Havária jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach: Nebyť dvoch mladých Slovákov, mohli sme skončiť ako Černobyľ

Unikajúci oxid uhličitý však nebolo to najhoršie. V plyne totiž boli aj vysoko rádioaktívne častice. Zamestnancom elektrární bol v tom čase aj Peter Ryška, neskôr dokonca starosta Jaslovských Bohuníc.

Biela smrť – dusiaci oxid uhličitý, s rádioaktívnymi časticami z reaktora, sa valil cez všetky otvory a štrbiny, z najvyššieho miesta až po suterén. Všetci z elektrárne utekali von. No nie všetci mali šťastie.

Pár minút od jadrovej katastrofy

Unikajúci oxid uhličitý, ktorý sa používal na chladenie, znamenal zohrievanie reaktora. Predpokladá sa, že ak by sa únik plynu neutesnil do 30 až 60 minút, už by nebolo čím chladiť a teplota reaktora by bola natoľko vysoká, že by sa začali taviť aj ostatné palivové články.

Obrovský prívod paliva do reaktora bez akéhokoľvek chladiaceho plynu by s najväčšou pravdepodobnosťou znamenal gigantický výbuch a Jaslovské Bohunice mohli byť dejiskom katastrofy porovnateľnej s tou v Černobyli.

Európu zachránili mladíci

Vtedy Slovensko aj Európu zachránila duchaprítomnosť 26-ročného Viliama Pačesa, ktorý manipuloval aj s poškodeným palivovým článkom. Spolu s 27-ročným Milanom Antolíkom si vtedy uvedomovali riziko a po niekoľkých nervy drásajúcich minútach dokázali katastrofe ohromných rozmerov zabrániť.

Rozsypaný palivový článok na reaktore bolo treba upratať, aby sme sa mohli dostať nad rozbitý kanál, ktorý bolo treba utesniť, aby sa zabránilo ďalšiemu úniku oxidu uhličitého.

Milan Antolík v citáte vyššie opisuje, ako s Viliamom Pačesom zabránili katastrofe. Rozbitým kanálom myslí technologický kanál poškodený palivovým článkom, ktorý zabezpečoval prúdenie oxidu uhličitého.

Antolík s Pačesom nakoniec vďaka zavážaciemu stroju rozbitý kanál rýchlo utesnili a katastrofe sa zabránilo. Nezaobišlo sa to však bez obetí. Smrtiaci plyn totiž útočí veľmi rýchlo.

Mŕtvi Slováci zomreli zbytočne

V čase nešťastného incidentu sa vývozníci rádioaktívneho odpadu 52-ročný Izidor Ferech a 57-ročný Libor Benda nachádzali v podzemí. Odpad vynášali do skladu, a keď počuli, že hore došlo k nešťastiu, pokúsili sa utiecť núdzovým východom. To sa im však nepodarilo.

Núdzové dvere boli zamknuté, aby sa predišlo krádežiam zo skladu. Snaha zabrániť odcudzeniu stála dva ľudské životy. Plynom otrávené telá vývozníkov našiel ich majster Jozef Pivovarči až o hodinu. Okamžite im podal prvú pomoc, boli pri živote. Takmer ihneď boli prevezení do nemocnice, no krátko nato zomreli.

Plynom sa priotrávila aj upratovačka jadrovej elektrárne Štefánia Fančovičová.

Dôsledky sú badateľné dodnes

Keďže nešlo o obrovskú haváriu, len sme k nej nemali ďaleko, hodnoty aktivity rádioaktívneho materiálu neboli devastačné. Dostupných údajov je veľmi málo, no aj 11 kilometrov severne od Jaslovských Bohuníc boli detegované rádioaktívne izotopy.

Najväčšmi rozšírené boli jód-131 a cézium-137, ktoré poznáš aj z úst profesora Legasova zo seriálu od HBO.

V porovnaní s Černobyľom však ide o minimálne hodnoty a väčšiu aktivitu prejaví naše telo pri rozkladaní draslíka. Aktivita rádioaktívneho materiálu sa meria v jednotkách menom becquerel. A ako vidíš v tabuľke nižšie, Černobyľ na tom bol dramaticky horšie. Nebyť však dvoch hrdinov z elektrárne, čísla v bohunickom stĺpčeku by boli biliónkrát vyššie.

Pre podrobnosti sme kontaktovali Úrad jadrového dozoru SR, ktorý do uzávierky neodpovedal.

Nehodu zavinil experimentálny dizajn

Reaktor, o ktorom je reč, sa začal budovať v roku 1958. Išlo o experimentálny dizajn, ktorý mal obrovské množstvo chýb a nedostatkov a vyžiadal si stovky opráv. Ten najväčší nedostatok zavinil aj katastrofu, o ktorej je tento článok.

Palivo sa v reaktore vymieňalo priamo počas chodu. Uzáver palivového článku bol síce hlavným dôvodom nehody, no ak by sa postupovalo tradičnými postupmi, situácia by bola omnoho bezpečnejšia.

O havárii nevedeli ani v Jaslovských Bohuniciach

V tých časoch sme boli pod silným vplyvom komunistického Sovietskeho zväzu a pochybovať o neohroziteľnosti a dokonalosti tamojšieho jadrového programu jednoducho nebolo možné. Sovietska technológia nemohla zlyhať.

Nie je preto žiadnym prekvapením, že sa na celú udalosť uvalilo embargo, pričom neskôr bola klasifikovaná ako štátne tajomstvo a nepísali o nej ani domáce médiá. Utajenie prebehlo tak prísne, že o nehode nevedeli ani obyvatelia z najbližších obcí vrátane Jaslovských Bohuníc.

Dodnes nie je presne jasné, čo sa 5. januára 1976 v jadrovej elektrárni Bohunice A-1 vlastne stalo. Máme približný obraz z výpovedí prítomných, no všetky podrobné zápisy sú vtedajším štátnym tajomstvom a verejne dostupné informácie neexistujú. Skutočný rozsah katastrofy sa utajoval.

Sovietske technológie boli predsa neprekonateľné.