Adela: Mysleli si asi, že bez kokaínu nedokážem zvládať toľko roboty (Rozhovor)

Viem, že sú na trhu aj takí, ktorí si pýtajú relatívne o dosť viac ako ja. Mám akýsi vnútorný kompas toho, aby som sa vedela ohodnotiť a zároveň si triezvo povedať, že som sa nezbláznila. Zhrnula by som to tak, že si pýtam viac ako podaktorí, no stále menej ako niektorí.

Tak napríklad niektorí influenceri si za jeden post na Instagrame pýtajú 1 500 €, za spoluprácu aj 5 000 €. Čo si o tom myslíš?

Ak by som si pýtala za jeden obrázok 1 500 € či za spoluprácu 5 000 €, oplatilo by sa mi to viac ako niektoré moderovačky (smiech). Je pravda, že ak by som si založila sociálne siete, zrejme by som dokázala zarobiť oveľa viac. Len neviem, či chcem zo seba robiť reklamnú plochu.

Nechcem sa vyjadrovať všeobecne na adresu všetkých youtuberov, videla som moderovať len jedného. Tam som si nebola úplne istá, či je to až taká kvalita.

Poznáš nejakého youtubera osobne?

Poznám Sajfu. (smiech) Poznám Selassieho, Veroniku Ostrihoňovú, tá začala robiť videá. Veľmi to ale nesledujem, lebo nemám taký návyk. Napríklad so Sajfom som pracovala 10 rokov vkuse, o jeho živote som vedela všetko a to, čo robí cez deň, pre mňa nie je až tak zaujímavé ako pre bežného diváka. Matejove videá sú ale určite zábavné a populárne. Z toho, čo som zachytila, ma bavia ľudia, ktorí pridávajú špeciálny obsah, či už vtipný alebo originálny. Niekedy si pozriem napríklad Rytmusove Repíky starej matere, je to svojské, vtipné, iné.

Vidíš medzi youtuberstvom a moderovaním paralelu?

Myslím si, že keď si niekto zavolá moderovať Sajfu, určite neurobil chybný krok. Je to v prvom rade skvelý moderátor, ktorý až potom začal robiť videá na Youtube. Nechcem sa vyjadrovať všeobecne na adresu všetkých youtuberov, videla som moderovať len jedného. Tam som si nebola úplne istá, či ide aj o moderátorskú kvalitu.

Stretávaš sa aj po rokoch skúseností s moderovaním s kritikou? Toto si mohla povedať tak, toto hentak a podobne.

S takouto kritikou sa veľmi nestretávam, pretože zväčša robím veci, v ktorých „viem plávať“. Samozrejme, aj v rámci mojich štandardov sa môže niečo vydariť a byť skvelé, prípadne to môže vyzerať ako priemernejší až slabý deň. Vtedy, keď je to slabšie, tak si to aj sama uvedomujem, nemusí mi to nik povedať. Veľa to závisí aj od hostí, nie každý sa vie predať. Vtedy je aj celkový výsledok energicky trošku slabší a mama mi potom povie, že to dnes nebolo to najhviezdnejšie vystúpenie (smiech).

Iné je, keď ma niekto hejtuje za niečo, čo nesúvisí s mojou prácou, je len voči mne negatívne nastavený. S tým sa ale tiež nestretávam často, na to sú ľudia zbabelí, aby mi to povedali do očí.

Sranda z môjho nosa? Záleží, či to ešte niekoho baví. Ak to je ale zábavné, prečo nie.

Sajfu sme dnes už párkrát spomenuli. Tvorili ste v rádiu nezabudnuteľnú dvojicu, klapalo vám to. Uvažovali ste niekedy v minulosti o vzťahu?

V prvom rade to bolo veľmi, veľmi dávno (smiech). Už nie sme v dennom, intenzívnom kontakte, občas si možno napíšeme SMS. Nikdy som nemala tak intenzívny kamarátsky vzťah ako so Sajfom a domnievam sa, že to Matej vnímal rovnako. Boli sme ako brat a setra, vedeli sme o sebe všetko, riešili sme všetko. Boli sme jeden pri druhom úplne sami sebou. Málokedy toto človek s niekým zažije. Možno v minulosti nastala chvíľa, kde po štyroch drinkoch človek začne zvažovať na nejakej akcii všeličo (smiech). Na druhý deň sme si však povedali, že asi nie a išli sme ďalej.

Často musíš bojovať s klebetami, obvinili ťa už naozaj z všeličoho. Raz dokonca, že ti niekto predal kokaín.

Dopočula som sa cez štyri osoby, že mi istá osoba už štyri roky predáva kokaín. Bolo to veľmi dávno, keď si ľudia mysleli, že bez toho by som nedokázala zvládať toľko roboty. Pravdou je, že som nikdy kokaín nemala. Mám skúsenosť s marihuanou, ako asi veľa ľudí v rámci pubertálnych zážitkov.

Sem-tam sa na internete objaví vtipný obrázok na tvoju adresu, terčom býva tvoj nos. Ako berieš podobné narážky? Ženy sú na svoj vzhľad obzvlášť citlivé a  po podobných rečiach premýšľajú ísť aj pod nôž.

Pre ženu je výzor citlivá záležitosť, pokiaľ verí tomu, že výzor by mal byť citlivá záležitosť. Ja to tak nevnímam.

Niekedy ale vážne uvažujem nad kvalitou vtipov zakladajúcich sa na výzore – keď už fór, tak aspoň kvalitný. Nesedí mi napríklad, keď si robia na jednej strane srandu z istej herečky  a z jej veku, nepríde mi to ani vtipné a ani vhodné. Je to však vec tvorcov a kvalitou fanúšikov takéhoto humoru. Priznávam však, že keď som mala dvadsať, mala som podobné “humoristické“ sklony.  No a sranda z môjho nosa? Záleží, či to ešte niekoho baví. Ak to je ale zábavné, prečo nie. Nikdy som si z toho veľkú hlavu nerobila, rozhodne nie väčšiu než nos. Vzhľad nepovažujem za kľúčový atribút.

Bulvár tiež rád zvýrazňuje vekový rozdiel medzi tebou a Viktorom.

Toto bola aj pre nás reálna skúška. Keď sme „začínali“, najskôr sme si neuvedomovali, aký je medzi nami vekový rozdiel, respektíve sme to nevedeli. Spočiatku sme uverili tomu, ako by to malo byť  – muž musí byť starší, žena mladšia a podobne. Potom sme začali vnímať iné parametre nášho vzťahu a zistili sme, že si veľmi dobre rozumieme. A ak by mal byť vek v budúcnosti problém, tak prečo v prítomnosti odsúvať to, čo obaja cítime. Na druhú stranu, poznám veľa ľudí, medzi ktorými je štandardný vekový rozdiel a je im to aj tak prd platné.

Mali ste, nazvime to, strach, keď ste začali o svojom vzťahu rozprávať na verejnosti?

Nebáli sme sa. O mne sa už toľko vecí popísalo, že som to ani veľmi neriešila. Práveže si myslím, že sme sa možno stali taký malým búračom vzorcov pre ľudí, ktorí s týmto majú problém vo svojom okolí a rodina ich za to odsudzuje či kritizuje. Ak to teda má nejaký hlbší zmysel, je to len a len dobre.

Pamätáš si na zlom vo svojom živote, kedy si si povedala, že si slávna?

Neviem, či v mojom živote nastal moment, že som si to takto naformulovala. Boli momenty, keď som si počas prvej SuperStar popri pištiacom obecenstve hovorila, že toto je nový rozmer popularity. Potom to, samozrejme, vyšumelo a dodnes je to v norme. Občas ľudia pokukávajú v električke, či som to ja a ďalej sa mnou nezaoberajú. Nikdy som si však nepovedala, že aha, už ma všetci poznajú.

Stalo sa ti, že si si uletela a mala si „papalášske maniere“?

Niektoré veci nie sú papalášsky manier, ale stráženie si s kým sa pustím do spolupráce a s kým nie. Je to akési marketingové uvažovanie o hodnote značky než nejaké povyšovanie sa či ponižovanie okolia. To, či mi niekedy odstrelilo dekel v rámci hviezdnych manierov, ťažko sama posúdim. Myslím si, že nie, no to musí posúdiť okolie. Skôr si myslím, že sa niekedy podhodnocujem ako nadhodnocujem.

Podhodnocuješ sa?

Áno, niekedy mám tú tendenciu.

V rámci práce, či v osobnom živote?

Jedno s druhým, oddeliť sa to úplne nedá.

Si feministka?

Vnímam feminizmus z dvoch pohľadov – zodpovednosť spoločnosti a zodpovednosť jednotlivca. Pokiaľ si ženy nezačnú vážiť samy seba, spoločnosť si môže nastaviť pravidlá aké len chce. Nebude to fungovať.

Spoločnosť sa niekam snaží dostať, debatujeme, riešime, no musíme začať sami od seba. Z vlastných skúseností viem, že je to veľakrát o tom, ako to máme nastavené v hlave. Dokonca aj partner sa ku svojej partnerke správa tak, ako sa ona správa k sebe – ak žena nevníma svoju hodnotu, tak aj muž jej dá najavo, že ani on v jej hodnotu neverí. A to len sama spoločnosť nevyrieši. Považujem sa teda skôr za humanistku než feministku.

S čím sa podľa teba dnešná žena musí popasovať, ak sa chce stať úspešnou?

Táto otázka má viac rozmerov. Najskôr si treba definovať úspech bez ohľadu na pohlavie. Jedno je ale isté, niektorí ľudia sa naháňajú za tým, čo je akože hodnotné, pričom míňajú pointu samotného žitia. Nikto nechce byť obyčajný.

Pokiaľ sa ale všeobecne bavíme o tom, aby mali ženy a muži rovnaké možnosti, najskôr spoločnosť musí pochopiť hodnotu ženských predností. Žena dnes totiž môže byť úspešná viac-menej len vtedy, ak bude hrať mužskými pravidlami hry, pretože tak to je nastavené. Zakončila by som to tým, že ak človek svoj život žije autenticky a vníma to, čo je jeho cesta a vydá sa po nej, už je úspešný.

Aké pôžitky si si musela odriekať, aby si sa dostali tam, kde si? (napr. párty a podobne)

Venovanie sa kariére nie je disciplína. Nikdy som sa na ňu nejak zvlášť nesústredila. Robím svoju robotu a keď mám povinnosti, prispôsobujem tomu môj harmonogram – keď vstávam o 4 ráno do Telerána, nežúrujem do noci. Svoje som si však odžúrovala, napríklad počas šou Let´s Dance, to boli párty (smiech). Aj dnes rada zájdem na párty. Nemyslím si teda, že by som niečo reálne obetovala. Vždy som žila život naplno, zo dňa na deň.

Nedávno si skúsila divadlo. Ako ti to ide?

Je to pre mňa veľký relax. Najskôr som sa toho veľmi bála, nikdy som nehrala a mala som obavy, či si zapamätám všetky texty, či budem dobrá. Odovzdala som sa však do rúk odborníkom, ktorí majú skúsenosti a povedala som im, že keď to bude na nič, nech to celé zrušíme. Nakoniec sa z toho vyvrbilo predstavenie, ktoré sa stále zdokonaľuje a zlepšuje, je veľmi špecifické, bizarné a nie každý ho pochopí. Možno aj to ma na tom baví, asi by som nechcela hrať v prvoplánovej divadelnej hre (smiech).

V čom sa hranie líši od moderovania?

Divadlo v porovnaní s moderovaním je odlišné hlavne v tom, že nemusím premýšľať nad tým, čo budem hovoriť a ako zareagujem.

Až na golfe človek zistí, ako sa vie vytočiť.

Čo by si ešte chcela vyskúšať? Máš ciele?

Ciele sú moja špecifická téma, nikdy som si ich nedávala a ani nedávam. Keď sa k niečomu približujem, zo začiatku to vyzerá ako machuľa. Postupne, ako sa k nej približujem, sa začne rozostrovať a potom si poviem aha, to vyzerá zaujímavo. Niekedy si ten cieľ identifikujem len meter pred ním.

Máš netradičný koníček?

Teraz hrávam golf, je to skvelá aktivita. Je to veľmi dobré na mentálnu kondičku, je to tréning kontroly a ega. Až na golfe človek zistí, ako sa vie vytočiť. (smiech)

Chodievaš na festivaly?

Na festivaly nechodievam, mám rada asi 30 pesničiek. Aj tak tam chodí väčšina viac-menej len piť.

Tridsať pesničiek nie je veľa. Človek by povedal, že ich bude oveľa viac, pracovala si predsa v rádiu.

Možno práve preto, som ohučaná (smiech). Rada by som napríklad navštívila normálnu diskotéku. V sobotu by som sa zobrala a šla tancovať niekam, kde hrajú normálnu hudbu, súčasné hity, na ktoré sa dá tancovať, napríklad LP a Girls go wild a podobne. Pesničky, ktoré sú síce z rádia, no nie sú to úplné vymývačky hlavy. Také miesto ale zrejme neexistuje – buď máš špecifické kluby alebo oldiesky, nič medzi tým neexistuje.

Vypočuješ si slovenský rap?

Mám rada Rytmusa, ale asi vďaka osobnému kontaktu. Mám tiež rada nemecký rap ako je Sido, alebo Cro, no s málokým sa o ňom viem porozprávať (smiech).

Pobila som sa aj na strednej, hlavne keď mi niekto zobral desiatu. Na to som bola veľmi citlivá.

Si vášnivá diváčka?

Áno. Dnes je však toľko dobrých filmov a seriálov, že to ľudský mozog ani nevie poriadne pobrať, ak sa na to chce poriadne sústrediť. Veľmi sa mi páčil seriál This Is Us, The Crown, Modern Family, sledovala som The Big Bang Theory. Momentálne sme od začiatku začali pozerať Priateľov a práve sme dopozerali Game Of Thrones.

Spokojná s finále?

Musím sa priznať, že som bola veľmi smutná, že to celé skončilo. Bola to pre mňa možno až súčasť vzťahu s Viktorom, sledovali sme seriál spoločne. Viem, že posledná séria bola ohejtovaná, je však ťažké šou scenáristicky udržať v tej špecifickosti, ako to robil George R. R. Martin. Som rada, že sa Jon Snow stretol so svojím vlkom.

Čo ťa dokáže najviac vytočiť?

Golf. Je to hra, pri ktorej keď už máš pocit, že to vieš, tak na druhý deň máš pocit, že ti niekto ukradol koordináciu. A zároveň príčetnosť. Viem sa tiež naštvať za volantom, mávam pračlovečie impulzívne reakcie. Som veľmi nahnevaná, keď chrumkavo stúpim na slimáka – neviem, čo s ním je a po tom, ako som mu rozpučila dom, som z toho celá nešťastná. Z takých tých podstatných vecí, čo ovplyvňujú môj život, ma už máločo vytáča. Nemá to totiž zmysel nechať sa vytočiť, tak si to “užívam“ na spomínaných blbostiach.

Vieš použiť aj hrubú silu?

Keď je to dohodnuté alebo keď potrebujem niečo otvoriť či opraviť. Vtedy sa mi zablokuje logické myslenie.

Pobila si sa niekedy?

Áno, občas s Viktorom, v rámci „oddychu“. Ja, prirodzene, na neho nemám a musí znížiť svoje bitkárske kvality. Je to dobré, keď toho má človek veľa, pobiť sa je niekedy fajn (smiech). Pobila som sa aj na strednej, hlavne keď mi niekto zobral desiatu. Na to som bola veľmi citlivá.

Googliš sa? Kde a čo o tebe napísali a podobne.

Nie, ale Viktor má navolený akýsi prehľad toho, čo súvisí s našimi menami. Je to fajn, aspoň mám prehľad, kde sa čo o mne napísalo. Stalo sa mi už, že som spravila rozhovor, dali mi šesť otázok a tie v priebehu mesiacov vypúšťali po jednom vždy ako nový článok. To ma prekvapilo.

Dvaja na jedného – nový, na teba celkom prekvapivý televízny formát. Diváci ťa poznajú ako veselú moderátorku, no nová relácia je trochu iná šálka humoru.

Projekt Dvaja na jedného je pre mňa veľkou výzvou. Je to naše ihrisko, na ktorom sa môžem vyjašiť, predovšetkým tvorivo. Je ťažké v dnešnej dobe vytvoriť autorský formát. O to viac nás tešili rekordné čísla sledovanosti.  Priznám sa, že boli momenty, kedy som si aj ja sama povedala fú, toto nie som úplne ja. V tej ďalšej sérii by sme práve toto chceli ukorigovať, aby som sa pri tom nemusela spochybňovať. Verím, že ďalšie epizódy budú vyladené. V každej novej veci treba vychytávať muchy.

Kto vymýšľa bizarnosti? Dano Dangl?

Všetko vymýšľame spolu s Danom a celým tímom. Sme asi piati. Je to časovo a energicky veľmi náročný projekt. Niekedy som práve ja tá, čo príde s nečakaným nápadom. To, ako to v konečnom dôsledku vypáli na obrazovke, je druhá vec. Učíme sa.  (smiech)