlienky a jej psychický stav sa zastabilizuje.
Ľubomír opisuje, že už po príchode do Dubaja sa dcéra vyjadrila, že sa nechce vrátiť na Slovensko. Situáciu vnímal ako natoľko vážnu, že sa rozhodol plánovaný návrat na Slovensko odložiť. Namiesto niekoľkých dní tak v Dubaji zostali približne deväť mesiacov.
Počas pobytu zabezpečil bývanie, rezidentské víza aj školské zázemie. Dcéra podľa jeho opisu navštevovala medzinárodnú škôlku a na nové prostredie si zvykla takmer okamžite.
Jeho bývalá partnerka medzitým podnikla právne kroky a obrátila sa na slovenské súdy aj orgány činné v trestnom konaní. Do Dubaja však nikdy nepricestovala. Súčasťou sporu sa stala aj otázka oprávnenosti pobytu dieťaťa v zahraničí. Sám odmieta, že by konal s úmyslom obmedziť kontakt dcéry s matkou.
„Nikdy som to nevnímal ako únos. Bol som presvedčený, že konám v záujme svojej dcéry. Zabezpečil som jej stabilné a bezpečné prostredie. Sám som videl, ako sa moja dcéra znova začala tešiť zo života a jej psychický stav sa dal kompletne do poriadku. Jediné čo ma prekvapilo, bolo, že matka sa nesnažila dcéru navštíviť ani kontaktovať“ uvádza.
Osobné prežívanie tohto náročného obdobia napokon pretavil aj do umeleckej tvorby. Po návrate z Dubaja, kedy mal miestami obavy, že svoju dcéru už možno nikdy neuvidí, napísal a nahral skladbu s názvom Dopis zo SAE. Hovorí, že text piesne sa stal akousi osobnou výpoveďou a odkazom pre dcéru.
Okolnosti pobytu dieťaťa v Dubaji sú zároveň predmetom prebiehajúcich konaní, ktoré v čase vzniku článku neboli právoplatne ukončené.
Keď sa situácia obrátila
Dnes už Ľubomír rozpráva aj o zásadnom zvrate. Dcéra bola dočasne zverená do jeho starostlivosti a on sa rozhodol svoje skúsenosti pretaviť do projektu Rozumný Otec. Po návrate z Dubaja sa podľa neho situácia začala vyvíjať inak, než očakával.
„Už pri návrate z Dubaja som upozorňoval, že ak dcére nebude umožnené byť rovnako s oboma rodičmi, opäť bude mať psychické problémy. Sudkyňa z Okresného súdu Galanta to úplne odignorovala, pričom ešte viac zúžila môj styk s dcérou neodkladným opatrením. Neskôr však toto rozhodnutie Krajský súd v Trnave úplne zrušil. Ocitli sme sa tak v situácii, kedy platil pôvodný rozsudok, teda styk každú stredu a každý druhý víkend.“
Postupne však podľa neho dcéra začala znova protestovať až to začalo byť v istom momente neudržateľné. Objavovalo sa veľa situácií, ktoré dokumentoval a predkladal súdu. Časom sa ich nahromadilo toľko, že ich už podľa neho nebolo možné prehliadať.
Moment, ktorý považuje za prelomový
Jedným z okamihov, ktoré dnes označuje za dôležitý zlom, bola plánovaná dovolenka bývalej partnerky v Thajsku. Z dôvodu, že dcéra odmietla na túto dovolenku s matkou ísť, počas jej neprítomnosti sa niekoľko týždňov staral o dcéru.
Vedel som, že toto je moment, na ktorý som čakal. Dcéra bola so mnou takmer mesiac a ukázalo sa, že všetko funguje úplne prirodzene a dcéra je opäť spokojná ako keď sme boli v Dubaji.“ Za paradox považuje najmä to, že ešte krátko predtým čelil ďalším závažným obvineniam.
„Matka na mňa stihla koncom januára podať trestné oznámenie za týranie našej dcéry, no následne mi začiatkom februára odovzdala dcéru do starostlivosti počas jej dovolenky. To prirodzene vyvoláva otázky,“ poznamenáva.
Zdroj: archív respondenta Ľubomíra
Od striedavej starostlivosti k zvereniu dieťaťa
Ešte pred niekoľkými rokmi pritom bojoval za striedavú starostlivosť. Vývoj udalostí však napokon smeroval iným smerom. Podľa jeho opisu mu bývalá partnerka pod tlakom okolností dcéru nakoniec dobrovoľne odovzdala koncom apríla a informovala o tom aj súd. Následne prišlo rozhodnutie, ktorým bola dcéra dočasne zverená do jeho starostlivosti až do právoplatného ukončenia konania.
„Je paradoxné, že som štyri roky bojoval za striedavú starostlivosť a nakoniec sa situácia vyvinula tak, že dcéra skončila u mňa,“ hovorí.
Zároveň upozorňuje, že spor stále nie je definitívne ukončený. Vo veci samej pokračuje konanie a čaká sa aj na znalecký posudok. Spomína aj otázku výživného, ktoré podľa vlastných slov platil nielen počas obdobia, keď bola dcéra zverená matke, ale aj počas pobytu v Dubaji.
„Nestálo mi za to riskovať nejakú exekúciu alebo trestné stíhanie. Na výživnom som matke poslal okolo 2 800 eur v čase, kedy som sa o dcéru staral v Dubaji.“
Dňa 20. mája 2026 Krajský súd v Trnave zmenil časť rozhodnutia prvostupňového súdu. Maloleté dieťa bolo dočasne zverené do osobnej starostlivosti otca a matke vznikla povinnosť platiť výživné vo výške 60 eur mesačne. Opatrenie platí do právoplatného skončenia konania.
V súčasnosti má dcéru vo svojej starostlivosti na základe neodkladného opatrenia. Paralelne však pokračujú ďalšie súdne konania vrátane sporu o školskú dochádzku či majetky.
Hoci sa v posledných rokoch čoraz viac hovorí o striedavej starostlivosti, podľa dostupných štatistík zostáva na Slovensku najčastejším rozhodnutím zverenie dieťaťa matke.
Advokátka upozorňuje, že približne tri štvrtiny detí sú po rozchode rodičov zverené do starostlivosti matiek. Zvyšok pripadá na otcov, striedavú alebo spoločnú osobnú starostlivosť.
Podľa nej tieto čísla naznačujú, že úplná rovnoprávnosť pri rozhodovaní o zverení detí zatiaľ neexistuje. „Z vlastnej pracovnej skúsenosti pritom môžem povedať, že otcov, ktorí sú schopní starať sa o svoje deti na rovnakej úrovni ako matky, je určite viac, ako približne 9 až 10 percent, ktorým súdy zverujú deti do osobnej starostlivosti,“ uvádza.
Zo skúsenosti vznikol nový projekt
Na svojej webovej stránke uvádza, že za právne služby minul sumu, za ktorú by si podľa vlastných slov mohol kúpiť trojizbový byt v Bratislave. Aj preto sa v určitej fáze začal v konaniach zastupovať sám. „Poznal som svoje spisy lepšie než ktokoľvek iný. Každé podanie, každé pochybenie druhej strany, každé rozhodnutie.“
Vlastná skúsenosť ho napokon priviedla k založeniu projektu Rozumný Otec. Prostredníctvom sociálnych sietí, konzultácií a pripravovaného podcastu chce zdieľať skúsenosti s rodičmi, ktorí prechádzajú podobne náročnými konfliktmi.
„Čakal som, že sa mi budú ozývať najmä otcovia. Prekvapilo ma, koľko správ prišlo od žien. Niektoré ma podporujú, niektoré so mnou nesúhlasia, ale mnohé sa podelili o vlastné skúsenosti.“
Hovorí, že sa v jeho inboxe opakujú veľmi podobné príbehy. Ženy píšu, že sa o deti otcovia nestarajú, týrajú ich, no po rozchode zrazu prejavujú záujem. Podľa nich sa tak len snažia navonok vyzerať lepšie, zatiaľ čo im majú cielene robiť zo života peklo. Často sa spomína označenie narcista. Otcovia sa naopak podľa jeho slov zdôverujú s tým, že ide o vymyslené obvinenia a že deti sú voči nim zmanipulované.
„Je to veľmi podobné aj môjmu prípadu,“ hovorí Ľubomír o skúsenostiach, ktoré mu posielajú ženy aj muži. Zdôrazňuje, že projekt nevníma ako boj proti ženám. „Nie som proti ženám. Myslím si, že pre dieťa je najlepšie, keď má vo svojom živote oboch rodičov, ktorí sa oň zaujímajú,“ hovorí na záver.
