- produkty a služby určené pro osoby starší 18 let
- sex, nahotu a jiný nevhodný obsah
- násilí, krev nebo obsah nevhodný pro citlivé povahy
Z nálezu chlapcovej mŕtvoly boli zdesení aj ostrieľaní vyšetrovatelia.
Pohľad spoločnosti na pedofilov nie je vo všeobecnosti veľmi chápavý. Viac ako chorých ich skôr vnímame ako násilných sexuálnych deviantov, ktorí chcú za každú cenu ublížiť každému dieťaťu. Takýto pohľad je však veľmi skreslený a stereotypný, keďže podiel účasti pedofilov v sexuálnych a vražedných činoch je vskutku nízky.
Povesti násilného sexuálneho devianta však nejeden pedofil z času na čas potvrdí. A to je aj prípad Jaroslava Papeža, ktorý sa do českej kriminalistickej histórie zapísal ako jeden z najbrutálnejších pedofilov.
Jaroslav Papež
Začnime však pekne po poriadku. Jaroslav Papež narodený v roku 1942 neďaleko Prahy bol odmalička okolím popisovaný ako tichý a samotársky. Do detského kolektívu sa veľmi nezapájal.
Aj napriek svojej samotárskej povahe ale vedel byť k ostatným priateľský. Okrem socializácie mal problémy s prospechom, v poslednom ročníku neprešiel až zo štyroch predmetov. Z toho dôvodu vychodil len 7 tried základnej školy, po ktorej sa rozhodol vyučiť za košikára.
Následne začal vypomáhať v chodovskom kine ako premietač. Po ukončení potrebných skúšok začal napokon pracovať ako premietač v pražskom kine Metro. Už vo svojich 20 rokoch bol pre políciu známym objektom. Pozíciu premietača začal totiž využívať tak, že lákal malých chlapcov na neprístupné filmy, ktoré môžu pozerať z jeho premietačskej kabíny.
Kino, v ktorom sa incident odohral
Takýmto spôsobom mal k sebe nalákať troch chlapcov, čo stačilo to na to, aby sa o Jaroslava Papeža začala už v roku 1962 zaujímať polícia, resp. Verejná bezpečnosť. Z výpovedí plynie, že Papež maloletých chlapcov lákal do svojej kabíny za účelom sexuálnych hrátok, pričom s každou ďalšou obeťou sa miera jeho agresie voči nim stupňovala.
Zatiaľ čo prvého chlapca „iba“ vyzliekol, v druhom prípade 12-ročnému chlapcovi bodal ihly do ruky a u tretej obete sa už ukájal jeho škrtením. Za tieto činy bol napokon v roku 1964 odsúdený na nepochopiteľne nízky trest. Jeden rok odňatia slobody s odkladom na tri roky.
