Opýtali sme sa niektorých slovenských rich kids, ako sa líši ich súkromný život od toho Instagramového či odkiaľ pochádzajú ich financie. Čo si o ich správaní myslí psychológ?
Cieľom článku je pozrieť sa na správanie vybraných respondentov na sociálnych sieťach, priniesť aj iný pohľad na ich prezentovanie sa v luxusnom svetle a taktiež poukázať aj na následky takéhoto správania. Podľa psychológa si totiž takto prezentujúci ľudia musia byť vedomí aj svojej zodpovednosti, keďže pôsobia ako vzory pre mnohých svojich sledovateľov.
Aj ty si si pravdepodobne všimol, že v posledných rokoch sa na sociálnych sieťach rozmohli profily tzv. Rich Kids. Už podľa názvu možno tušíš, že ide prevažne o mladých ľudí, ktorí sa na sociálnych médiách a predovšetkým Instagrame chvália drahým oblečením, autami, nehnuteľnosťami či vo všeobecnosti svoíim luxusným lifestylom.
Aj v našich končinách by si ich našiel hneď niekoľko a práve z toho dôvodu sme sa rozhodli vybrať konkrétne piatich Slovákov, u ktorých je viac než zrejmé, že si na finančný deficit rozhodne nemôžu sťažovať, a túto skutočnosť dávajú jasne najavo aj prostredníctvom sociálnych sietí.
Opýtali sme sa našich respondentov napríklad aj to, ako sa líši ich súkromný život od toho internetového, odkiaľ pochádzajú ich financie a ako to vôbec celé vnímajú. Všetkým opýtaným sme položili rovnaké otázky. O rozmanitosť odpovedí však rozhodne nebola núdza.
V tejto súvislosti sme sa navyše rozhodli osloviť aj odborníka – psychológa PhDr. Roberta Krauseho, ktorý nám zodpovedal, čo si o podobnom vystupovaní na internete myslí z odborného hľadiska. Jeho citácie sa nachádzajú v sivých boxoch uprostred jednotlivých vyjadrení slovenských rich kids a taktiež aj v zhrnutí na záver článku.
Otázky pre respondentov:
1. Považuješ sa za pózera alebo sa tvoj súkromný život nijako nelíši od toho instagramového?
2. Aký má podľa teba vplyv na "bežných" ľudí, ktorí ťa sledujú fakt, že vidia na tvojom profile príspevky s drahým oblečením, autami či závideniahodným životom?
3. Nebojíš sa, že ťa niekto na ulici okradne, keď pridávaš na Instagram drahé veci?
4. Odkiaľ pochádzajú tvoje financie?
Vanda Janda
Vanda Ivica Jandová je známa dizajnérka, fashion blogerka a samozvaná full-time diva. Momentálne je okrem módnej návrhárky a známej instagramovej influencerky aj študentkou ateliéru módnej tvorby na pražskej UMPRUM pod vedením Pavla Ivančica. Svoje luxusné módne kúsky často prezentuje aj prostredníctvom sociálnych sietí. Na Instagrame má už cez 32-tisíc sledovateľov.
1. Môj súkromný život mi príde omnoho zaujímavejší než ten na sociálnych sieťach. Mám iPhone asi 5, do ktorého okrem pracovných záležitostí ani nepozerám a zdieľam len pre mňa vizuálne príjemné momenty. Tie významné si nechávam pre seba.
2. Myslím a verím, že väčšina mojich sledovateľov je rovnakého myšlienkového nastavenia ako ja. Je to skôr motivácia, než vyťahovanie sa. Ja beriem drahé kabelky ako investíciu a nosím ich už veľa rokov, čo nakoniec financie šetrí. Navyše, na všetky drahé kúsky som si našetrila sama, a to už aj ako tínedžer. Myslím, že to ide, ak je človek dostatočne schopný. Samozrejme, materiálne pôžitky nie sú to najdôležitejšie, kam treba financie vkladať.
3. Nie, nebojím. Verím ľuďom.
4. Mám 21 rokov a už tretí rok sa plne živím sama. Som módna návrhárka a do tejto profesie investujem najviac financií, no zároveň je to aj môj hlavný zdroj príjmu. Ďalší je zo spoluprác s rôznymi značkami.
Závislosť na uznaní
Podľa psychológa Roberta Krauseho je pre nás ľudí významné dostávať spätnú väzbu od okolia. „Sociálne siete umožňujú, aby ľudia o sebe vytvárali príbehy, v ktorých vystupujú ako hlavní hrdinovia s rôznymi cieľmi, pričom v mnohých prípadoch ide zo psychologického hľadiska najmä o uspokojenie potreby pozornosti, ocenenia či uznania.“
„Môže nastať situácia, že človek začne byť závislý na ocenení a uznaní od druhých ľudí, nakoľko ide o neuropsychologický fenomén, kedy jednotlivcovi za každý priaznivý lajk či komentár centrum odmien v mozgu (Nucleus Accumbens) vypustí do organizmu hormóny, regulujúce príjemné pocity (najmä dopamín).
Tým sa ľudia často stávajú závislí práve na tejto chemickej reakcii, ktorá je podobná návykovému správaniu, nakoľko aj pri iných závislostiach jednotlivec prežíva uspokojenie spôsobené práve hormonálnymi zmenami v rámci organizmu,“ dopĺňa expert.
Luana Mazreku
Luana Mazreku známa najmä skôr pod jej instagramovým menom lolinkalola pochádza z Albánska a na svojom profile má takmer 50-tisíc sledovateľov. Okrem Instagramu sa venuje aj podnikaniu v mnohých sférach. Popri tom všetkom ešte stíha študovať už tretiu vysokú školu.
1. Za pózera sa nepovažujem, ale môj súkromný život je o úplne iných hodnotách ako ten Instagramový. Samozrejme, väčšinu dní dbám o svoj výzor, aby som bola upravená a vkusne oblečená, ale mávam aj dni, kedy bežne vybehnem do Auparku úplne nenalíčená a v obyčajných starých teplákoch.
Na Instagrame podľa mnohých ľudí pôsobím dosť povrchne a namyslene, ale hneď ako ma niekto z ľudí zdieľajúcich podobný názor spozná, zistí, že opak je pravdou a v skutočnosti som veľmi pokorná slečna, ktorá sa zaujíma prevažne o štúdium práva, vzdelávanie sa v mnohých oblastiach, plnenie si životných cieľov, rodinu a iné veci s nemateriálnou povahou a výzor rieši iba do bežnej prijateľnej miery.
2. Moje príspevky na ľudí vplývajú určite rôzne. Na niektorých v pozitívnom zmysle, pochvália, inšpirujú sa, pýtajú o rady. Na niektorých naopak v negatívnom zmysle, to však ide o tzv. hejterov, ktorí nikomu nedoprajú a robia si tým iba komplexy. Všetky reakcie sú zrkadlom postoju k životu každého jedinca.
3. Mňa už okradli, a to rovno tak, že mi vykradli byt so všetkými mojimi luxusnými kabelkami, šperkami, diamantmi, hodinkami, topánkami, dokonca mi ukradli aj mnoho luxusných parfumov, kozmetiku, oblečenie a ešte aj nabíjačku na telefón (smiech). Suma odcudzených vecí sa vyšplhala na niekoľko desiatok tisíc eur. Odvtedy sa toho nebojím, ale dávam si väčší pozor.
4. V minulosti som sa venovala podnikateľskej činnosti, teraz sa jej venujem znova, ale v inom odbore ako predtým. Momentálne mi ale hlavne prispievajú rodičia, keďže som študentkou už tretej vysokej školy, začo som veľmi vďačná.
Ľudia majú veľkú moc ovplyvňovať druhých
„Je významné dbať na to, že na sociálnych sieťach môžeme skreslene prezentovať seba samého s cieľom osloviť určitú časť publika, pričom kontakt tvárou v tvár však následne nemusí reflektovať tzv. narácie (príbehy), ktoré o sebe vytvárame.
To však nutne neznamená, že každý jednotlivec, ktorý pridá príspevok na sociálnu sieť by mal byť hneď odsúdeniahodným, nakoľko v jeho správaní sú skryté aj pozitívne dôvody, ktorými uspokojuje primárne svoje potreby, ale sekundárne môže byť aj inšpiráciou pre druhých ľudí.
Treba však myslieť na to, že sme vzormi, ktoré majú vplyv na druhých ľudí, a preto máme aj významnú moc v zmysle ovplyvňovania, myslenia či správania ľudí, ktorí nás sledujú a mali by sme tento parameter brať do úvahy pri jednotlivých aktoch nášho správania.“ konštatuje Krause.
King Dubaj
Přidej se do klubu Refresher+ již od 25 Kč
Dočti článek již od 25 Kč
Máš již předplatné?
Přihlásit se
Dočíst článek
Poslat sms
Pošli SMS na 90211 s textem CLANEK 64443 a dočti tento článek.
Cena SMS za otevření článků je 89 Kč s DPH.
Jak to funguje?
Po odemčení získáš
Přístup k prémiovým článkům
Přístup k benefitům
Např.:
Lístok ZDARMA na linke Bratislava – Viedeň/Schwechat
, 15 % zľava na nákup výživových doplnkov VOXBERG
nebo PPV kód na Oktagon 70
Zobrazit všechny (8)
Veľmi špecifická a kontroverzná instagramová osobnosť často označovaná aj ako slovenský Vlk z Wall Street sa v skutočnosti volá Peter Dubaj. Na internete sa prezentuje obrovským bohatstvom, bankovkami, drahými značkami, autami či niekoľkými luxusnými dovolenkami za mesiac. Na Instagrame má aktuálne takmer 71-tisíc followerov.
1. Môj reálny život je rovnaký ako ten na Instagrame – veľa cestujem, pracujem na nových projektoch alebo sa zabávam. Mám rád luxusné a drahé veci, pretože ich beriem ako odmenu za dobre odvedenú prácu. Milujem peniaze a v reálnom svete som nimi stále obklopený . Jediné, čo sa líši od Instagramu je to, že peniaze nejem, ale ich len prehĺtam a vždy sa zastavia niekde pri hrtane. Tak to už má moje telo nastavené.
2. Odpovedzme si na otázku, či mal na niekoho zlý vplyv človek, ktorý na sebe maká, má desiatku biznisov a každý deň sa snaží posúvať dopredu? Ja myslím, že nie. Ľudia, ktorí ma na sociálnych sieťach sledujú, chcú zväčša žiť rovnaký život ako ja, a to je aj dôvod, prečo ma sledujú. Aj oni chcú chodiť na luxusné dovolenky, značkovo sa obliekať, tiež túžia po luxusných autách a po životnom štýle, ktorý však práve nevedú.
Ja tvrdím, že každý má možnosť stať sa rovnako (ak nie viac) úspešným ako ja. Pri tom ja nemám ani vysokú školu ani známeho v politike a všetci mi hovorili, že nikdy nebudem spisovateľ. Zo sna som si vytvoril realitu a žijem presne opačný život, aký mi predpovedali.
3. Veľmi dobrá a často kladená otázka. Samozrejme, mám strach, ale všetko si zariaďujem tak, aby som toto riziko eliminoval. S veľkou hotovosťou a drahými vecami sa pohybujem len v priestoroch, ktoré sú pod kamerami. Taktiež mám pri sebe aj človeka, ktorý sa vždy pohybuje v dostatočnej blízkosti mňa a dáva pozor, či je všetko v poriadku. Ide o človeka, ktorí v minulosti pracoval ako kukláč, ale to zrejme nikoho nezaujíma.
4. Mám viacero príjmov – zarábam na preklepových doménach, dovážam množstvo produktov z Číny, mám vlastnú značku liekov, vydávam knihy, organizujem konferencie, vytváram platené kurzy, som spoločníkom v niekoľkých internetových projektoch, skupujem a predávam domény a mám firmu, ktorá sa zaoberá direct marketingom, t. j. rozposielanie reklamných e-mailov pre veľké nadnárodné firmy.
Túžba po obdive môže viesť až ku agresivite
„Ak jednotlivec začne vnímať, že má tenznú potrebu grandiozity a túži po obdive od druhých ľudí a v prípade, že sa mu tento typ pozornosti a uznania nedostane, je frustrovaný, prežíva neprimeraný hnev a vníma u seba agresívne tendencie, je dôležité, aby vyhľadal odborníka,“ poznamenal Krause.
Alexandra Horňáková
O Alexandre Horňákovej sme už na našom webe písali niekoľkokrát. Najstaršia dcéra známeho multiotecka Borisa Kollára sa vo svojom voľnom čase venuje najmä jazdeniu a skoku na koni, v ktorom vyhrala už niekoľko súťaží. Študuje ešte na strednej škole a vďaka svojmu pôvabnému zovňajšku sa párkrát objavila aj na predvádzacom móle. Na Instagrame má momentálne 8-tisíc sledovateľov.
1. Nie, nepovažujem sa za pózera. Môj život je veľmi podobný tomu na Instagrame, akurát v mojom súkromí mám viac školy, než ukazujem na sociálnych sieťach.
2. Z vlastnej skúsenosti viem, že sa ľudia delia na dve základné skupiny: tí, čo závidia, hejtujú a ohovárajú, no aj napriek tomu ma sledujú a potom sú tu tí inteligentnejší, ktorí to absolútne neriešia a doprajú, pretože nik nemôže za to, do akej rodiny sa narodili. Rovnako však existuje ešte tretia skupina followerov, ktorí moje fotky berú ako inšpiráciu, tak isto ako sa aj ja rada nechávam inšpirovať niektorými modelkami.
3. Nie, vôbec sa nebojím. Považujem Bratislavu za veľmi kľudné mesto, takže si nemyslím, že by ma reálne niekto okradol.
4. Moje financie pochádzajú zo štyroch hlavných zdrojov: výhry z pretekov, zátobky z fotení a z propagácii, peniaze z predaja svojich malieb a v neposlednom rade aj od rodičov.
Menejcennosť a ilúzia šťastia
„Ľudia majú vo všeobecnosti tendenciu sa porovnávať ,a preto sa môžu často cítiť menejcenne pri predstavách o živote ľudí, ktorí sa na sociálnych sieťach prezentujú formou, ktorá je pre mnoho ľudí lákavá.
Treba však myslieť na to, že sociálne siete zároveň slúžia ako filter, vďaka ktorému nemáme ucelený obraz o jednotlivcovi, ale iba určitý fragment, ktorý sám o sebe môže vyzerať lákavo, ale pri celkovej kompozícii a vnímaní sa nám daný pohľad už nemusí páčiť (napr. chcem luxusné auto, ale keď zistím, že musím viac pracovať, resp. robiť veci inak a tým opustiť komfortnú zónu, tak po luxusnom aute prestanem túžiť).
Ľudia však aj na základe mnohých vedeckých štúdií žijú v ilúzii šťastia a myslia si, že ich materiálne veci urobia šťastnými – ide však len o dočasný stav, ktorý skôr pripomína okamžité uspokojenie než trvale udržateľné šťastie, čo deklarujú mnohé výskumné zistenia,“ opäť konštatuje psychológ.
ASIS
Začínajúci slovenský raper ASIS (A Smile In Sadness) žijúci vo Veľkej Británii sa snaží svojou pestrou tvorbou v angličtine preraziť v hudobnom priemysle. Hudbe sa aktívne venuje viac ako dva roky. Pôvodne začínal spevom, ku ktorému neskôr pridal aj rap. Na svojom 5-tisícovom Instagrame, rovnako ako aj vo videoklipoch, sa často prezentuje v drahých handrách, prevažne v newyorskom streetwearovom fenoméne Supreme.
1. Samozrejme, som najväčší pózer na česko-slovenskom internete a idem si aj po titul pózera sveta. Keby som mal zdieľať to, čo žijem, tak by som v sledovanosti tromfol aj Queen Plačkovú s King Dubajom dokopy. Žiaľ, teraz sa naplno venujem len hudbe.
2. Ako káva a Red Bull o tretej ráno, nemôžu zo mňa zaspať.
3. Keď idem do ulíc, som proti týmto veciam dostatočne zabezpečený, no keby k niečomu takému došlo, nevadí, kúpim nové.
4. Na finstate ma určite nenájdete (smiech).
Navonok sa tvárime šťastne, no v skutočnosti prežívame smútok
„Ľudí vo väčšine prípadov netešia samotné veci, ale predstavy o daných veciach. Preto si často imaginujú šťastný život ako súhrn drahých áut a rôznych materiálnych doplnkov, cez ktoré by si často uspokojili potreby obdivu a uznania.
Dlhodobo však môžu cítiť vnútorný smútok a nešťastie, nakoľko sa môžu stať závislými na hodnotení druhých ľudí, ktoré akonáhle nereflektuje ich presvedčenia môže spôsobiť maladaptívnu a miestami neadekvátnu reakciu.
Ľudia by sa preto mali viac sústrediť na to, čo ich skutočne robí šťastnými a mali by začať investovať nielen na seba, ale najmä do seba, nakoľko spoznanie seba samého im môže napomôcť v rôznych sociálnych situáciách, ale najmä pri nájdení vlastného zmyslu života,“ tvrdí psychológ.
Detstvo hrá významnú rolu
Psychológ Robert Krause je toho názoru, že takéto správanie do istej miery pramení aj z výchovy rodičov: „Je pochopiteľné, že rodina má významný vplyv na naše správanie, nakoľko rodičia ako objekty raného detstva nám poskytujú vzor myslenia, ale i konania.“
Inými slovami, už od detstva máme tendenciu napodobňovať to, čo naše zmyslové receptory zachytia. „To však automaticky neznamená, že v dospelosti robíme to, čo sme sa počas detstva naučili od svojich rodičov (i keď detstvo hrá v tomto procese významnú rolu), nakoľko môžu nastať v dospelosti aj tzv. kompenzačné prvky v správaní.
Napríklad ak jednotlivec vidí svojich rodičov, ktorí nadmerne konzumujú alkohol, pričom samotný alkohol je strojcom mnohých konfliktných situácií, môže to mať na neho opačný dopad v zmysle korekcie jeho správania v budúcnosti,“ vysvetľuje odborník.
To podľa slov Krauseho znamená, že počas dospievania, ale i dospelosti sa bude vyhýbať alkoholu, keďže s ním má negatívnu skúsenosť. To isté môže platiť aj pri materiálnych veciach, kedy jednotlivec vďaka vlastnej sebarealizácii môže dosiahnuť svoje vytúžené ciele, aj keď nevyrastal v prostredí, ktoré by odrážalo jeho aktuálny výsledok činnosti.
„Ľudia sa často ženú za cieľmi druhých ľudí s predpokladom, že následne budú šťastní, pričom zabúdajú na to, že šťastie ako také neexistuje, ale šťastie si vytvárame.
Je to naše každodenné rozhodnutie, ktorú optiku si založíme a ako s danými situáciami naložíme. Myslime na to, že úspech nás neurobí dlhodobo šťastnými (nakoľko sme motivovaní výsledkom, ktorý sa dá neustále posúvať), ale nájdenie zmyslu života nás urobí dlhodobo úspešnými. Čo je to však úspech? To by si mal zadefinovať každý z nás a tým by sa vyhol honbe sa pseudoilúiziami,“ dopĺňa psychológ.
Novodobý trend, ktorý však pochádza z minulosti
Odborník si myslí, že keďže dnešná doba je viac digitálnou, tak je pochopiteľné, že sa objavujú fenomény, ktoré sa však objavovali aj v minulosti, ale v obmenenej forme. Potreba ukázať svoju silu bola, je a aj bude prítomná, nakoľko je v ľuďoch evolučne podmienená.
„Aj ľudia v minulosti mali potreby, ktoré sa snažili uspokojovať rôznymi spôsobmi. Dnešná doba však vytvára ľudí, tzv. "homo digitalis", ktorí sú viac času vo virtuálnej realite než v tej objektívnej a zabúdajú si užívať prítomnosť, čoho dopadom je aj napríklad fakt, že často vedia ľudia viac o tom, čo sa deje niekoľko tisíc kilometrov od nich než to, čo sa deje v mysli človeka vedľa nich.
Sociálne siete nám umožnili prekonať vzdialenosť, ale neumožnili vytvoriť blízkosť. Svoje životy často prezentujeme spôsobom, ktorý je lákavý, ale nie spôsobom, ktorý nás robí vnútorne šťastnými. Preto by sme mali opustiť tzv. syndróm až keď – budem mať nové auto, dom, dobrú prácu budem šťastný a spokojný, ale už teraz“ uzatvára Krause.
