Přepnout do nočního režimu
Přepnout do denního režimu
Úterý 23. 4. 2019 svátek má Vojtěch, Vojtěška

hledej na refresheru

Odteď si můžeš článek
uložit na později.
Uložený článek najdeš v nabídce uživatele.
Doporučujeme zapnout browser notifikace, pokud budeš přihlášený na Refresheru na tomto zařízení.
Tech - Hry
19
Dominik Vetrák
6. listopad 2018, 20:18

Red Dead Redemption 2 je najlepšia open world hra histórie. Brutálny western s nádhernou grafikou prekonal GTA V (Recenzia)

Rockstar vypustil do sveta po 5 rokoch novú hru. Podľa očakávaní to jednoducho stálo za to.

Dominik Vetrák
6. listopad 2018, 20:18
Red Dead Redemption 2 je najlepšia open world hra histórie. Brutálny western s nádhernou grafikou prekonal GTA V (Recenzia)
Zdroj: Rockstar Games
Musíš být přihlášený/á, abys mohl/a uložit článek.
Nepodarilo sa uložiť zmeny. Skús sa nanovo prihlásiť a zopakovat akciu.

V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
19
Uložit na později.
Uložený článek najdeš v nabídce uživatele.

Hra bola recenzovaná na PS4 PRO

a všetky obrázky boli zachytené mnou tak, aby nič nespoilovali.

 

Štúdio Rockstar Games kedysi vydávalo množstvo kvalitných hier ako na bežiacom páse. Niektoré pre nich vytvorili iné štúdiá (ako napríklad L. A. Noire od Team Bondi), no o väčšinu sa postarali sami. V roku 2010 poslali na police obchodov westernový titul Red Dead Redemption, ktorý zaznamenal obrovský úspech ako kasovo, tak u kritikov.

 

Kvalitných westernových (a vôbec akýchkoľvek) hier na trhu nikdy nebolo a doteraz nie je, takže preraziť nebol až taký problém. Hra sa o to ale zaslúžila naozaj kvalitným a detailným spracovaním open worldu divokého západu spoločne s vynikajúco napísanými postavami a príbehom. Hneď po vydaní sa začalo pracovať na pokračovaní.

 

Po vzore manažmentu práce na GTA V sa však tentoraz na pokračovaní podieľali všetky štúdiá Rockstaru (momentálne ich majú 10, aj keď nie všetky samozrejme pracujú priamo na vývoji hier). Aj napriek tomu, že na hre pracovali tisícky ľudí, od developerov, grafikov, cez hercov, dabérov, technikov, dizajnérov, scenáristov až po kontrolórov kvality a mnohých ďalších. 

 

Hru si môžeš výhodne kúpiť tu a teraz.

 


Red Dead Redemption 2 je pravdepodobne najväčším videoherným projektom, ktorý vznikal cez 7 rokov, no a výsledok stojí za to. Vydanie hry dosť znepríjemnili správy o pracovných návykoch v prostredí štúdií Rockstar, kde musia zamestnanci makať týždenne aj 70 a viac hodín. Nadčasy sú prakticky povinné a množstvo ľudí si v tejto práci takmer zničilo životy. 

 

Ignorovať ich veľdielo by však bolo chybou a oni sami chcú, aby hráči hru nebojkotovali, pretože tým by vývojárom, ktorí počinu obetovali naozaj veľa, ublížili ešte viac. V tejto recenzii o ich útrapách ale ďalej písať nebudem.

 

Dnešný článok bude hlavne oslavou ich práce, nepopierateľného talentu a originality, akú tak často nevídame. Podobne ako som to spravil u nás na Refresheri pred piatimi rokmi pri poslednej hre od R*, aj tentoraz recenziu rozdelím do 10 bodov. 

 

Divoký západ všade, kam sa pozrieš

Je až neuveriteľné, aké malé množstvo westernových hier vzniká. Okrem série Call of Juarez tu máme pár vydarených aj legendárnych diel pre minulé generácie, no od čias PS3/Xbox 360 je akosi sucho. Okrem spomínaného Call of Juarez (dnes už bohužiaľ dlho mŕtveho) sme v roku 2010 dostali Red Dead Redemption, no a odvtedy neprišlo nič. 

 

Aby sme sa v AAA kvalite (a vlastne vôbec) vrátili na divoký západ, boli sme nútení čakať celých 8 rokov. Nepochybujem o tom, že vydavatelia sa preberú a v budúcnosti budú kolty svišťať častejšie (rovnako ako to v súčasnosti vnímame pri samurajoch/hrách zasadených do feudálneho japonska), no aj tak pochybujem, že sa niekto vyrovná vízii Rockstaru.

 

 

Talentovaní a na kosť zodratí vývojári, dizajnéri a programátori vytvorili obrovský, skutočne obrovský svet, ktorý je však nejakým zvláštnym spôsobom známy. Neprejde veľa hodín, kým sa s ním zžiješ a spoznáš všetky jeho zákutia. Len málokto dokáže dosiahnuť niečo podobné. Popravde, vlastne si ani nespomínam, kedy som sa tak rýchlo začal v open worlde orientovať po pamäti. 

 

Môže za to nádherné prostredie plné pokoja, ale aj večného nebezpečenstva. Rockstaru sa podarilo využiť každú parcelu zeme, aby na nej niečo vybudovalo. Nenájdeš tu žiadny priestor hodný orezania či vyhodenia. Neraz za to môžu scenérie schopné vyrážať dych či celkový feeling obývaného mestečka. 

 

Fakt, že sa nachádzame v Amerike na samom konci 19. storočia, je cítiť na každom kroku. Autori si skutočne dali záležať na každej maličkosti aj dôležitých aspektoch dejín a celkového "looku" divokého západu. Nezabudlo sa ani na vykreslenie sociálneho správania sa a rozdielov v charakterizácii medzi NPC vo veľkých a malých mestách či v horách a dolinách. Kľúčové slovíčko, okolo ktorého sa posledné riadky omieľam, je detail.

 

Žijúci svet plný aj tých najmenších detailov

Celkovo sa do vývoja tejto hry zapojilo viac ako 3 000 ľudí naprieč všetkými segmentmi jej obsahu. V porovnaní s niektorými AAA (aj) exkluzívnymi titulmi je to aj o 10x viac. Samozrejme, vo veľkom sa využíval outsourcing a máme tu taktiež množstvo dabérov. V každom prípade, tento počet ľudí je cítiť každú sekundu hrania, pretože svet je nesmierne bohatý, detailný a pôsobí až neuveriteľne živo.

 

A na každom mieste v hre, ktoré na teba môže nejakým spôsobom reagovať. Môžeš si byť istí, že sa tak stane vždy. Štamgasti v bare sa niekedy utíšia, keď vojdeš dnu, prípadne ti začnú nadávať a vyčítať ti, čo si tam urobil naposledy. Okolie na teba totiž reaguje a ak sa v bare pobiješ, pri jeho najbližšej návšteve ti to všetci radi nepríjemne pripomenú. 

 

 

Svet Red Dead Redemption je plný NPC, náhodných zadávateľov "misií" a ešte náhodnejších stretnutí. Zatiaľ čo zadávateľov misií môžeme označiť ako vedľajšie úlohy (na mape sa zobrazia väčšinou len vtedy, keď si v ich blízkosti, takže na niektoré nemusíš počas tvojho hrania vôbec naraziť), strangers a blikajúce bodky na mape vnímame ako náhodné stretnutia.

 

Tieto sa môžu skončiť behom pár sekúnd (či už sa ľuďom v núdzi rozhodneš pomôcť alebo nie), no taktiež môžu prerásť v samostatný quest, ktorý ťa neraz ohromí. Ak napríklad stretneš tučného chlapíka na verande, ktorý ťa pozve na večeru a pohárik, radím ti neodmietni ho. 

 

NPC majú navyše aj nejaké rutiny. Nie je to až také prevratné, ako sa sľubovalo, no ak budeš niektorých vidiečanov či mešťanov sledovať (bacha, oni si to všimnú), zistíš, že častokrát nejde len o bezcieľne blúdenie po mapke. Nie sú to len živé terče ako v GTA. Obyvateľov tohto sveta je logicky menej ako v Los Santos roku 2013, takže si autori mohli dať viac práce s ich dialógmi a AI. 

 

 

Nie je to však len o ľuďoch. Detailnosť sveta RDR 2 tkvie aj v zvieratách a ich správaní (tých je takmer 180!), prírode, osídleniach a ich dizajne a všelijakých maličkostiach, s ktorými sa počas hrania stretneš. Následne sa môžeš pozrieť na youtube a zistiť, že aj tých najmenších detailov je obrovské množstvo a Rockstar myslel azda na úplne všetko. 

Vytvorili žijúci, energický a autenticky prezentovaný svet. Zaskočí ťa svojou rozlohou, skvelým rozmiestnením kľúčových bodov a všetkým, čo ponúka. Až do konca hry ťanezačne nudiť a my ti radíme, aby si ho preskúmal dopodrobna. Nikdy nevieš, čo ťa prekvapí a čo v ňom objavíš. 


Ešte jedna veľká lúpež a potom budeme konečne voľní

Behom približne 60 hodín (ak robíš aj vedľajšie úlohy, tak viac) spoznáš desiatky postáv, pričom si väčšinu zamiluješ. Samozrejme, niektoré sú špeciálne napísané tak, aby ich hráč nenávidel, čo sa obzvlášť podarilo pri Billovi či Micahovi. Fuck Micah. Príbeh začína veľmi pomaly a chvíľu potrvá, kým si zvykneš na mená všetkých členov gangu. 

Aj preto sa v úvode nedostaneš do civilizácie. Dovtedy budeš mať dostatok času na to zblížiť sa so svojimi „bratmi" v gangu Dutch van Der Linde. Dutch je tvoj líder, chlap, ktorý zachránil mnohé stratené a osirelé deti. Jedným z nich je aj Arthur Morgan, nový protagonista, ktorý vystriedal Johna Marstona. Ako už ale dobre vieš, ide o prequel k jednotke. Súčasťou gangu je teda okrem iných aj sám Marston.

 

 

Ak jeho postavu miluješ približne tak ako väčšina hráčskej obce, hru by si mal prejsť už iba kvôli nemu. Má skutočne skvelé momenty, je nesmierne dôležitý pre príbeh a dozvieš sa o ňom značné množstvo nových informácií. A navyše vychádza s Arthurom, novou tvárou série Red Dead. K nemu ale neskôr. 

 

Neprezradím ti, koľko kapitol sa v deji nachádza, no nemusíš sa báť, že by toho obsahu bolo málo. Na každej lokácii sa zdržíš hodný kus času a budete tak mať príležitosť preskúmať mnohé mestá, hory, lúky a lesy či okolie tvojho kempu. Radím teda nepreskúmať celú mapku hneď. Včas sa dostaneš všade. 

 

Príbeh naberie na obrátkach až niekde v polovici a následne už nepoľaví. Teda v prípade, že odmietneš urobiť vedľajšie misie pre muža menom Rains Fall. Ak sa mu rozhodneš pomôcť, ukrutne to naruší tempo hry a finále. To sa začína blížiť závratným tempom, jednotlivé dejové linky sa uzavrú a ty cítiš, že prichádza koniec, avšak... z čista jasna hra predstaví novú a nie práve krátku linku. Jemne ma to vyrušilo a určite by príbeh pôsobil napínavejšie, keby sa celá tá podkapitola umiestnila niekam inam.

 

 

Celkovo je však príbeh skvele napísaný a opiera sa ako o nový svet 20. storočia, tak aj indiánske problémy, koniec zločineckých gangov a postupný rozpad rodiny, ktorý je boľavý aj očami hráča. Bez prezrádzania spoilerov sa, bohužiaľ, veľa povedať nedá. Buď si však istí, že posledné hodiny hry z teba dostanú široké spektrum emócií. 

Dan Houser a zvyšok scenáristov sa naozaj prekonali a ponúkli pravdepodobne najlepší príbeh, aký sme od Rockstar Games kedy dostali. A to už je čo povedať. Prequel sa navyše nostalgickým spôsobom prepojí z Red Dead Redemption 1 a kruh sa tak uzatvorí. Emotívne, neuveriteľne silné a zároveň odvážne. Táto hra skutočne ukazuje divoký západ v celej jeho kráse aj brutalite a niet pochýb o tom, že sa o jej príbehu bude hovoriť ešte dlho.

 

Maybe when your mother's finished

mourning your father, I'll keep her in black - on your behalf.“

Fuck you Micah and damn us both

Ešte dlhšie sa ale bude pravdepodobne hovoriť o jej postavách. Arthur Morgan prekonal Johna Marstona a v podstate väčšinu postáv herného priemyslu. Po dokončení hry môžem bez výčitiek prehlásiť, že sa zaradí medzi moje najobľúbenejšie postavy. Nie je to však iba o sympatiách, aj keď tipujem, že každý z vás sa s ním zblíži ako už dlho so žiadnou inou nereálnou postavou. 

 

Arthur je skvelo napísaná postava, ktorá sa predstaví z viacerých ľudských stránok. V priebehu hry sa jeho charakter bude štiepiť, meniť a vyvíjať, až sa z neho stane človek, ku ktorému všetci môžeme chovať rešpekt aj napriek tomu, že je nemilosrdný vrah a vďaka svojej minulosti nepochybne aj zlý človek. 

 

Áno, sú aj tu a zakaždým ťa rozosmejú. Sú totiž vyobrazení ako úplní tupci.


A aj keď nie je žiadna postava až tak vynikajúco napísaná ako Arthur, u každej si nájdeš niečo, čo sa ti bude páčiť. Nepochybne mnohým sadne Hosea, Tilly, Sadie, charizmatický Charles a samozrejme milovaný John. Na druhej strane tu máme Dutcha, ktorý je nesmierne komplexnou postavou (aj keď sa to nerieši tak otvorene a detailne ako pri Arthurovi). Jeho príbeh a osud je rovnako odzbrojujúci.

 

Rockstar vždy vedel skvelo pracovať s postavami. RDR 2 to len potvrdzuje a dovolím si tvrdiť, že prekonáva aj všetky ich scenáristické vrcholy a limity. Je tu cítiť množstvo citlivej práce a snahy skonštruovať komplexné a uveriteľné charaktery, svedomite zapracované do funkčného príbehu. 

 

Platí to aj pre vedľajšie postavy a ich dialógy, s ktorými sa autori skutočne vyhrali. Navyše, niektoré nahrali asi aj na dvakrát, keďže ich je počuť z diaľky aj z blízkosti (fakt mysleli na všetko). Skús sa porozprávať s vedľajšími postavami či len NPC na uliciach a v pohostinstvách.

 

Niekedy sa dokonca dozvieš zaujímavé informácie. Alebo sa aj pobavíš, ak sa rozhodneš byť hajzlík a pri dialógových možnostiach budeš častokrát voliť možnosť antagonise. Arthur vtedy dokáže byť pekne vtipný a nepríjemný sarkastický cynik.

 

„There is a good man within you, but he’s wrestling with a giant.“

 

Ovládanie a základné herné mechanizmy

V istom Tarantinovom filme odznelo: „Move a little strange, you're gonna get a bullet. Not a warning, not a question... a bullet.“ Prečo to spomínam v tejto recenzii? No pretože sa k ovládaniu a niektorým herným mechanizmom nedá nájsť nič príhodnejšie. A navyše to taktiež pochádza z westernu, takže...

 

RDR 2 sa vyvíjal celkom 7 rokov, počas ktorých nepochybne prešiel mnohými zmenami. Niektoré kľúčové aspekty gameplayu a ovládania však aj tak akoby pochádzali z minulej generácie. Hneď na začiatku musíš zájsť do nastavení a značne ich prekopať. Kamera, jej citlivosť pri otáčaní a mierení, zvuk, HDR, samotné ovládanie, aim assisty (tie sú defaultne nastavené tak, aby hráč len zamieril a automaticky strieľal na nepriateľov)...

 

 

Je toho skutočne mnoho. Pohrať sa s nastaveniami je kľúčové pre to, aby si si hru mohol naplno užiť a nechápem, prečo sa vývojári rozhodli znepríjemniť takto hráčom tento ojedinelý zážitok. Bohužiaľ, niečo sa nastaviť nedá. A to je priamo ovládanie v hre ako takej. Zabudni na beh pomocou L3 (ľavej páčky) a priprav sa, že tlačítko X/A pravdepodobne zoderieš. Používa sa totiž na šprint aj rýchly cval, niečo, čo budeš využívať takmer neustále.

 

Jazda na koni pritom tvorí snáď polovicu hracej doby (zabudni na klasický fast travel) a miestami to už skutočne začína byť únavné. Obzvlášť, keď ťa kôň občas vôbec nepočúva. Niekedy som s ním mal značné problémy. Spomenúť môžem ignoráciu môjho pískania či jeho úteky, keď som práve potreboval niekoho naháňať. Môj milovaný koník, s ktorým som spätý na 100%, odo mňa z nejakého dôvodu utekal a ja som musel misiu reštartovať. 

 

To je však len kvapkou vody v mori. Naštve ťa fakt, že zbrane ostávajú na koni a pokiaľ si ich pred každým zosadnutím manuálne nezoberieš, vydš sa do akcie akurát tak s koltmi. A to je nesmierne frustrujúce. Obzvlášť, keď ti hra niekedy ani nedá možnosť zbrane si so sebou vziať.

 

 

Začne totiž cutscéna a ty si nútený bojovať, zatiaľ čo tvoj kôň je niekde úplne inde a ty si nahraní. Z nejakého dôvodu sa navyše zbrane občas strácajú a aj keď si na koni, bezdôvodne zmiznú z rýchlej ponuky a ostávajú v sedle, pričom si si ich zobral k sebe len minútu dozadu.

 

S koníkom je to ťažké aj v uliciach. Ak som náhodou a nechtiac s mojím Nazgûlom do niekoho jemne strčil, okamžite som sa stal hľadaným zločincom. A nie, nedá sa na to zvyknúť. Aj po približne 70-80 hodinách hrania mi to pripadá ako úplne absurdné rozhodnutie. Neradíme však z neho ani zliezať. Môže sa stať, že po následnom nasadnutí v skutočnosti zložíš nič netušiaceho civilistu k zemi a... správne, znova po tebe policajti strieľajú.

 

Pripnúť nasadnutie na koňa a útok na rovnaké tlačítko bolo veľmi, veľmi nešťastnou voľbou. Na podobné somariny bohužiaľ narazíš počas hrania pomerne často. Tak schválne, koľkokrát si namiesto sústredenia sa na NPC, aby si ho mohol pozdraviť alebo sa ho niečo spýtať, na neho rovno vytiahol zbraň? Samozrejme, vtedy už niet cesty späť a buď prídeš o vedľajšiu misiu, „random strange encounter“, alebo o čistý štít pred šerifom.

 

Gameplay

 

Našťastie to všetko vyvažuje zábavný gameplay. Na štýl streľby si treba zvyknúť a bez assistov to vôbec nie je také jednoduché (postavy sa nepretržite hýbu a je ťažké odhadnúť, akou rýchlosťou a kam sa dostanú, čo nesmierne kvitujem). Trochu ťa zrejme začne nudiť aj jazda na koni, ktorou som určite strávil celé desiatky hodín. Fast travel je totiž nepraktický a navyše možný len z tvojho kempu (pokiaľ je na teba vypísaná odmena). 

 

Keď si však na zdĺhavé jazdy a svojský „gunplay“ zvykneš, čaká ťa absurdne veľké množstvo zábavy. Podaril sa aj systém Dead Eye vracajúci sa z prvého dielu, kedy môžeš spomaliť čas a následne označiť svoje ciele. Neboj sa ho ale používať už od začiatku, netreba ho ignorovať zo strachu, že ho nebudeš môcť používať často. 

 

 

Trochu však zamrzí, že zbrane nie sú dostatočne rozdielne a aj keď budeš vlastniť všetky, bude ti prakticky jedno, ktoré používaš. Trochu ma aj mrzelo, že som častokrát nevyužil luk. Stealth misií je ako šafranu (čo sa na divoký západ aj patrí, ja to chápem), ale ako milovník lukov v hrách som bol trochu sklamaný. 

 

Rovnako tak som bol sklamaný z ekonomického systému. Pri prehľadávaní mŕtvol rýchlo zbohatneš, no a po pár hodinách budeš mat toľko peňazí, že nebudeš vedieť, čo s nimi. Nakúpil som si všelijaké oblečenie, kúpil a pozlátil všetky zbrane, nakúpil si všetko, čo sa dá, vrátane najdrahších koní, a stále som mal na sebe nejaké dve tisícky.

 

Hra jednoducho neponúka žiadne rozumné a zábavné spôsoby investície a ekonomický systém teda nie je vyvážený. Nehovoriac o tom, že na konci hry dostaneš 20 tisíc. A keďže máš hotové aj všetky vedľajšie a hlavné misie, sú ti absolútne zbytočné.

 

Nadšený som nebol ani z craftingu, ktorý podľa môjho názoru v hre nemal byť vôbec prítomný. Jedinou prijateľnou formou mohol byť crafting špeciálnych talizmanov a podobne. Skutočne som nemal chuť zastreliť orla, nejaké ďalšie zviera kvôli tuku, aby som si až potom mohol vytvoriť až 2 (prosím pekne až 2) šípy určené na malú zver.

 

 

Len tak totiž dokážeš získať perfektnú kožušinu. Teda v prípade, že dané zviera nájdeš a dokonale trafíš so zbraňou, ktorá je na to určená. Pochopil si správne, lovenie dokáže byť veľmi otravné a nepraktické (nehovoriac o lovení rýb, uf).


Asi ako celý systém craftingu, ktorý si vyžaduje extrémne množstvo lovu zvery, zbierania byliniek, kupovania receptov a hľadania špeciálnych predmetov (bez akýchkoľvek vodítok) k získaniu obyčajných nábojov. Navyše, výroba špeciálnej munície je celkom zbytočná a ľahko prehliadnuteľná. Podobne ako s veľkým množstvom herných aspektov, ani tu ti hra nedá takmer žiadnu nápovedu a na všetko musíš prísť sami. 

Pokiaľ nemáš recept a všetky potrebné suroviny k tomu, menu tí ani neukáže, že vôbec niečo ako otrávené šípy môžeš vyrábať. A tak som ich počas hry nepoužil ani raz, rovnako ako mnohé ďalšie „gadgety“. Hra ťa k tomu navyše ani nijako nevyzýva a nedáva ti možnosť vyskúšať si ich či pochopiť, pre aké situácie sú vhodné.

 

 

Mám za sebou dostatok hier a som vo veku, kedy skutočne nepotrebujem s ovládačom v ruke viesť za ručičku, no vysvetlenie či aspoň ukázanie základov tu jednoducho malo byť prítomné. A pritom stačilo, aby sa všetko craftované mohlo dať zakúpiť aj u obchodníkov. Aspoň by sa tie tisícky zbytočných dolárov dali míňať zmysluplne.

 

Alebo sa do hry mohlo pridať viac minihier s väčšími stávkami (poker skutočne potrebuje nejaké prestížne turnaje, ale asi sa toho dočkáme v Online). Ak by som to mal zhrnúť, gameplay je jeden z herných aspektov, ktorý nijako špeciálne nevytŕča. Nesnaží sa o žiadnu revolúciu a v podstate ani veľkú evolúciu. Je to stávka na istotu s pár vydarenými a pár nevydarenými rozhodnutiami.

 

Busted!

Veľmi dôležitým aspektom hry je samozrejme „Wanted level“ a s ním súvisiaci honor level. A oba sú príšerné. Zločincom sa stávaš pri každom zločine, ktorý má svedka. Na druhej strane, česť sa ti znižuje aj za zabitie koňa či NPC na odľahlej pustine, kde nežijú ani hady. Jediným spôsobom, ako sa zbaviť odmeny vypísanej na vašu odmenu, je vyplatiť sa. 

Samozrejme, ak je len v jednom z 5 štátov na vašu hlavu vypísaných 1 500 dolárov, nie je to také jednoduché. V tom prípade sa ale priprav na to, že keď ťa zbadajú strážcovia zákona, máš po chlebe (a nemôžeš tak začať ani misiu, pretože sa k nej nevieš dostať). Nehovoriac o bounty hunteroch, ktorí vedia byť pekne otravní a dokážu narušiť misiu či zamedziť jej začatiu, ak sa nachádzajú niekde na mapke. 

 

 

Wanted level zamedzuje aj rýchle cestovanie a jediným spôsobom je tak vrátiť sa do kempu a cestovať odtiaľ. Samozrejme len v prípade, že si kemp upgradneš. Mimochodom, nerob to. Nemá to žiadne zásadné výhody. Ako som však už spomínal, policajti ťa môžu prenasledovať a začať po tebe strieľať aj za nevinné prečiny, ako je vrazenie do ľudí či obyčajná pouličná alebo barová bitka.

 

Hra ťa prakticky odhovára od toho byť psancom na divokom západe. A je pritom úplne jedno, čo a kde stváraš O lúpení vlaku sa napríklad polícia dozvie behom minúty. Rušňovodiči asi vlastnia telefóny. Vzhľadom na to, ako veľmi sa hra snaží byť seriózna a miestami aj autentická, je wanted systém skutočne tragickým mechanizmom.

Vadili mi aj nekonečné vlny strážcov zákona, nech som sa nachádzal kdekoľvek. Toto nie je GTA a v meste nie je 3 000 policajtov a tanky. Aj preto ma prekvapilo, že sa z týchto situácií nedokážeš "vystrieľať". Bohužiaľ, hru si kvôli tomu neužiješ naplno. Väčšina zábavných aktivít postavených na prezentovanom gameplayi je totiž spojená s násilím, ktoré však hra zároveň netoleruje na hneď dvoch základných úrovniach. Tú prvú a jej nefunkčnosť sme si už rozobrali. 

Nasleduje teda honor systém, od ktorého závisí aj samotný koniec hry (aj keď len kozmeticky). Ten sa ti zvyšuje a znižuje na základe vašich rozhodnutí, pomoci druhým či štýle hrania. Ak pomáhaš cudzincom, si slušný nikoho neohrozuješ, nebiješ sa v krčmách a nezabíjaš, neokrádaš ľudí, vlaky, koče a nejazdíš v meste na koni, karma sa ti bude zvyšovať a budeš za to odmenený. 

 

 

V podstate ťa hra z divokého západu, v ktorej hráš za nemilosrdného zabijaka a lúpežníka, trestá za to, že si kým si a nepriamo ťanúti neužívať si ju. A to ma neuveriteľne frustrovalo. Pridávanie a uberanie karmy navyše funguje úplne nelogicky. Ak niekomu vrátiš ranu päsťou po tom, čo ťa napadol, padne ti karma a ešte si aj hľadaný.

 

Ak do niekoho nechtiac vrazíš, bum, karma dole. Ak pomáhaš nejakému cudzincovi a tvoj kôň ho nechtiac postrčí, bum karma dole. Ak sa brániš voči pištoľníkom alebo pred nimi zachraňuješ nevinných civilistov... uhádol si správne.

 

A aby toho nebolo málo, merítko karmy skáče ako bláznivé. Prvých 20 hodín som sa snažil hrať zodpovedne, pomáhal som ľuďom, prispieval do zásob aj pokladničky gangu, nezabíjal som nevinných a robil všetky vedľajšie misie. Moja karma bola tesne za polovicou. Následne som behom 3 hodín trošku uvoľnil paru, zabil a okradol pár ľudí a ocitol som sa na druhej polovici. Približne 15 hodín som si tak hru neužíval na plné dúšky úplne, ale úplne zbytočne. 

Ešte viac ma následne šokovalo, že som behom ďalších pár hodín získal všetku pozitívnu karmu späť a ešte som ju dokonca zdvojnásobil. A pritom som nerobil nič, čo som nerobil od začiatku hrania. Red Dead Redemption 2 vie naštvať. Osobne ti radím, vykašli sa na karmu. Síce prídeš o najkrajší koniec, hru si ale aspoň maximálne užiješ. 

 

LENNNAY!!! Mah boooi...

Najgeniálnejšia a najprirodzenejšia misia v hre vlastne ani nepožaduje, aby si vytiahol revolver. Po úspešnej lúpeži más vziať svojho parťáka Lennyho na pohárik, no akosi sa to zvrtne a teba čaká vtipná výmena dialógov, úžasná cutscéna a vynikajúci záver krátkej dejovej odbočky, ktorú ty aj Lenny ešte párkrát trefne okomentuješ. 

 

 

Misie sa v celkovom ponímaní skutočne podarili. Nepôsobia repetitívne, dokážu hráča zaujať počas celej ich dĺžky a včas prinesú niečo nové a originálne, aby si sa tak nikdy nenudil. Vzhľadom na 60 hodinovú príbehovú časť je to teda veľký úspech. Rockstar sa, podobne ako CDPR pri Witcherovi, vykašľali na priemerné fillerové fetch questy a nudné postavy a dali si na hlavných a vedľajších misiách skutočne záležať. 

 

Akurát by som prijal viac prepadnutí, bounty hunter misií (niektoré z nich mali zaujímavý koncept a hĺbku), zábavnejší systém lovenia zvery (pri ňom sa preverí vaša trpezlivosť ako u žiadnej inej hry), interakcie s indiánmi či duelov. Počas celého hrania som okrem príbehových misií nezažil jeden jediný náhodný duel a nepodarilo sa mi naň ani nikoho vyzvať. 

 

„4K“ v 19. storočí, to zdieranie kože zo zvierat predsa musí vyzerať úžasne!

Párkrát to tu už odznelo a minimálne raz sa k tomu asi vrátim aj v závere pre tých, ktorí neprečítali celú recenziu. Red Dead Redemption 2 vznikalo 7 rokov a hoci sa to podpísalo na niektorých aspektoch hry negatívne, vizuálna stránka, slovensky zjednodušene „grafika“ a kvalita obrazu všeobecne tento problém riešiť nemuseli.

 

Masívna open world hra vyzerá takmer ako exkluzivity od Sony. S tým rozdielom, že po priblížení sa objavujú nedokonalosti. Keby však Rockstar malo vytvoriť tunel, respektíve lineárnu hru, myslím, že by sa bezpochyby vyrovnali SSM či Naughty Dog. Hru som hral na konzole PS4 Pro a aj keď Sony klame o tom, že si ju na tomto kúsku hardwaru zahráš v 4K, nemohol som sa na jej krásy vynadívať. 

 

 

Nejde ani o tak o detailnosť a rozlíšenie textúr ako o rozloženie jednotlivých objektov a celkový art design. Pokiaľ vieš vytvoriť nádherné prostredie, zaliať ho teplými farbami, vynikajúcim nasvietením a detailnými animáciami, máš vyhrané. A práve to sa R* podarilo na jednotku.

 

Obzvlášť prácu so svetlom, tieňmi a celkovým nasvietením by som rád vyzdvihol osobitne. Vytvoriť takú kvalitu obrazu a nasvietenia (aj skrz objekty) v reálnom čase a takom rozsahu si pýta sňatie klobúka. V mojich očiach je tento titul na vrchole skvelo vyzerajúcich open world hier. 

 

Obstojne, aj keď nie bezchybne, je na tom aj technická stránka. Framerate veľmi nepadá, kvalita textúr je nadpriemerná a poteší aj detailné spracovanie fyziky. Objekty, ľudia či zem, po ktorej kráčaš, reagujú na hráča a vlastne celý okolitý svet autenticky a podrobne zaznamenávajú zmeny, ktoré svojím konaním vytvárajú. Stovky vývojárov si dalo nesmiernu prácu aj s animáciami.

 

Tie sú síce po pár desiatkach hodín už mierne otravné (hlavne, keď ich vidíš po 500.-krát), no to nič nemení na fakte, že robia hru živšou a pohlcujúcejšou. Myslím, že to je to správne slovo. Nakoniec, oháňa sa ním aj samotné Rockstar. Pre účely dokonalého pohltenia hrou vytvorili pomalší prístup vyžadujúci si hráčovu trpezlivosť.

 

 

Odmenou síce sú nádherné animácie a množstvo detailov v hernom svete, ako aj prepracované dialógy, no niekedy je to skôr na škodu. V prvom rade je to predsa len o zábave. Tá je miestami narúšaná nekonečným preklikávaním v menu či bugmi. Niektoré sú úsmevné, keď ti však na 3 kapitoly zmiznú ľudia z kempu a s nimi okrem iného aj ich misie, dokáže to človeka naštvať. 

 

Soundtrack a geniálny dabing postáv v podaní amatérov

 

Ostáva nám posledná vec, kde už môžem len a len chváliť. Začneme špičkovým soundtrackom. Na ňom sa podieľalo vyše 100 hudobníkov. Podarilo sa im vytvoriť originálne skladby, z ktorých mnohé zarezonujú v pamäti, alebo len budú dokonale dotvárať atmosféru divokého západu či konkrétnej scény. Ver mi, takých je naozaj mnoho.

 

Príkladom je aj táto misia (obrázok nižšie). Keď sme s gangom kráčali naproti vile plnej nepriateľov , bál som sa. Netušil som však, akí nebezpeční v skutočnosti sme. Zároveň som ale po prvý raz v hre pocítil neopísateľný pocit, že som sa ocitol v skutočnom westerne. Úplne ma to pohltilo. 

 

Soundtrack ma ale najviac dostal práve v posledných 3 hodinách, kedy odznejú dve nesmierne emotívne skladby. Rockstar sa s celou hrou, jej protagonistom a spôsobom, akým určili jeho osud nepopasovali len úžasne. Je tu dávka mimoriadnej odvahy, obrovskej originality a unikátnosti, ktorú si skutočne vážim.

 

 

Samozrejme, nič z toho by nefungovalo, keby sme sa do postáv nezamilovali. A to je možné najmä vďaka práci dabérov. Jednak sa vrátili herci z jednotky, jednak sa nabrali noví. Rockstar už dlho nenajíma slávnych hercov, takže si vyberá z úplne neznámych a niekedy až amatérskych vôd.

Výsledkom je dielo tak profesionálne a dychberúce, až im celé to production values človek nie je schopný uveriť. S dabingom, respektíve nahrávaním dialógov sa skutočne pohrali. Dialógy sú vtipné, dramatické, vyhrotené, ale v prvom rade autentické. Klobúk dole.

 

 „You got sum muneh for me boi? I seen yo name in ou ledgah.“

Na západe nič nové

Rockstar Games vydalo ďalší klenot. Klenot, ktorý znova prepísal hranice a možnosti open world hier, ako aj rozprávania príbehu. Nepamätám si, kedy naposledy zo mňa hra dostala také emócie a kedy naposledy som si obľúbil postavu až tak veľmi. 

Oddanosť hre a jej kvalite je vidieť, počuť a cítiť na každom kroku, no zub času sa na hre bohužiaľ podpísal skôr ako vyšla. Zastarané mechanizmy, nešťastné ovládanie, bugy, nefunkčné základné herné mechanizmy a pár subjektívnych výčitiek tak bohužiaľ skresávajú výsledné hodnotenie. 


3 hodiny pred koncom príbehu som to mal na deviatke. Následne udalosti však zdvihli moje hodnotenie na 9,5, len aby sa zase znížilo späť na 9. Pri spätnom pohľade na veľké množstvo negatív, nefunkčných mechaník a nedotiahnutej technickej stránky nemôžem Red Dead Redemption 2 udeliť rovnakú známku ako technicky dokonalému God of War.

 

 

Ak by si sa ma však spýtal, ktorú z tých dvoch hier by som najradšej vymazal z pamäte, aby som si ju mohol dať znova, bolo by to práve najnovšie westernové dobrodružstvo. Tak úžasne napísané postavy na čele s už teraz kultovým a nezameniteľným Arthurom Morganom dorazia na herné platformy skutočne sviatočne. Náš herný sviatok je už za nami a my dúfame, že Rockstaru nebude zase trvať toľko rokov, kým nás poctí ďalším klenotom.

Ešte predtým sa ale môžeš tešiť na multiplayer mód zvaný Online (pôjde o obdobu GTA Online). Spustiť by sa mal niekedy v novembri. Vzhľadom na všetky pozitíva a negatíva udeľujem Red Dead Redemption veľmi silných 9/10. V mojich očiach tam bolo tých nedostatkov, nešťastných rozhodnutí a nefungujúcich technických či gameplayových aspektov až príliš veľa. 

Avšak, ak tomu vypáliš 10/10, nebudem sa vôbec čudovať. Tá hra si to bezpochyby zaslúži, ak jej dokážeš odpustiť jej chyby a prehrešky. Ja sa cez ne možno časom prenesiem. Neskôr, keď si uvedomím, že takéto unikátne príbehy sa v hrách bohužiaľ tak často nepíšu. A ty by si rozhodne mal byť pri tom, nech to stojí čo to stojí. 9/10

 

„Listen to me. When the time comes, you better run and don't look back. This is over.“

 

Hru na recenzovanie poskytol Brloh, ktorému touto cestou ďakujeme.

Pevne veríme, že ťa naša recenzia presvedčila o kúpe. Na čo ešte čakáš?

 

 

Ondra ešte hru nedohral, ale má na ňu jasný názor

Jaké hodnocení bys dal ty?
0/10
Foto: Rockstar Games/Dominik V. Tagy: Rockstar Games, Red Dead Redemption 2
Ohodnoť článek
14
Sdílej článek
Hodnocení tohoto článku je dostupné jen s aktivním předplatným REFRESHER+.
Předplatit
Zrušit
Při hodnocení článku nastala chyba. Zkus se nově přihlásit a znovu ohodnotit článek.

V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Jako neregistrovaný jsi tento měsíc přečetl už 1/40 článků. Přihlas se pro neomezený přístup. Jako neregistrovaný jsi přečetl už 1/40 článků za měsíc. PŘIHLÁSIT / REGISTROVAT PŘIHLÁSIT
Nejčtenější
Záleží nám na soukromí čtenářů. I z toho důvodu ti poskytujeme detailní informace o tom, jak využíváme soubory cookies a jiné technologie zabezpečující správné fungování a vývoj stránky. Pro víc informací si přečti naše Zásady ochrany osobních údajů , kde najdeš, jak používáme soubory cookies, případně se seznam s Podmínkami užívání portálu platnými od 24. 5. 2018. Zpracování cookies můžeš zabránit nebo změnit své preference v nastaveních internetového prohlížeče. Pro detailnější nastavení klikni na víc možností níže.
Upozornění na právo nastavení ochrany osobních údajů na Refresheru

Vzhledem k existujícím i chystaným změnám v zákonech ti dáváme možnost detailního nastavení zpracování osobních údajů a preferencí spojených s jejich zpracováním.

Přečti si možnosti, posuň zobrazení níže, nastav si své preference a klikni na tlačítko Souhlasím, když budeš chtít pokračovat na Refresher. Soubory cookies jsou důležitou součástí technologie v tvém prohlížeči. Jsou natolik důležité, že je budeme muset použít pro zapamatování si toho, že jsi toto okno potvrdil/a, v opačném případě bychom ti ho museli zobrazovat znovu a znovu.

Údaje, které zpracováváme, když používáš Refresher
Ze strany Refresheru sbíráme tyto osobní údaje:
  • Když navštívíš Refresher, uchováváme informace o tom, které články sis přečetl, identifikátory zařízení a prohlížeče, část IP adresy nebo IP adresu v případě přihlášení, soubory cookies a polohu.
  • Při přihlášení do účtu e-mailovou adresu.
Proč sbírá Refresher tyto údaje:
  • Ke zlepšení kvality našeho webu a vývoji nových webových služeb.
  • K provádění analýz a měření s cílem pochopit, jak je náš web využíván.
  • K tomu, abychom nezobrazovali obsah, který jsi už viděl.
  • Pro zobrazování přizpůsobeného obsahu, jako jsou například relevantnější články.
  • Pro schopnost identifikovat tě jako uživatele při přihlašování do svého účtu.
Sbíráme údaje pro partnery a reklamní sítě:
  • Identifikátory zařízení a prohlížeče, část IP adresy, soubory cookies a poloha.
Proč sbíráme tyto údaje pro partnery, třetí strany a reklamní sítě:
  • K tomu, aby mohli fungovat a zobrazovali relevantnější a užitečnější reklamy.
Seznam reklamních sítí a nastavení reklam

Nevyhnutelné osobní údaje – cookies – pro zobrazování reklam sbíráme pro následující společnosti:

Google (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)
formulář kontakt v souvislosti s osobními údaji >

AdForm (AdForm Aps,Wildersgade 10B, 1. Sal., DK-1408, Copenhagen, Denmark, ID: 26434815)
kontaktní údaje pro nejbližší pobočku >

Seznam (Seznam.cz, a.s, Radlická 3294/10, 150 00, Praha 5, 26168685)
kontaktní údaje pro nejbližší pobočku >

 

Možnost vypnout si personalizování reklam a sbírání osobních údajů pro jednotlivé partnery:

Upravit nastavení typů reklam Google - personalizování od společnosti Google

Upravit nastavení typů reklam AdForm - personalizování od společnosti AdForm

 

Svá nastavení pro všechny ostatní reklamní sítě, i ty, které na Refresheru nenajdeš, si můžeš prohlédnout na stránce youronlinechoices.com/uk/your-ad-choices

Měření a analýza návštěvnosti

Google, Služba Google Analytics (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)

Vlastníci webových stránek používají ke zlepšení funkčnosti svých stránek údaje shromážděné službou Google Analytics. Shromážďování údajů můžete deaktivovat tak, že si stáhnete a nainstalujete doplněk pro svůj prohlížeč.

Stáhnout doplněk pro prohlížeč

Gemius (Gemius s.r.o. Na Výsluní 201/13 100 00 Praha 10 Česká republika)

Společnost Gemius podobně jako služba Google Analytics vyhodnocuje a měří návštěvnost na některých webových stránkách. K měření využívá Cookies, které si můžeš deaktivovat ve svém prohlížeči.

Hotjar (Hotjar Limited, company number C 65490, Level 2, St Julian’s Business Centre, 3, Elia Zammit Street, St Julian’s STJ 1000, Malta)

Hotjar využíváme k analýze návštěvnosti a chování uživatelů. Vytváří nám mapu aktivity návštěvníků, a to na webových stránkách, které vizualizuje a vyhodnocuje. Tyto informace nejsou sbírány vždy, nikde nejsou spárovatelné s aktivitami uživatelů a není tedy možné identifikovat jednotlivce, ale Hotjar ti může nastavit soubory cookies.

Ovládací prvky související s prohlížečem

Nastavení souborů cookies

Soubory cookies jsou životně důležitou součástí technologie ve vašem prohlížeči a slouží ke zlepšení prostředí při používání internetu.

Pokud například na určitém webu nastavíte předvolený jazyk, soubory cookies pomohou prohlížeči zapamatovat si tuto volbu. Některé nebo všechny soubory cookies můžete též zablokovat, to ale může vést k narušení fungování některých funkcí na internetu.

Mnoho webů například vyžaduje zapnuté soubory cookies, když se chcete přihlásit.

Zásady ochrany osobních údajů
Další informace o tom, jak Refresher používá cookies ke zlepšení služeb
  • Přihlašování – pro účely přihlašování potřebujeme tvoji e-mailovou adresu.
  • Přizpůsobení – pro zjištění toho, co tě zajímá, vytváříme tvůj unikátní profil. Pokud nějaké informace posbíráme, najdeš je ve svých nastaveních soukromí a profil můžeš upravit, změnit nebo celé personalizování vymazat.
Jak změnit nastavení zpracování osobních údajů?

Pokud změníte názor, kdykoliv můžete tyto údaje změnit na adrese https://refresher.cz/nastavenia/sukromie.
Pokud toto okno nechceš vídat, když nás navštívíš z jiného zařízení nebo prohlížeče, přihlas se a tvé preference si zapamatujeme.