Jano bol na jablkovej brigáde v Taliansku: Robili sme 22 dní bez voľna, no za tie peniaze by som sa tam určite vrátil (Rozhovor)

Hovoríš, že ostatní pracujúci si šetria dovolenku na to, aby mohli pracovať. Oplatí sa to? 

Im určite, z pohľadu na pomer toho, koľko zarábajú doma, a koľko môžu za tých 22 dní zarobiť tam, sa im to oplatí hlavne z finančného hľadiska. Väčšina z ľudí, ktorí tam idú, doma nezarábajú nejaké veľké peniaze, takže sú radi, ak môžu za kratší čas zarobiť nárazovo viac peňazí. Sú to ľudia, ktorí prídu domov a hneď im ide viac ako polovica na výdavky.

A oplatilo sa to aj tebe? 

Áno, ak by bola príležitosť ísť o rok znova, určite by som rád išiel.

Kde ste pracovali? 

Castelbello, je to dedinka na samom severe Talianska, kde sa vlastne po taliansky ani nerozpráva. Maximálne, keď som začul niekoho niekde v obchode, ale gazda a jeho rodina hovorili len po nemecky. Rádio, jedlo a všetko bolo tiež rakúske, čiže tak, človek ani nevie, že je v Taliansku. (smiech) 

Ako si sa k tejto práci dostal? 

Cez rodinných známych. Je to partia chlapov, ktorí tam chodia už možno aj 20 rokov. Vždy pred sezónou si napíšu s gazdom, teda majiteľom toho sadu, tam to takto volajú, aby to nevyznelo neúctivo. (smiech) Napíšu mu a dohodnú sa, koľko ľudí potrebuje na aký dlhý čas. Niektorí chodia aj pred letom, na predzber, ten trvá kratšie.

Ako dlho si tam bol? 

Niečo vyše troch týždňov, pracovali sme 22 dní.

V akom režime si pracoval, koľko dní z týždňa? 

Sedem. (smiech) Tam ide práve aj o to, že nemáš voľno a makáš každý deň bez prestávky.

Kde ste bývali? 

Mali sme super ubytko s kuchyňou, vlastnou kúpeľňou priamo v dome toho šéfa sadu, na spodnom poschodí sme mali izbu my a na vrchnom býval on s rodinou. Ale počul som aj o takých, čo spali v nejakej garáži a podobne, veľa vecí na tejto brigáde záleží od toho, na akého gazdu natrafíš.

Mali ste poriešenú stravu? 

Jasné, bola bezplatná, robila nám ju rodina gazdu. Raňajky, obedy aj večere boli zabezpečené. Niekedy nám ešte aj šéf priniesol večer po pivku, keď bol dobrý deň.

Čo všetko si za ten čas robil? Zber jabĺk, strihanie konárov, úprava sietí okolo stromov a nad stromčekmi, toto asi tak najviac, no vyčnieva určite samotný zber.

Aké siete myslíš? 

Od spodu stromov bola taká sieť proti zajacom, pretože radi to chodili ohryzovať, a tým pádom znehodnotili strom. A na vrchu cez celý sad je sieť, ktorá zas chráni jablká a stromy pred krúpami.

Aký bol prvý deň v tejto práci? 

Náročný. (smiech) Myslel som si, že veď čo, idem tam do pekného prostredia, budem sa prechádzať po sade a zbierať do rúk jablká. Kdeže, po prvom dni som mal riadnu svalovku, nemal som ešte systém, ako sa k práci postaviť. (smiech) Sú to skutočne odmakané peniaze.

Ako vyzeral bežný pracovný deň v sade? 

Vstávalo sa pred šiestou. Dali sme raňajky a o siedmej sme už museli byť v sade a makať. Robilo sa 10 hodín s pauzami na desiatu, obed a potom ešte jedna poobede. Ale tak prichádzaš na ubytko pred siedmou, rozbitý a unavený, čiže sprcha, niečo zjesť, pivko a spať.

Videl som už rôzne spôsoby zberu jabĺk, aký ste tam mali vy?

Kedysi mali také vaky okolo tela, kde sme nazbierali aj 30-40 kg a museli sme chodiť aj na rebríky. Tiež záleží na tom, na koho natrafíš. My sme tam zbierali tak, že máš takú mašinu, na ktorej je položená prepravka a do tej zbieraš jablká, mašina je pohyblivá a ide celý čas popri tebe. Denne by si mal naplniť také 4 prepravky, pričom do jednej sa vojde fakt veľa jabĺk. Neviem presne, koľko som nazbieral za deň.

Koľko si denne spravil v sade krokov?

Prekvapivo málo, keď máš tú mašinu, tá ide pomaly okolo teba a musíš oberať fakt precízne, tak ani veľa nenachodíš. Najmä, keď sme mali jablká z vyšších miest na strome, používali sme posuvnú plošinu, ktorá nás presúvala podľa potreby a dokonca sa nakláňala podľa toho, v akom uhle na svahu sme boli.

Bola to nebezpečná práca?

Nie, ale keď mi hovorili o tej minulosti, tak mi nebolo všetko jedno. Keď si predstavím byť v sade, ktorý je fakt že z kopca a pod tebou sú stovky metrov ničoho a máš na sebe ten postroj, s ktorým vážiš o 30-40 kg viac, tam sa asi nechceš pošmyknúť.

Ako ťa zaúčali? 

Prvý deň chodil okolo mňa gazda, pretože som bol nový, potom už málokedy. Počul som o takých, čo sú denne pri tých robotníkoch a je z toho zbytočne stres. Naučili ma, ako zbierať jablko tak, aby sa neznehodnotilo, ideálne musí mať stopku a byť červené.

Mohol si počas dňa aj jesť „zo zdroja"? 

Jasné, keď bola pauza, bežne som si vzal jedno jablko, ale po čase ťa to už aj prejde. (smiech) Mohli sme si vziať aj domov, ale tak vieš, koľko toho naberieš, keď sme boli plné auto + batožina. Priniesol som v takej nádobke pár na ochutnanie, nič viac.

Pracovali ste za každého počasia? 

Skoro hej, ale keď sa blíži fakt silná búrka, tak sám gazda príde a povie, že nech radšej nerobíme. Chvalabohu, teraz neboli skoro vôbec daždivé dni, maximálne dva či tri, ale aj tak sme sa snažili robiť čo najviac. Nie je dobré, keď prší, lebo potom nemáš hodiny. Hovorili mi historky, že niektoré roky tam boli 20 dní a 13 z toho len pršalo.

Koľko si dokázal zarobiť? 

Bolo to tých 9 eur na hodinu, pracovali sme 10 hodín denne, dokopy to okolo 2 000 eur.

Musel si si kvôli tomu zakladať nejakú živnosť alebo podobne? 

Vôbec, vedúci nás normálne prihlásil na úrad ako brigádnikov a po práci nás štandardne vyplatil, majú to tam dobre ošéfované.

Kolujú historky o tom, že tí gazdovia niekedy zneužívajú pracovníkov. Aké máš skúsenosti? 

Len dobré, naozaj som mal veľké šťastie, pretože aj od chlapov, čo boli so mnou, som počul veľa rôznych príbehov. Ako hovorím, robili nám jedlo, za ktoré sme neplatili, mali sme dobrú hodinovku, večer nám doniesol pivko, mali sme super ubytovanie a ešte preplácal aj cestu z domu do sadu, čo bolo nejakých 10 minút. Jasné, že sem-tam to kontroloval, ale tak to musí.

Kam ste chodili na záchod? 

Vieš, keď na malú, je to prakticky jedno. Sranda bola s veľkou potrebou. Gazda nám povedal, aby sme v prípade potreby išli na veľkú do susedovho sadu, pretože tí zo susedovho sadu chodia tu na náš sad, tak aby nebolo len na jednom mieste. Vecká tam nie sú. (smiech) 

Keďže si robil 22 dní bez prestávky, nešlo ti to po niekoľkých dňoch cez hlavu? 

Dobré bolo to, že nám gazda po pár dňoch menil prácu. Po troch/štyroch dňoch sme išli zo zberu robiť strihanie konárov alebo údržbu tých sietí. Ale boli momenty a dni, kedy som makal od 7:00 a hovorím si, že fuu, ochvíľu bude 10:00 a bude pauza, pozrel som na mobil a bolo ani nie 8:00, čiže si vieš predstaviť. (smiech)

Robil si so Slovákmi? 

Len so Slovákmi, viem, že tam chodia aj Rumuni, no tí majú často na iných sadoch nižší plat a dokonca si musia variť za vlastné. Domáci by túto prácu nerobili, veď aj gazda tam mal mladého syna, no tam neexistuje tá kultúra, že príde otcovi pomôcť niečo do sadu, on chodil do svojej práce a o toto sa vôbec nestaral.

Vieš, kam tie jablká putovali ďalej? 

Priamo v dedine je obrovská firma na spracovanie jabĺk. Vlastne tam zvážajú a predávajú jablká všetci naokolo. Predstav si to tak, že ako majú ľudia na Slovensku polia so zemiakmi, tam majú tak sady s jablkami.

Dá sa táto práca robiť aj fulltime, alebo len takto sezónne? 

Tak gazda sa o to stará celoročne, pričom má pauzu možno len keď v zime nasneží. Kedysi tam chodievalo aj 16 chlapov, teraz sme boli štyria a údajne o rok už bude potrebovať len troch. Chodí sa aj na predzber, to sú nejaké dva týždne v júni, nie je to údajne až taká ťažká robota. Teda asi by bolo náročné robiť to celoročne, asi by nebolo toľko práce.