Přepnout do nočního režimu
Přepnout do denního režimu
Neděle 17. 11. 2019 svátek má Mahulena, Gertruda

hledej na refresheru

Uložený článek najdeš v nabídce uživatele.
Doporučujeme zapnout browser notifikace, pokud budeš přihlášený na Refresheru na tomto zařízení.
Refresher - Web
0
Timea Krauszová
9. říjen 2019, 11:38

Ako sa na Slovensku žije nepočujúcim? Odpovedá nepočujúci otec, manžel, lingvista a moderátor televíznych správ (Rozhovor)

Roman Vojtechovský a jeho manželka Veronika to napriek sluchovému znevýhodneniu dotiahli ďaleko.

Timea Krauszová
9. říjen 2019, 11:38
Ako sa na Slovensku žije nepočujúcim? Odpovedá nepočujúci otec, manžel, lingvista a moderátor televíznych správ (Rozhovor)
Zdroj: Refresher/Tímea Krauszová
Musíš být přihlášený/á, abys mohl/a uložit článek.
Nepodarilo sa uložiť zmeny. Skús sa nanovo prihlásiť a zopakovat akciu.

V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
0
Uložit na později.
Uložený článek najdeš v nabídce uživatele.

Cestou na prednášku o jazyku nepočujúcich som si nevedela úplne predstaviť, ako môže niekto bez sluchu prednášať. Rýchlo som však precitla: to, že niekto nepočuje, neznamená, že je aj nemý, vysvetlil mi sympatický moderátor Roman Vojtechovský. Upozornil ma na to, že nie je slušné hovoriť nepočujúcim hluchonemí, je to zastaralý výraz s pomerne zlou reputáciou. Miesto toho by som mala písať o nepočujúcich a nedoslýchavých, záleží to od toho, či počujú aspoň trochu alebo vôbec. Po prednáške sme si dohodli rozhovor, pretože sme ti chceli ukázať, ako sa nepočujúcim ľuďom žije.

 

Roman Vojtechovský je ťažko nedoslýchavý, nepočuje teda takmer vôbec. Zdá sa však, že ho to príliš neobmedzuje. Je jedným z najväčších odborníkov na slovenský posunkový jazyk a vysokoškolský odborný pracovník. Možno ho poznáš aj z televíznej obrazovky, pretože je aj moderátor v RTVS.

 

Vieš si predstaviť, že by si nepočul? Ako by fungoval tvoj bežný deň? My sme o tom veľa nevedeli. Preto sme sa Romana opýtali, aké to je byť nepočujúci na Slovensku. Zaujímalo nás, ako vyzerá život či bežný deň nepočujúceho. Aké musí každý deň prekonávať na Slovensku vo svojom živote prekážky.

 

Do redakcie vošiel milý a usmievavý mladý muž s charizmatickým vystupovaním, zjavne s mnohoročnou praxou s prednášaním. Pochopili sme, že otázky o živote nepočujúcich ho neprekvapujú. Na Slovensku, podľa neho, chýba centrum, ktoré by sa venovalo výskumu slovenského posunkového jazyka a celej spoločnosti  by približovalo život nepočujúcich. 

Napriek tomu, že je Roman nepočujúci, rozhovor sme viedli ako každý iný, pýtali sme sa a Roman odpovedal. Nie vďaka nejakému zázraku, Romanovi pomáhajú zvyšky sluchu a naslúchací prístroj a vie aj odčítavať z pier, ak správne artikulujete.

 

V tomto článku si prečítaš:
  • Ako sa nepočujúcim deťom kedysi vyrastalo na Slovensku
  • V čom to majú dnešné nepočujúce deti ľahšie
  • Aký je rozdiel medzi slovenským jazykom a slovenským posunkovým jazykom
  • Či si budú nepočujúci Slovák a nepočujúci Čech rozumieť
  • Ako sa Romanovi podarilo dostať do televízie a popri tom pracovať ako vysokoškolský odborný pracovník
  • Ako funguje manželstvo nepočujúcich ľudí a ako sa im darí vychovávať dve nepočujúce deti
  • S čím zápasia na Slovensku nepočujúci ľudia: prečo im nechcú dať prácu a s akými nepríjemnými situáciami sa bežne stretávajú
  • Prečo nepočujúci nevedia čítať s porozumením

 

Kedy ste zistili, že zle počujete? Pamätáte si to?

V minulosti bola medicína iná ako dnes. Mal som 9 mesiacov, prekonal som zápal priedušiek a rodičia sa domnievali, že choroba mi poškodila sluch. Iní rodinní príslušníci si mysleli, že som to zdedil – moja babka bola nedoslýchavá a babkin brat takisto. Keď som absolvoval geneticko-molekulárne vyšetrenie v roku 2011 zo zvedavosti, pretože s manželkou sme chceli vedieť, či naše budúce deti budú nepočujúce, tak sa potvrdilo, že mám dedičnú poruchu.

 

Koľko máte detí?

Dve.

 

A deti sú zdravé?

(s úsmevom) Ony sú zdravé, len sú nepočujúce. Presnejšie, dcérka je nepočujúca a synček je nedoslýchavý.

 

Roman a Veronika Vojtechovskí s deťmi.

 

Viete porovnať vaše detstvo s vašimi deťmi? Ako ste vyrastali vy?

Samozrejme, v posledných rokoch sa medicína veľmi posunula. Keď som bol malý, neboli tieto načúvacie aparáty (ukazuje na svoje ucho). Boli len také, ktoré sa nosili na hrudníku, zavesené okolo krku. Tento aparát som dostal ako 8-ročný.


Dnes deti dostávajú kvalitnejšie načúvacie prístroje s väčším zosilnením. Dnes už existuje aj poradňa pre rodičov nepočujúcich detí, predtým to nebolo takto rozšírené. Je to veľký pokrok.

 

Väčšina nepočujúcich má problém s čítaním s porozumením.

 

Ako funguje posunkovanie? Je to rovnaké ako slovenčina: jedno slovo = jeden posunok?

Základný rozdiel je v tom, že slovenský jazyk je flexívny jazyk, takže slová ohýbame: skloňujeme a časujeme. Slovenský posunkový jazyk sa neohýba rovnakým spôsobom, povahovo sa správa skôr ako angličtina alebo čínština. Angličtina sa neohýba, má pevný slovosled, hoci slovenský posunkový jazyk má istú úroveň flexibility v tomto.


V hovorenej slovenčine nepotrebujeme použiť podmet, v angličtine povinne áno, rovnako to funguje aj v slovenskom posunkovom jazyku. Slovesá majú väčšinou totožnú formu posunku, takže musím pridať zámeno: ja rozumiem, vy rozumiete, on rozumie atď.


V angličtine sú rôzne pomocné slová, rovnako aj v posunkovom jazyku. Napríklad "písal som" v slovenčine je v posunkovej komunikácii kombinácia posunkov: ja + bolo + písať.

 

Ako ste sa naučili čítať po slovensky? Je to rovnaké ako pri počujúcich deťoch?

Je to ako keby som sa učil čítať po anglicky. Slovenčina je pre nepočujúcich cudzí jazyk. Pamätám si, že som v tomto mal výborných rodičov. Každý deň som musel čítať, šlabikáre a knihy. Mama sa ma stále pýtala: čo znamená toto slovo, táto veta? Naučil som sa rozumieť. Naozaj to je ako s angličtinou, najprv človek musí poznať slovnú zásobu, potom pochopí vety a frázy. Neskôr aj súvislosti medzi vetami, text.

 

Všetci nepočujúci sa takto učia čítať?
Väčšina nepočujúcich má problém s čítaním s porozumením. Počujúci ľudia každý deň vnímajú hovorené slová. Vedia ich spájať so slovami, ktoré si prečítajú. U nepočujúcich je to ťažšie, oni sluchom nevnímajú tie slová, nevedia si to spojiť s písanou formou.


Nepočujúci rodičia učia deti svoj jazyk, učia ich slová (či už hovorené alebo posunky) a vedia si ich spojiť s tým, čo prečítajú. Tie deti nepočujúcich rodičov to majú ľahšie, sú jazykovo vybavenejší, dôležité je naučiť ich spájať slová s tým, čo vidia napísané.

 

Roman Vojtechovský.

Pamätáte si, kedy ste si prvýkrát uvedomili, že nepočujete alebo že ste iný?

Nie, vôbec nie.

 

Z vášho pohľadu ste do kolektívu zapadali?

Áno.

 

A čo deti vo vašom okolí, spolužiaci, aká bola ich reakcia?

Ťažko povedať. Chodil som na špeciálnu školu a bol to pre nás druhý domov. Neuvedomovali sme si, že sme boli hendikepovaní, pretože sme mali viac-menej rovnaké postihnutia. Až na druhom stupni základnej školy sme videli, že sa v niečom odlišujeme, ale nebrali sme to tragicky.


Ale určite je to iná situácia s integrovanými deťmi. Ak sú nepočujúce deti medzi počujúcimi, oni to vnímajú ináč ako my. V našej škole sme mali špeciálnych pedagógov, ktorí vedeli, ako s nami komunikovať. Poznali zásady komunikácie s nepočujúcimi a základy posunkov. Bolo to v pohode.

 

A čo na vysokej škole, tam to asi bolo viac cítiť.

Študoval som odbor špeciálna pedagogika, presnejšie pedagogika mentálne postihnutých. Spolužiačky mali pre mňa veľké cítenie, keď už si vybrali tento odbor, vedeli, ako zaobchádzať so mnou. Mal som skvelú spolužiačku, jej rodičia mali telesné postihnutie, ona mala dobré srdce a sociálne cítenie. Častokrát mi požičala svoje poznámky alebo som sedel vedľa nej na prednáške. Spolužiačka všetko napísala a ja som odpisoval od nej.


Je ale veľký rozdiel medzi Prešovom a Prahou. V Prešove som nemal k dispozícii tlmočníka, takže som bol odkázaný na čítanie z pier profesorov. V Prahe som mal vynikajúcich tlmočníkov a zároveň som mal zapisovateľov, ktorí zapisovali poznámky a potom mi ich poslali mailom.

 

Čiže takto vyzerá podpora na vysokej škole aj dnes? Ak by som bola nepočujúca, mohla by som mať tlmočníka, zapisovateľa?

Áno, nepočujúci študent má nárok na tlmočníka alebo prepisovateľa, ak nerozumie posunkovému jazyku. A zároveň má nárok na zapisovateľa, pretože ak pozeráte na tablet prepisovateľa alebo na tlmočníka, tak nemáte čas robiť si svoje poznámky. Tento zapisovateľ je zvyčajne spolužiak.


Má tiež nárok na individuálne vyučovanie niektorých predmetov, napríklad matematika alebo angličtina, môžu mu tiež predĺžiť čas pri skúškach. Neznižuje sa očakávanie na výkon, ale má nárok na primerané úpravy a podporu.

 

 

Ako ste sa zoznámili so svojou manželkou Veronikou?

Komunita nepočujúcich je malý svet, je to ako jedna veľká dedina (smiech). Ja poznám nepočujúcich aj z východu či zo severu Slovenska.


Manželku som spoznal, keď som bol stredoškolák v Lučenci a do Bratislavy som chodil na prax. Manželka vtedy chodila na základnú školu, bola siedmačka… vtedy som ju prvýkrát videl. Až o niekoľko rokov neskôr sme sa potom stretávali ako členovia občianskeho združenia SNEPEDA (Spolok nepočujúcich učiteľov), neskôr sme spolu pracovali v redakcii časopisu Infonep (časopis pre nepočujúcich čitateľov a ich priateľov, pozn. red.).


Potom sme sa dali dokopy a o ruku som ju požiadal na Karlovom moste v Prahe.

 

Aký romantik!

(s úsmevom) Áno… V Prahe som študoval, Veronika tam má rodičov, to miesto je nám blízke.

 

Chcem ukázať počujúcim, že aj nepočujúci dokážu niečo vykonať, niečo, čo robia aj počujúci ľudia. Môžeme pracovať na vysokej škole, môžeme pracovať v televízii.

  Roman Vojtechovský s manželkou Veronikou a deťmi.

 

Čo všetko ste museli prekonať, aby ste sa dostali tam, kde ste? Pracujete na univerzite, vidíme vás v televízii, ste úspešný muž a máte krásnu rodinu.

Viacerí sa ma toto pýtajú (smiech). Ľudia mi hovoria, že som výnimočný človek. Ja som vždy rád veľa čítal, knihy a noviny. Sledoval som ľudí v okolí. Chcel som byť ako oni, nechcel som zaostávať za počujúcimi.


Človek sa podľa mňa musí neustále vzdelávať, vnímať seba aj okolie, neustále čítať. Tak sa vybuduje jeho osobnosť. Mojou veľkou výhodou je, že sa viem vysporiadať so životom, viem čítať s porozumením. 

 

Prezraďte nám, ako ste sa dostali do televízie?

Tu najskôr musím poďakovať poslankyni Jane Žitňanskej, je to hlavne jej zásluhou. Ona pochopila rozdiel medzi posunkovanou slovenčinou a slovenským posunkovým jazykom. Komunikovala s bývalým riaditeľom sekcie spravodajstva, športu a publicistiky RTVS a pomohla nám dostať sa tam. Prvýkrát sa naše správy vysielali 1. októbra 2013.

 

Ako vyzerá práca v televízii? Čo robíte počas dňa?

Máme editorov, jednou z nich je moja manželka. Pracujú so správami z troch agentúr – TASR, SITA a ČTK – a pripravia 8-9 správ, to sú abstrakty z tých správ. Potom prichádzajú na rad moderátori, dohromady sme štyria.


Moderátor prekladá, resp. upravuje správy, podľa posunkovej zásoby a gramatiky slovenského posunkového jazyka. Ale význam musí byť zachovaný. Tieto preložené správy idú do čítačky a ja to potom čítam. Správy ešte skontroluje aj tlmočník, aby sme mali istotu, že sa zachoval význam. V štábe je aj posunovačka čítačky, zvukár, technik.


Po skončení mojej služby môžem ísť domov, ale tlmočníci ešte zostávajú a tlmočia večerné správy. Tie naše správy vysielajú obvykle o 19:50 na Dvojke a večerné správy s tlmočníkom až v noci.

 

Od piatka do nedele väčšinou filmy v televízii nie sú také dobré, tak pozeráme Netflix.

 

Prečo ste sa vlastne rozhodli ísť pracovať do televízie?

Je to pre mňa veľká výzva. Chcem ukázať počujúcim, že aj nepočujúci dokážu niečo vykonať, niečo, čo robia aj počujúci ľudia. Môžeme pracovať na vysokej škole, môžeme pracovať v televízii. Chcel by som odbúrať bariéry, či už informačné alebo komunikačné. Všetko sa dá.

 

Roman Vojtechovský v Správach RTVS.

 

Zažili ste aj taký moment, kedy ste to chceli vzdať, lebo to bolo ťažké?

Ja mám takú povahu, že sa nikdy nevzdávam. Ak narazím na bariéru, hľadám alternatívnu cestu, chcem prekážku prejsť alebo obísť. Hlavou vždy vpred (smiech).

 

Už keď hovoríme o televízii, pozeráte Netflix alebo televíziu?

Pozeráme hlavne Netflix, väčšinou len vo večerných hodinách. Od pondelka do štvrtka sledujeme aj seriál Neželaná nevesta spolu s manželkou. Chodieva o pol desiatej večer a má skryté titulky, bez nich televíziu nesledujeme. Od piatka do nedele väčšinou filmy v televízii nie sú také dobré, tak pozeráme Netflix (smiech).

 

A čo napríklad YouTube, pozerávate videá?

Väčšinou to pozerajú naše deti. Náš synček Jurko má takmer 2 roky a rád pozerá Fíha, tralala. On je nedoslýchavý, čiže vníma zvuky a navyše sa mu páči aj tá speváčka, vie dobre gestikulovať. Sú tam aj pesničky s titulkami. Dcéra sa zase vďaka YouTubu zdokonaľuje v angličtine. Rozvíja si tam slovnú zásobu, čiže vie, že girl je dievča, boy je chlapec a podobne.

 

Vie si tieto videá užiť, aj keď nepočuje slová alebo hudbu?
Takéto detské, vzdelávacie videá rada pozerá, pomáha jej to rozvíjať aj predstavivosť, pozornosť, nielen slovnú zásobu. Preto nesúhlasím s názorom niektorých odborníkov, že deti by nemali sledovať YouTube. Náš synček je nedoslýchavý, dcérka nepočujúca, oni nemôžu svet vnímať zvukom, vnímajú ho zrakom. Televízia im toto umožňuje.

 

Je v televízii dosť programov pre nepočujúcich?

Boli by sme radi, keby televízie zvyšovali počet skrytých titulkov. Súkromné televízie podľa zákona vysielajú 10 % skrytých titulkov vrátane používania posunkového jazyka. U verejnoprávnej televízie je to 50 % skrytých titulkov a 3 % v posunkovom jazyku alebo preložené do posunkového jazyka.

 

10 % je málo, nie?

U súkromných áno. Ale aj pri verejnoprávnej, v Česku je to napríklad až 70 %. Preto veľa nepočujúcich pozerá české filmy s českými titulkami. Potom si osvoja české slová bez toho, aby si to uvedomovali.

 

Medzi českým a slovenským jazykom je nejaký rozdiel, je to tak aj v posunkových jazykoch? Je ťažké ich rozlíšiť?

Dobrá otázka! Je medzi nimi rozdiel. Niektorí si to neuvedomia, aj mne sa to niekedy stane.

 

Skúsme si predstaviť túto situáciu: stretne sa Slovák a Čech a ani jeden nepočuje. Budú si rozumieť?

Budú. Lepšie, akoby sa stretol nepočujúci Slovák a Angličan. Hovorený jazyk je príbuzný, čiže to viem odčítať z pier, lebo ten hovorený komponent je podobný. Horšie by to bolo s Angličanom, pretože používajú anglické slová. 

 

Niektorí nepočujúci rodičia si prajú, aby ich dieťa bolo tiež nepočujúce, iní, aby bolo počujúce. Čo ich spája je túžba, aby ich deti boli zdravé.

 

Podobajú sa tie jazyky aj v posunkoch?

Niektoré posunky sa podobajú, niektoré nie. Napríklad slová mama a máma: posunkuje sa na tvári, tvar ruky je podobný (je rozdiel medzi rovným ukazovákom v slovenčine a pokrčeným v češtine, pozn. red.), ale pohyb ruky je iný. Hovorený element je takmer rovnaký.

 

Roman Vojtechovský

 

Používate sociálne siete, Facebook, Instagram?

Áno, nepočujúci používajú Facebook aj Instagram. Mne osobne Facebook pomáha, získam tam informácie o tom, kedy sa budú konať aktivity, alebo aké sú postoje nepočujúcich voči skrytým titulkom a pod. Chodím na rôzne zasadnutia ministerstiev a takto viem odkázať, čo nepočujúcich trápi, aké majú problémy. Ale keďže som časovo vyťažený, nemám čas používať aj Instagram.

 

Aké majú nepočujúci problémy?

Exkluzivní obsah pro předplatitele REFRESHER+
od 57,50 kč na měsíc
PŘEDPLATIT
Už máš předplatné? Přihlásit se
PROČ SI PŘEDPLATIT?

Čo sa dozvieš po odomknutí?

  • S čím zápasia na lovensku nepočujúci ľudia
  • Prečo im nechcú dať prácu a s akými nepríjemnými situáciami sa bežne stretávajú
  • Ako sa nepočujúci vyrovnávajú s každodennými situáciami, ktoré počujúcim nerobia žiadne problémy
  • Čo má robiť počujúci pri komunikácii s nepočujúcim
  • Prečo nepočujúci nevedia čítať s porozumením

Náhledový obrázek: Refresher/Tímea Krauszová Tagy: rozhovor
Ohodnoť článek
9
Sdílej článek
Hodnocení tohoto článku je dostupné jen s aktivním předplatným REFRESHER+.
Předplatit
Zrušit
Při hodnocení článku nastala chyba. Zkus se nově přihlásit a znovu ohodnotit článek.

V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Nejčtenější
Záleží nám na soukromí čtenářů. I z toho důvodu ti poskytujeme detailní informace o tom, jak využíváme soubory cookies a jiné technologie zabezpečující správné fungování a vývoj stránky. Pro víc informací si přečti naše Zásady ochrany osobních údajů , kde najdeš, jak používáme soubory cookies, případně se seznam s Podmínkami užívání portálu platnými od 24. 5. 2018. Zpracování cookies můžeš zabránit nebo změnit své preference v nastaveních internetového prohlížeče. Pro detailnější nastavení klikni na víc možností níže.
Upozornění na právo nastavení ochrany osobních údajů na Refresheru

Vzhledem k existujícím i chystaným změnám v zákonech ti dáváme možnost detailního nastavení zpracování osobních údajů a preferencí spojených s jejich zpracováním.

Přečti si možnosti, posuň zobrazení níže, nastav si své preference a klikni na tlačítko Souhlasím, když budeš chtít pokračovat na Refresher. Soubory cookies jsou důležitou součástí technologie v tvém prohlížeči. Jsou natolik důležité, že je budeme muset použít pro zapamatování si toho, že jsi toto okno potvrdil/a, v opačném případě bychom ti ho museli zobrazovat znovu a znovu.

Údaje, které zpracováváme, když používáš Refresher
Ze strany Refresheru sbíráme tyto osobní údaje:
  • Když navštívíš Refresher, uchováváme informace o tom, které články sis přečetl, identifikátory zařízení a prohlížeče, část IP adresy nebo IP adresu v případě přihlášení, soubory cookies a polohu.
  • Při přihlášení do účtu e-mailovou adresu.
Proč sbírá Refresher tyto údaje:
  • Ke zlepšení kvality našeho webu a vývoji nových webových služeb.
  • K provádění analýz a měření s cílem pochopit, jak je náš web využíván.
  • K tomu, abychom nezobrazovali obsah, který jsi už viděl.
  • Pro zobrazování přizpůsobeného obsahu, jako jsou například relevantnější články.
  • Pro schopnost identifikovat tě jako uživatele při přihlašování do svého účtu.
Sbíráme údaje pro partnery a reklamní sítě:
  • Identifikátory zařízení a prohlížeče, část IP adresy, soubory cookies a poloha.
Proč sbíráme tyto údaje pro partnery, třetí strany a reklamní sítě:
  • K tomu, aby mohli fungovat a zobrazovali relevantnější a užitečnější reklamy.
Seznam reklamních sítí a nastavení reklam

Nevyhnutelné osobní údaje – cookies – pro zobrazování reklam sbíráme pro následující společnosti:

Google (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)
formulář kontakt v souvislosti s osobními údaji >

AdForm (AdForm Aps,Wildersgade 10B, 1. Sal., DK-1408, Copenhagen, Denmark, ID: 26434815)
kontaktní údaje pro nejbližší pobočku >

Seznam (Seznam.cz, a.s, Radlická 3294/10, 150 00, Praha 5, 26168685)
kontaktní údaje pro nejbližší pobočku >

 

Možnost vypnout si personalizování reklam a sbírání osobních údajů pro jednotlivé partnery:

Upravit nastavení typů reklam Google - personalizování od společnosti Google

Upravit nastavení typů reklam AdForm - personalizování od společnosti AdForm

 

Svá nastavení pro všechny ostatní reklamní sítě, i ty, které na Refresheru nenajdeš, si můžeš prohlédnout na stránce youronlinechoices.com/uk/your-ad-choices

Měření a analýza návštěvnosti

Google, Služba Google Analytics (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)

Vlastníci webových stránek používají ke zlepšení funkčnosti svých stránek údaje shromážděné službou Google Analytics. Shromážďování údajů můžete deaktivovat tak, že si stáhnete a nainstalujete doplněk pro svůj prohlížeč.

Stáhnout doplněk pro prohlížeč

Gemius (Gemius s.r.o. Na Výsluní 201/13 100 00 Praha 10 Česká republika)

Společnost Gemius podobně jako služba Google Analytics vyhodnocuje a měří návštěvnost na některých webových stránkách. K měření využívá Cookies, které si můžeš deaktivovat ve svém prohlížeči.

Hotjar (Hotjar Limited, company number C 65490, Level 2, St Julian’s Business Centre, 3, Elia Zammit Street, St Julian’s STJ 1000, Malta)

Hotjar využíváme k analýze návštěvnosti a chování uživatelů. Vytváří nám mapu aktivity návštěvníků, a to na webových stránkách, které vizualizuje a vyhodnocuje. Tyto informace nejsou sbírány vždy, nikde nejsou spárovatelné s aktivitami uživatelů a není tedy možné identifikovat jednotlivce, ale Hotjar ti může nastavit soubory cookies.

Ovládací prvky související s prohlížečem

Nastavení souborů cookies

Soubory cookies jsou životně důležitou součástí technologie ve vašem prohlížeči a slouží ke zlepšení prostředí při používání internetu.

Pokud například na určitém webu nastavíte předvolený jazyk, soubory cookies pomohou prohlížeči zapamatovat si tuto volbu. Některé nebo všechny soubory cookies můžete též zablokovat, to ale může vést k narušení fungování některých funkcí na internetu.

Mnoho webů například vyžaduje zapnuté soubory cookies, když se chcete přihlásit.

Zásady ochrany osobních údajů
Další informace o tom, jak Refresher používá cookies ke zlepšení služeb
  • Přihlašování – pro účely přihlašování potřebujeme tvoji e-mailovou adresu.
  • Přizpůsobení – pro zjištění toho, co tě zajímá, vytváříme tvůj unikátní profil. Pokud nějaké informace posbíráme, najdeš je ve svých nastaveních soukromí a profil můžeš upravit, změnit nebo celé personalizování vymazat.
Jak změnit nastavení zpracování osobních údajů?

Pokud změníte názor, kdykoliv můžete tyto údaje změnit na adrese https://refresher.cz/nastavenia/sukromie.
Pokud toto okno nechceš vídat, když nás navštívíš z jiného zařízení nebo prohlížeče, přihlas se a tvé preference si zapamatujeme.