Nicol má medailu za najlepšiu študentku z celého Inštitútu psychiatrie, psychológie a neurovedy v Londýne.
Nicol Bergou je Slovenka, na ktorú môžeme byť právom hrdí. Vyštudovala psychiatrický výskum na Inštitúte psychiatrie, psychológie a neurovedy na King’s College v Londýne, ktorý je najlepší svojho druhu v Európe a druhý najlepší po Harvarde. Za svoje excelentné výsledky získala ocenenie najlepšej študentky z celej školy a momentálne sa venuje ďalším výskumom na univerzite.
V rozhovore nám opísala prácu v ženskej väznici, financovanie štúdia na jednej z najlepších škôl na svete, účinky drog na psychické poruchy a mnohé iné.
V tomto rozhovore sa ešte dozvieš:
- Aké psychické problémy Nicol skúma
- Ako sa dostala na jednu z najlepších škôl na svete
- Čo bolo najťažšie na práci v ženskej väznici
- Aký vplyv majú drogy na psychické choroby
- Koľko stojí magisterské štúdium v Londýne
- Aký je najväčší rozdiel medzi štúdiom na Slovensku a v Anglicku
Nicol, pôsobíš v Londýne na jednom z najlepších psychiatrických inštitútov na svete. Ako si sa tam dostala?
Do Londýna som prišla po maturite s poloprázdnym kufrom a úplne bez peňazí. Prišla som za mamou, ktorá sa sem prisťahovala pár mesiacov predo mnou. Bývali sme v jednej izbe, neskôr aj s mojím bratom. Prvé dva roky som pracovala ako chyžná v 5 hviezdičkovom hoteli v centre Londýna a potom som sa rozhodla prihlásiť na univerzitu.
V 18-tich rokoch som začala trpieť úzkostnou poruchou, ktorú mám dodnes. To ma viedlo k výskumu psychiatrických ochorení.
V čom je najviac poznať kvalitu štúdia?
Inštitút psychiatrie, psychológie a neurovedy na King’s College v Londýne je najlepší svojho druhu v Európe a druhý najlepší po Harvarde vôbec. A je to vidieť. Profesori sú celosvetovo uznávaní experti.
Niekoľkým z nich bol za ich úspechy udelený rytiersky stav a podobné hodnosti. Na inštitúte sú špičkové laboratóriá a najnovšie technológie. Počas štúdia som mala možnosť pracovať na diplomovej práci s profesorkou Janet Treasure, svetovou špičkou vo výskume porúch prijímania potravy.
Predtým, ako prejdeme k tvojim excelentným výsledkom, ktoré si na King’s College dosiahla, ako veľmi ťažké je dostať sa na túto školu?
King’s College má dosť vysoký štandard čo sa týka prijímačok. Predtým, ako som začala študovať magisterské štúdium na King’s College, spravila som si bakalára z psychológie na inej londýnskej univerzite. Bakalára som skončila s vyznamenaním a dostala som ocenenie za najlepší celkový výsledok. To mi určite pomohlo, keď som sa hlásila na magisterské štúdium. Za 4 roky štúdia som strávila väčšinu volného času chodením na konferencie a prednášky.
Vyštudovala si psychiatrický výskum. Čo ťa viedlo práve k tomuto zameraniu?
Psychiatria a psychológia ma vždy fascinovali, okrem toho som v 18-tich začala trpieť úzkostnou poruchou, ktorú mám dodnes. To ma viedlo k výskumu psychiatrických ochorení a k nádeji, že môj výskum prispeje k zlepšeniu kvality života pre ľudí, ktorí trpia mentálnymi poruchami.
V ženskej väznici som pracovala 10 mesiacov. Napriek tomu, že veľa z tých žien spáchalo ohavné zločiny, bolo veľmi zaujímavé dozvedieť sa o ich živote.
Počas svojho štúdia si získala mnoho ocenení za výskum. Čo si skúmala?
Za posledný rok som mala možnosť pracovať na viacerých výskumoch. Jedným z nich bola moja diplomová práca, ktorá sa venovala skúmaniu podmienených reflexov u žien s anorexia nervosa. To zahŕňalo novo vytvorenú aplikáciu, ktorou sme merali rýchlosť a silu podmienených reflexov strachu, čo prispieva k nadobudnutiu tohto ochorenia.
Počas štúdia som taktiež navrhla výskum o použití lieku Riluzone, ktorý sa momentálne používa na liečbu amyotrofickej laterálnej sklerózy u pacientov s anorexia nervosa. Tento koncept sa nazýva drug repurposing, kde sa vezme súčasne používaný a schválený liek a skúma sa jeho využitie v inom ochorení na základe biologických procesov.
Tým pádom sa liek môže dostať na trh a k pacientom oveľa rýchlejšie, ako keby musel prejsť niekoľkými fázami klinických testov a získať všetky potrebné povolenia. Za dizajn tohto projektu som dostala ocenenie profesora Shitij Kapura za inováciu vo výskume.
Dlhé roky sa predpokladalo, že marihuana spôsobuje schizofréniu. Nedávny výskum ukázal, že určitá zložka v marihuane má naopak ochranné účinky.
Vraj si bola aj v ženskej väznici. To bolo tiež súčasťou výskumu?
V ženskej väznici som pracovala 10 mesiacov počas školy. Pracovala som v tíme klinických psychológov, ktorí poskytovali terapiu ženám s hraničnou poruchou osobnosti. Mojou úlohou bolo ohodnotiť výsledky tejto terapie a zistiť, aký postoj k nej majú ženy.
Asi nebolo jednoduché pracovať s väzenkyňami s psychickými poruchami, o to viac, ak si predtým nemala podobnú skúsenosť…
Ženy s hraničnou poruchou osobnosti majú impulzívne správanie a sebadeštruktívne sklony, čo občas znamenalo, že práca s nimi bola náročná. Okrem toho nám prácu komplikoval prísny väzenský režim.
Napriek tomu, že veľa zo žien, s ktorými som sa vo väzení stretla, spáchali ohavné zločiny, bolo veľmi zaujímavé dozvedieť sa o ich živote. Takmer každá z nich bola v detstve týraná a zneužívaná a ich príbehy boli neskutočné smutné. Je ľahké ľudí odsúdiť na základe ich činov, no nemali by sme zabúdať na to, že aj takí ľudia si zaslúžia pomoc a často ju potrebujú najviac.
Nie je to ako vo filmoch. Ľudia so schizofréniou v drvivej väčšine nie sú násilní a nie je dôvod sa ich báť.
Čo je hlavným cieľom tvojho výskumu?
Dúfam a verím, že môj výskum povedie k zlepšeniu kvality života ľudí. Či už priamo cez vývoj a testovanie nových liečebných postupov, alebo nepriamo cez nadobudnutie nových vedomostí mentálnych chorobách. Taktiež by som chcela prispieť k zlepšeniu prístupu širokej verejnosti k psychickým chorobám. Nie je to tak, ako to býva vykreslené vo filmoch. Napríklad, takí ľudia so schizofréniou nie sú v drvivej väčšine násilní a nie je dôvod sa ich báť.
Aká je úspešnosť úplného vyliečenia psychickej choroby?
Myslím, že je stále veľký rozdiel v úspešnosti liečenia fyzických chorôb v porovnaní s psychickými. Väčšina fyzických ochorení má určený liek, ktorým danú chorobu vieme vyliečiť. U psychických ochorení je to zložitejšie.
Vo väčšine prípadov nepoznáme ich príčinu, nerozumieme celkom ich prejavom a príznakom a liečime symptómy namiesto ochorenia. Okrem toho, lieky, ktoré v súčasnosti používame nie sú veľmi účinné a často spôsobujú nepríjemné vedľajšie účinky.
Napríklad taká schizofrénia. Približne 30 % pacientov trpí takzvanou treatment resistant schizophrenia, čo v skratke znamená, že sa ich stav nezlepší pri liečbe tradičnými liekmi. Pacienti, u ktorých antipsychotiká zaberajú, často trpia nežiadúcimi účinkami ako je nadváha, tiky svalov tváre, sexuálne poruchy a podobne.
Navyše, tieto lieky sú efektívne pri liečbe iba určitých symptómov a nemajú takmer žiaden efekt na iné. U väčšiny psychiatrických porúch sa odporúča kombinácia farmakologickej a psychologickej terapie.
Myslíš, že problém je aj v tom, že ľudia trpiaci psychickými chorobami sa často za svoj stav hanbia?
Áno, problémom je stále aj stigma. Ľudia, ktorí trpia fyzickými chorobami väčšinou neváhajú navštíviť lekára a ich rodina, priatelia či zamestnávatelia sú chápaví a snažia sa pomôcť. Psychické problémy sú však stále tabu. Ľudia si myslia, že psychické problémy sú znakom slabosti, a preto váhajú navštíviť lekára a skrývajú ich pred blízkymi.
To znamená, že psychické problémy sú často diagnostikované niekoľko mesiacov až rokov po vypuknutí a pacient sa dostane k liečbe s veľkým oneskorením. Avšak z výskumov vieme, že prognóza ochorenia je oveľa lepšia pri väčšej liečbe. Preto odporúčam navštíviť lekára, ak si myslíte, že máte psychické problémy. Koniec koncov, mozog je orgán, ako každý iný a zaslúži si, aby sme mu venovali rovnakú pozornosť.
Štúdium v Anglicku si nemôže dovoliť každý, a preto vláda poskytuje pôžičky. Ja tú moju budem splácať najbližších 30 rokov.
Čo je zatiaľ najmenej preskúmanou psychickou chorobou?
To je ťažko povedať. V každom prípade ale výskum mentálneho zdravia priťahuje oveľa menšie investície ako výskum vo fyzickom zdraví. V Spojenom kráľovstve napríklad iba 5,5 % z celkových investícií do zdravotného výskumu je pridelených na výskum mentálnych chorôb. To vychádza približne na 9,75 libier na pacienta s psychickou poruchou.
Pre porovnanie, výskum rakoviny má určených 19,6 % celkového rozpočtu, približne 1 571 libier na jedného pacienta. V žiadnom prípade nechcem naznačiť, že by sme mali investovať menej do výskumu rakoviny. Ale mali by sme takisto investovať viac do mentálneho zdravia. A nie len preto, že psychické problémy sú jedným z najväčších dôvodov práceneschopnosti vo svete.
A čo drogy a psychické choroby? Je tam spojitosť?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Aká existuje spojitosť medzi psychickými chorobami a drogami
- Na akom výskume momentálne Nicol pracuje
- Čo chystá v kariére do budúcna
- Ako sú na tom slovenské školy v porovnaní s anglickými