Organizátori Hip Hop Žije: Peniaze nám dlží niekoľko zahraničných headlinerov, pridávame ďalšiu zastávku (Rozhovor)

Mario: Vložili sme do toho svoje peniaze. Ešte vtedy sme mali spoločníkov Yanka Krála a Romana Zámožného, ale bola to presne tá éra, kedy sme si všetko robili sami. Nemali sme externé firmy na produkciu.

Marko: Ani na reklamu.

Mario: Naučili sme sa všetko robiť si sami. Síce každý robil všetko a nemali sme to dobre zorganizované, ale aspoň sme sa snažili. Možno aj preto nás už dnes nikto nemôže ani nie, že oklamať, ale dostať, keď si objednáme externú firmu. Všetko sme už robili. 

Zvládali ste to teda platiť? 

Marko: Finančný manažment bol taký, že sme vedeli, čo máme zaplatiť a podľa toho sme si stanovili, koľko musíme predať lístkov. Našťastie sme si mohli priebežne vyberať peniaze.

Mario:Samozrejme, potom prišiel mesiac pred festivalom a boli to úplne iné pálky. A tam sme sa zasekli, už neboli príjmy z lístkov a museli sme do toho vkladať oveľa viac vlastných peňazí. 

Koľko vlastne stál lístok? 

Mario: 30?

Marko: Nie, nie, začali sme podľa mňa na 15 alebo 19 eurách. Nevedeli sme ani to, koľko príde ľudí, ani to, aká cenová úroveň je pre ľudí prijateľná. 

Bol tu vtedy trh? Z veľkých festivalov asi len Pohoda a Grape. 

Mario: Tým, že sme robili komunitný festival, chceli sme proste urobiť najlepšiu hip-hopovú akciu. 

Marko: Pár rokov pre nami skončil Toto je hip hop v Hornej Strede, potom tu bolo vákuum.

Mario: Ale vtedy bola tá éra, že sme už na koncert sólového interpreta dokázali dostať 2-3-tisíc ľudí. Pred tým sa to nedialo. 

Robili vám to v tom čase interpreti ľahšie alebo vám situáciu v začiatkoch komplikovali? 

Mario:Bolo veľa interpretov, ktorí boli radi, že sa niečo také ide robiť. Samozrejme, nevedeli do čoho idú a nepoznali nás. Boli aj takí, ktorí nám dali lepší honorár, iní boli striktní.

Marko: Bol len jeden interpret, ktorý nám nechcel ustúpiť v honorári a ten potom nehral niekoľko rokov na Hip Hop Žije, ostatní nám verili, pomohli nám s cenou a my sme sa im potom odvďačili. 

Prejdime k americkým headlinerom. 

Marko: Kapitola sama o sebe.

Veľa už bolo povedané. Mňa zaujíma, ako sa novovzniknutý európsky festival dostane k prvému headlinerovi. Chápem, že to funguje na základe referencií, odkiaľ ale príde tá prvá?

Marko: Vždy je to tak, že spolupracuješ s bookermi. Sú to ľudia, ktorí už buď bookovali pre iné festivaly alebo sami robili akcie. Booker sa za teba vždy aspoň trochu zaručuje, aj keď by to nemal robiť, lebo ťa nepozná. Ale vie si oťukať tvoje platobné alebo orientačné schopnosti. V zásade len cez nich sa k interpretom dostaneš. Po správnosti by si nemal dostať booking, ak si začínajúci organizátor. 

„Keď sme videli, že Rick Ross, ktorý vystupoval za 6-cifernú sumu, mal menej ľudí ako DMS alebo Kontrafakt, bolo to pre nás veľmi smutné. Kvázi sme tie peniaze vyhodili do vzduchu,“ konštatujú organizátori.

Keď postupne naberáte referencie, zoznam interpretov, z ktorých si môžete vyberať, je širší?

Marko: Áno, ale najjednoduchšie pre nás, resp. pre väčšinu festivalov je siahnuť po interpretovi, ktorý už je v Európe. Tým pádom platíš menšie feečko za vystúpenie, ale aj náklady okolo toho ako doprava a podobne. Ale potom sú aj frajeri, ktorí si objednajú interpretov jednorazovo, že prídu len kvôli ním a idú domov.

Mario: Alebo potom sú aj takí, že ty si dohodneš nejakú cenu a potom iné festivaly dajú dvoj-trojnásobok, najmä v severských krajinách, kde je to okej. A potom sa ten umelec chová úplne ináč, alebo ti to úplne zruší, lebo ťa preplatia. Jednoduchšie sa im interpreti bookujú, keď si môžu pýtať podstatne viac za lístky. 

Je to globálny problém? 

Marko: Interpreti sú zvyknutí, že v Amerike a západnej alebo severnej Európe stojí lístok 100-150 eur aj v klube. Tým pádom nemajú inú cenu feečka. Berú rovnako či hrajú u nás, v Nórsku alebo za veľkou mlákou. Už len keď sa pozrieš vedľa do Viedne. Keď si vezmeš, koľko tam ľudia zarábajú a koľko u nás a zohľadníš, že interpret ti dá rovnakú cenu, jednoducho to nevychádza. Možno aj preto sa tu nerobí tak veľa menších rapových akcií. 

Príklad je Nicki Minaj, ktorý dopadol absolútne bizarne, keď sa organizátori právom pokúšali vypýtať si aspoň o trochu viac za klasický lístok.

Mario: Presne. 

Počas tých rokov ste mali viacero problémov, k tým by som sa už ale nechcel vracať. Zaujíma ma, kto vám momentálne ešte dlží peniaze. 

Marko: Mňa skôr zaujíma, kto nám nedlží. Samozrejme, DMX, ale to si myslím, že tie peniaze už nikdy neuvidíme. 

Mario:: Tam sme doplatili aj na zlého bookera, ktorý to nemal dobre podchytené priamo s umelcom.

Je to tak, že dlží peniaze tá bookingová spoločnosť alebo priamo interpret?

Marko: Oni sa tvárili, že je to booker. Väčšinou je to tak, že umelec má manažment, ktorý komunikuje s viacerými bookingovými spoločnosťami. 

Mario:Len oni sa potom tak rozhádali, že jeden to hádzal na druhého a naopak, takže sme mali smolu. 

Tam asi právnik nepomôže.

Marko: Tam narážaš na problém, že keď niekto nič nemá, tak z neho nič nedostaneš. 

Mario: Môžeš vyhrať súdny spor, ktorý ťa bude stáť strašne veľa peňazí, ale môže to dopadnúť, ako keď u nás zatvoríš s.r.o-čku, kde ručíš 5-tisíc eurami.

Marko: A ďalšia vec je, že aj keby niečo mal, tak ťa tie náklady na súdny spor, právnikov, cestovanie a tak ďalej vyjde viac ako čiastka, o ktorú sa súdiš.

Mario: Oplatí sa možno súdiť, keď máš umelca aspoň za 200-tisíc. 

Ako to dopadlo s Pusha Tm?

Marko: Výborne (smiech). Pamätám si, keď dostal peniaze v deň, kedy prišiel na Slovensko a bavili sme sa o tom, že možno bude posun koncertu kvôli počasiu. Tvárili sa, že je to v pohode, že si len máme povedať kedy, lebo oni sú tu a sú flexibilní. To aj boli, akurát, že potom, keď sme vraveli, že to musíme zrušiť, tak sme sa pýtali, či budú takí flexibilní aj naďalej. Zaujímalo nás, či dostaneme iný termín alebo nám vrátia peniaze. 

Mario:: Chceli sme sa dohodnúť, že sa prispôsobíme termínu, keď budú v Európe a spravíme to v klube, keď už to máme zaplatené. Oni že jasné, jasné, len...

Potom prišla realita.

Marko: Hovorili nám, nech im dáme ešte týždeň, potom dva týždne, potom mesiac a už to išlo do stratena aj s našimi peniazmi.

Doporučeno

Pil C: Zrušil jsem deal s bankou, protože nabízela velmi málo peněz, za týden jsem viděl, že to vzal jiný raper (Rozhovor) 3. listopadu 2019 v 13:15

Takže vám vlastne zmluva nič nezaručuje? 

Mario: Oni v tomto prípade neporušili zmluvu, bolo to skôr o férovej dohode. On prišiel a chcel vystúpiť, len tam bolo napísané, že keď vietor prekročí istú rýchlosť a bude to pre neho rizikové, tak nevystúpi. Dokonca sme vtedy museli mať merač rýchlosti vetra na pódiu, ktorý chceli vidieť. Ešte sme v ten deň rozmýšľali, že či neurobíme súkromnú párty niekde v Bratislave, keď sme mu už zaplatili (smiech). Už sme ale boli tak vykoľajení z evakuácie festivalu, že sme sa na to vykašľali. 

Marko: Alebo u niekoho doma, že nám súkromne zarapuje. 

Mario: Ale on to tiež nemal ľahké, bol to ten prípad, že prišiel na jeden koncert, na ktorý sa nám ho podarilo vytiahnuť.

Kto ďalší vám ešte nevrátil peniaze? 

Mario: Tento rok už máme skúsenosť aj s britským interpretom. Afro B, ktorý mal byť headlinerom latino stageu, nám doteraz nevrátil peniaze. V deň koncertu nám došla správa, že nenastúpil do lietadla, ale že dostaneme naspäť peniaze a už je pol roka a stále to nemáme vyriešené. 

Dá sa tomu predchádzať? 

Marko: Nedá. Tí interpreti majú taký dopyt po celom svete, že keď im nedáš peniaze vopred a nepristúpiš na ich podmienky, tak k tebe neprídu. 

Mario: Ty máš zmluvu, ktorú môžeš pripomienkovať, ale je to fakt iba o estetické úpravy.

„Mohli by sme si nastaviť nižší limit a povedať, že máme vypredané, z marketingového hľadiska je to možno zaujímavé, ale nerobíme to,“ komentuje Marek Šebesta problematiku vypredanosti na Hip Hop Žije. 

Myslíte si, že slovenských rapových fanúšikov na Hip Hop Žije lákajú headlineri?

Mario: Dostali sme sa do fázy, kedy si veľa ľudí kúpi lístok bez toho, aby vedeli, kto je headliner, za čo sme veľmi radi. Určite to niečo spraví, aj sme to pri niektorých interpretoch ocenili. Nemyslíme si, že si náš festival zakladá na headlineroch, preto tento rok meníme koncept a ideme sa oveľa viac focusovať na československú scénu, ktorá je dosť silná.

Marko: Je to veľká polemika už ôsmy rok. Stále sa nevieme ani zhodnúť, ani vyvrátiť, ani potvrdiť, či headliner je to gro, čo chcú ľudia na našom festivale. Ale pripájame sa k tomu, že asi nie. 

Ľudia pred vystúpením headlinera často odchádzajú z priestorov pod pódiom.

Marko: Keď sme videli, že Rick Ross, ktorý vystupoval za 6-cifernú sumu, mal menej ľudí ako DMS alebo Kontrafakt, bolo to pre nás veľmi smutné. Kvázi sme tie peniaze vyhodili do vzduchu. To isté keď tam bol Fat Joe. Ale vo všeobecnosti každý zahraničný headliner mal menej ako slovenskí a českí interpreti. 

Takže to idete zmeniť novým konceptom?

Marko: Povedali sme si, že už stačilo. Ľudia to aj tak buď neocenia, alebo to pre nich nie je až taká pridaná hodnota. Rozhodli sme sa, že dáme radšej trochu lacnejšie lístky a našim áčkovým a béčkovým prispejeme na špeciálnu show, ktorú nikde inde neuvidia. Keď fanúšik vidí niekoho z tej top 8 v kluboch v regiónoch, aj tak by mal prísť na náš festival, lebo tá show, ktorá bude u nás, nebude nikde inde. 

Takže, bude headliner na Hip Hop Žije na ročník 2020? 

Mario: Budú určite zahraniční umelci. Neviem posúdiť, či sú to headlineri, to si asi určia ľudia. Mali sme do teraz tendenciu pridávať počet headlinerov alebo aspoň zvyšovať ich cenu, ale spätná odozva nebola až taká.

Marko: Vychádza to aj z toho, že Separ, Rytmus, Spirit v najlepších časoch alebo Kali bez problémov vypredajú Hantku alebo Inchebu, ale Rick Ross, Fat Joe ani Pusha T ju nevypredajú, možno ani o polovicu menší priestor. Už len to svedčí o tom, že domáce publikum má radšej vlastných umelcov.

Navštevujete aj zahraničné festivaly?

Mario: Ja som bol viackrát na Fresh Islande, dokonca s nimi aj spolupracujeme. To je tiež zaujímavé, že tam tí interpreti fungujú, je tam super odozva a u nás to tak nie je. 

Marko: Mne sa najviac páčilo na Szigete. Je to iná úroveň. Bolo to skvelé v tom, že za nie veľa peňazí máš toho oveľa viac v programe. Dá sa to robiť aj tak, že tam za týždeň príde viac ako 500-tisíc ľudí a lístok nestojí 500 eur ale od tých 60 do 250. 

Je niečo, čo ste videli, že v zahraničí funguje a u nás by nemohlo? 

Marko: Myslím, že je to cashless systém. Že si ľudia nabijú kartu alebo náramok, ktorým všade platia. Boli pokusy to u nás zaviesť, ale spoločnosť na to nie je pripravená, návštevníci festivalov väčšinou frflali. 

Takže štandardne hotovosť a niekde karta? 

Marko: U nás sa dá platiť kartou. 

Mario: Radi by sme na cashless prešli, len asi nechceme byť prví. 

Marko: Museli by to spraviť veľa veľkých festivalov naraz, v jeden rok. 

Prečo je to vlastne lepšie? Ja mám skúsenosť aj práve zo Szigetu, že si tam buď nabiješ až veľmi veľa a potom je problém to dostať späť alebo v rade zistíš, že nemáš dosť na karte a musíš to tam riešiť. 

Marko: Hlavne daňový úrad by ti povedal, prečo. Z nášho pohľadu vieš oveľa lepšie merať, koľko, kedy a v akých intervaloch ľudia míňajú. Plus rýchlejšie sa produkt dostane k zákazníkovi. 

Mal som tu Jána Trstenského z Grapeu, ktorý mi povedal, že keď majú vypredané, neznamená to ekonomickú istotu.

Marko: My keď máme vypredané, tak musíme byť spokojní, preto sme ešte nemali vypredanú Bratislavu. Mohli by sme si nastaviť nižší limit a povedať, že máme vypredané, z marketingového hľadiska je to možno zaujímavé, ale nerobíme to.

Ako najbližšie ste boli k reálnemu kapacitnému vypredaniu Bratislavy?

Marko: Myslím si, že najsilnejší bol ročník, keď bol Pusha T. Vtedy nám chýbalo možno 1000 lístkov. 

Mario: To bol ešte ten starý areál, teraz sme v novom, ktorý je veľmi veľký. 

Marko: My nejdem úplne na tie masy, lebo by sme tam asi mohli mať o 5-tisíc ľudí viac, keby sme to nastavili inak. Narážame aj na limity trhu.

Takže vás priamo ovplyvňuje, čo sa práve v rape deje a ako sa vyvíja. 

Marko: Áno, presne. 

„To je práve ten problém u nás, že by si ľudia mysleli, že je ten lístok drahý, ale reálne aj 200 eur by možno bolo málo,“ odpovedajú organizátori na otázku, prečo nikdy nemôže byť na festivale rozmerov ako Hip Hop Žije Eminem.

Nerozmýšlali ste aj nad žánrovým rozšírením? 

Mario: Skúšame to každým rokom. Len tým, že máme aj v názve "Hip Hop Žije," tak asi nikdy nebudeme multižánrový festival. To síce nebola chyba, chceli sme to tak robiť, len sa musíme hýbať v žánroch okolo rapu. Dancehall, regeae, dustep alebo niečo také podobné. 

Marko: Latino, Afro. 

Spoluorganizátor Mario Biháry a projektový manažér Osťo

Zaujíma ma váš názor na festival Aerodrome v Česku.

Mario: Už keď sa robil, mysleli sme si, že to bude bublina, ktorá do roka alebo dvoch spľasne. Poznáme pozadie toho festivalu. Podľa mňa to bolo bez duše. Niekto išiel robiť festival a išlo tam iba o peniaze. Aj dramaturgia bola divná. 

Marko: Ja s tým súhlasím, pred tým to mali ľudia, ktorí to robili srdcom. Keď zrazu príde firma, ktorá do toho len naleje peniaze, tak sa to vždy odrazí. Každý projekt, ktorý sa robí srdcom, sa odrazí. 

Vás niekto chcel kúpiť? 

Mario: Mali sme ponuky. Myslíme si, že bez nás by to nedokázal robiť tak, ako to robíme my. 

Marko: Je to pre to, že sme fanúšikovia a pohybujeme sa v tom. 

Mario: Ja by som sa neodvážil robiť rockový festival. 

Boli aj fámy, že na Aerodrome má byť Eminem. 

Marko: Neboli to len fámy, je to tak, oslovovali ho. Samozrejme, získať Eminema je extrémne náročné, funguje totiž tak, že on musí mať záujem o tú krajinu.

Mario: Ja som mal jedného českého partnera, ktorý chcel skúsiť Eminema, dokonca to aj riešil s právnikmi a posielal nejakú zálohu. Lebo tam to funguje tak, že im posielaš peniaze, aby si s nimi mohol jednať. Mal som ho zastupovať v produkcii, lebo akcia takých rozmerov je už skoro ako festival. Vtedy to bolo dokonca tak, že jediné miesto, kde by sa to dalo spraviť bolo v Ostrave. 

Vo Vítkoviciach. 

Mario: Lebo to pripomína Detroit. 

Marko: My sme mu dávali ponuku pred dvoma rokmi na 2,5 milióna a nezobral to. 

Mario: Tam sa to hýbe na nejakých 5-6 miliónov. 

Koľko by stál lístok, keby vo Vítkoviciach vystupoval Eminem?

Mario: To je práve ten problém u nás, že by si ľudia mysleli, že je ten lístok drahý, ale reálne aj 200 eur by možno bolo málo. Boli sme na ňom v Paríži a tam stál lístok od 130 eur a bolo tam 80-tisíc ľudí. U nás možno polovica.

Marko: A čo je dôležité, interpreti ako Eminem si neberú len feečko, ale aj percentá zo všetkého. Zo vstupného, z barov a tak ďalej. Promotéri to často robia kvôli referenciám, aj keď vedia, že prerobia. 

Poďme k aktuálnemu ročníku. Skúste v krátkosti vysvetliť tú zmenu, ktorou ste pred niekoľkými týždňami prešli. Máte iné logo, bol okolo toho aj šum, lebo ste menej pozorných divákov vystrašili tým, že niečo končí. 

Marko: Prvá vec je, že už sme niekoľko rokov mali rovnaké logo a život je zmena. Druhá vec je zmena konceptu – chceme dať viac priestoru slovenským a českým interpretom a urobiť s nimi špeciálnu show, ktorú nebudú môcť vidieť nikde inde ako u nás. 

Čo vás teda čaká v praxi? 

Marko: Už pracujeme na dohadovaní sa s interpretmi, že čo bude ich špeciálnou show. My im to nemôžeme nakázať, keďže je to stále ich umelecké dielo. Komunikujeme s nimi a radíme im, ako by to mohlo vyzerať a neskôr nás čaká príprava toho celého. 

Mario: My sme rozbehli komunikáciu s interpretmi, ktorí dostali úlohy a istý čas na to, aby za nami prišli s nápadmi, aspoň s obrazom toho, čo by si chceli splniť alebo čo by tam chcel mať. A potom začneme riešiť možnosti, ako je to možné spraviť produkčne. Je zložitejšie robiť to na festivale v porovnaní s turné jedného interpreta. Na pódiu sa musí vystriedať 6-7 interpretov počas dňa, musíme absolvovať generálky a podobne. 

Čo očakávate? 

Mario: Pri niekom to možno budú maličkosti, napríklad, že budú chcieť kapely, s ktorými nikdy nehrali, ale môže to byť fakt veľké. 

Čo je maximum, ktoré viete splniť? 

Marko: Mladší umelci majú väčšinou nereálne predstavy, tých musíme krotiť a ukázať im realitu.

Mario: Niektorí chceli pristáť vrtuľníkom na stagei.

Marko: A hologramy (smiech). Ale ide o tú kreatívu. Vieme, že je veľa šikovných ľudí, ktorí vedia vymyslieť  skvelé veci a nemusia stáť veľa peňazí. 

Mario: Ale môžeš si dať niekoľko drahších prvkov, ktoré spravia ten wow efekt, ale vieš vymyslieť strašne veľa malých prvkov, ktoré sú čisto o nápade. 

Budete mať teda vyčlenený špeciálny stage pre tých, ktorí si vymysleli show a zvyšok zahrá inde? 

Mario: Určite bude menej vystupujúcich na hlavnom pódiu. Budeme musieť mať prestávky na prípravy shows, ale počas nich plánujeme dobré koncerty na ďalších dvoch stageoch. Nebude to tak, ako to bývalo kedysi, že sme dávali menej známych mimo hlavného pódia. Aj tam budú fakt dobré koncerty a možno aj tie budú podporené o audiovizuálnu show? 

Predraží sa vám tým pádom festival? 

Mario: Ideme do risku, nastavujeme budget nanovo. 

Marko: Ale v zásade by sme chceli alokovať peniaze, ktoré predtým išli na drahých zahraničných umelcov, do tých domácich. Podporujeme lokálnu tvorbu. 

Mario: Je pre nás dôležité podporovať tie shows, aby sa ľudia tešili na to, že je to špeciálny koncept. Nech aj ďalšie roky vedia, že je to niečo špeciálne, čo môžu vidieť iba u nás. Podporujeme tým aj umelca a jeho meno.

Marko: Chceme, aby sa z toho stal taký autosalón.

Aké boli reakcie raperov na tento váš nápad? 

Marko: Zatiaľ sa to každému páčilo, máme len pozitívne ohlasy. 

Čiže z tých najvrchnejších do toho pôjdu všetci? 

Mario: Áno, ale vieš, ako je to s umelcami. Otázka je, či to časovo stihnú. Nemôžeme si dovoliť pripravovať to mesiac pred festivalom. Platí to aj pre ľudí, ktorých máme na produkciu a stage. To sa väčšinou robí aj pol roka dopredu. Interpreti majú deadliny a keď to nestihnú, tak tú show nebudú mať. 

Aký význam sa schováva za novým logom? 

Marko: X odráža štyri hiphopové elementy a zároveň ide o chytľavý model alebo vyjadrenie toho, čo má byť Hip Hop Žije.

Mario: A ďalšia vec je, že sme chceli vytvoriť logo, ktoré sme mohli používať bez nadpisu, aby sa to viac dostalo medzi ľudí. Časom by z toho mohol byť brand. Či už by sa to malo týkať značky oblečenia mimo festivalového merchu.

Vy ste trochu zmenili aj ekonomický koncept a v súčasnosti sa môže stať vašim partnerom a spojiť sa tak so značkou aj každý Slovák, ktorý je ochotný investovať.

Marko: Áno, už fungujeme aj tak, že si ľudia môžu kúpiť licenciu organizátorov Hip Hop Žije a zorganizovať klubovú akciu alebo festival. 

Mario: Stane sa ako keby spoluorganizátorom.

Organizátori chystajú novú zastávku: „Nebude to juh, západ, ani stred a ani východ.“

Máte už aj stály full time tím alebo sa len mobilizujete, keď treba? 

Marko: Máme aj takých, ktorí to už robia celý rok, ale niektorí sa pripoja až posledné dva mesiace.

Mario: Naberá sa to postupne. Gro sme my traja a náš projektový manažér a pani, čo máme na účtovníctvo. A potom vlastne tím na produkciu, momentálne už máme externú firmu. 

Poďme ešte k tým regionálnym zastávkam. Odrazí sa tento koncept aj tam? 

Marko: Práveže nie, lebo sme to chceli diferencovať. Aby keď niekto dá 10-15 eur za regionálnu zastávku a 30-40 za bratislavskú, nech je to rozdiel. 

Nie je tajomstvom, že regionálne zastávky fungujú skvelo. Prečo si myslíte, že na Domašu príde tak veľa ľudí v pomere, aký je to bohatý a obývaný región v porovnaní s Bratislavou? Sú tí fanúšikovia vďačnejší?

Marko: Presne. Tým sa nechceme dotknúť bratislavských fanúšikov. Sú to objektívne dôvody – tu sa toho proste veľa deje. Bratislavčania majú širšie možnosti kultúrneho vyžitia. A opäť, hlavným faktorom je tá cena. Keby Bratislava stála 19 eur, máme tam 20-tisíc ľudí. 

Ktorú zastávku máte vy najradšej z tých mimo hlavného mesta? 

Mario: Ja po tomto ročníku mám určite najradšej Ostravu. Už len kvôli tomu, v akom areáli sa to odohráva a aký tam je vibe. Zo všetkých zastávok je najviac taká rapová. Ostrava fakt žije hiphopom a je to tam aj cítiť. Ale teším sa úplne všade, každá zastávka je iná. 

Marko: Ja som mal dlho najradšej Domašu, lebo to bol síce veľký festival, ale nebolo tam toľko problémov a motaníc ako v Bratislave. A všetci interpreti a naši kamaráti tam zostali aj spať a bol tam aj žúr, že sme si to na záver všetci spoločne ožili. Ale v poslednej dobe má čaro aj Duchonka. 

Mario:Máme aj dosť veľa ľudí, ktorí dávajú viac zastávok. A ešte by som poznamenal, že na východe to mega žije. 

No, inak, to prevrátené auto sa vás týkalo alebo to šlo mimo festivalu? 

Mario: Stalo sa to v stanovom mestečku, ktoré na tomto festivale nebolo pod nami. Ja si myslím, že sa v stanových mestečkách dejú aj horšie veci (smiech). Sme však radi, že sa to auto nedostalo až do jazera, lebo to by mohol byť prúser, keby sa tam uvoľnili kvapaliny. Tuším, že to bolo tak, že tam ten šofér jazdil podgurážený a ohrozoval ľudí a dobehla ho karma (smiech).

Chystáte aj nové regionálne zastávky? 

Marko: Máme jedno rozrobené. Ide o lokalitu, kde je krásna príroda.

Mario: A je tam veľa možností aj ďalších aktivít počas víkendu. 

Marko: Ľudia môžu skĺbiť festival s veľa rôznymi aktivitami. 

Môžete aspoň prezradiť, v ktorej časti Slovenska to je? 

Marko: Nebude to juh, západ, ani stred a ani východ.

Mario:: Ja už ani neviem, čo to je (smiech). 

Ešte poďme na chvíľu k Prahe – tá je oproti ostatným dosť iná. Analyzujete ju? 

Mario:: Stále ju analyzujeme (smiech). Ide o to, že tým, že je Praha taká veľká, je tam strašne veľa akcií a strašne veľa domácich interpretov si tam chce spraviť svoj sólo koncert. Možno tam oveľa viac funguje ísť buď čisto komerčným alebo čisto hiphopovým smerom. 

Čiže buď tam dáš Yza alebo Prago Union.

Mario: Presne. 

Marko: Ja by som chcel povedať, že každá z tých zastávok má trochu inú dramaturgiu a môžeme si priznať, že sme v Prahe ešte zatiaľ netrafili správnu zmes. 

Mario: Niekedy sme to nedokázali aj kvôli interpretom, ktorí práve nemali čas. A už vieme, čo nám funguje a hlavne, čo nám nefunguje (smiech).

Budete sa snažiť nájsť správnu konšteláciu aj v roku 2020? 

Marko: Vyzerá to tak, že áno. Do tretice všetko dobré. 

Akú najväčšiu blbosť ste ako organizátori museli riešiť aj keď ste s tým vôbec nerátali.

Marko: Číslo na barbera. Náš spoločník sa vždy pýta, či tam je barber a aká je wifi. 

Mario: To je jeho prvý problém vždy, keď príde na festival (smiech). A tým, že ja riešim produkciu, mám hlavu plnú iných starostí a on prišiel s týmto. 

Minulý rok Osťo zdieľal skvelú fotku, kde si niekto vyrobil vlastnú pásku. 

Mario: Áno, boli už rôzne pokusy, ale toto bolo fakt srandovné. Tých druhov fejkových pások bolo viac. Niekto si dokonca zlepil z ústrižkov pások na konci jednu.

Marko: Mne prišlo ako najväčšia blbosť, keď sme museli riešiť žehliacu dosku a žehličku pre Ace Hooda, lebo chcel mať vyžehlené tričko. Nakoniec sa tak opil, že na sebe tričko vôbec nemal. 

Zažili ste aj iné extrémy čo sa týka požiadaviek umelcov? 

Marko: Jeden chcel PlayStation a telku, do stanu ale inak sme nemuseli riešiť asi nič netradičné. 

Mario: Ale napríklad Riff Raff bol v takom stave, že nám volali z hotela, že tam skočil oblečený do bazéna a ľudia boli pobúrení. A izbu odovzdal v takom stave, že to ešte nikdy nevideli. 

Viete sa ešte ako Hip Hop Žije tím pohádať?

Mario: Skôr si vieme vymeniť názory, čo je podľa mňa dobré, ale mega hádky nezažívame. Veľakrát máme iný názor na veci ako dramaturgia alebo koncept, ale väčšinou sa už zhodneme.

Marko: My sme aj kamaráti, nielen kolegovia. Ale už je nám skôr do smiechu ako do hnevu. Kedysi by sme sa možno aj pohádali. 

Mario: Skôr sa vieme vytočiť na cudzích, ktorí sú pod nami, keď zlyhajú. 

„Chystáme agentúru na booking a manažment umelcov,“ prezrádzajú Marko a Mário.

Osťo mi spomínal, že chcete robiť aj hip-hopový ples. 

Mario: Skúšali sme to, ale tento rok to nevieme dať dokopy kvôli dodávateľom. 

Marko: Nestíhame to urobiť v takej kvalite, ako by sme chceli, takže to posunieme na budúci rok, našou filozofiou je, že keď niečo robíme, tak to musí byť tip top.

Čo si mám pod tým predstaviť?

Mario: Chceme hiphoperov dostať do slušného. Môžu si prísť užiť s priateľkou serióznejšiu zábavu, sadnúť si, vypiť a pokecať. Chceli by sme tam spraviť netradičné koncerty v šate, ktorý sa hodí na ples. Nebude to čisto o hiphope. Možno funky, živá kapela a tombola. 

Marko: A speváčky. Máme aj kompletnú dramaturgiu, ktorú zatiaľ nechceme úplne prezrádzať. Bude aj večera s 3-4 chodmi a tak ďalej. 

Mario: Máme to celé v hlavách, ale nechceme to robiť narýchlo. 

Vy okrem Hip Hop Žije a ďalších aktivít chystáte ešte jednu veľkú novinku, ktorá by mohla zmeniť performance slovenskej rapovej scény. 

Marko: Chystáme agentúru na booking a manažment umelcov. Nielen raperov, ale teraz primárne raperov a potom to otvoríme aj pre iné žánre, DJov a podobne. Chceme im ponúkať služby bookingu, manažmentu, ale aj právne služby. 

Aj instagramové spolupráce? 

Marko: Áno. Aj promo, správu elektronických médií, možno správu peňazí. 

Mario: Vytvoríme produkčný dom, ktorý vie zastrešiť všetko, ale nie každý umelec si musí vybrať všetko. Niekomu možno spravíme len tour alebo budeme spolupracovať kompletne na všetkom. 

Možno vydavateľstvo? 

Mario: Možno časom. Zo začiatku skôr manažment. Samozrejme, pod to spadá, že keď hudobník vydáva album a máme s tým skúsenosti, tak vieme pomôcť aj s tým. Už máme rozjednaných niekoľko umelcov, aj zaujímavých, ktorým sa to veľmi páči. Mala by to byť podpora hlavne pre umelcov. Môžeme využiť aj fakt, že s veľa s rapermi máme veľmi dobré vzťahy.

Vychádza to možno aj z toho, že to tí umelci nerobia tak dobre, ako by mohli? 

Mario: Skôr by som to povedal tak, že sú interpreti, ktorí sa od istého bodu nevedia pohnúť. Potrebujú niekoho, kto im ukáže cestu alebo ich odbremení, aby sa viac mohli venovať sebe. Je aj veľa umelcov, ktorí už mali manažment, ale neboli s ním spokojní. 

Marko: V zásade tu chýba niečo také, ako je v Amerike. Aj áčkoví umelci to robia nejakým spôsobom, ale myslíme si, že tomu vieme dať hlavu a pätu. Vieme im pomôcť, aby to pre nich bolo finančne ešte zaujímavejšie. A v neposlednom rade je to o podpore mladých talentov.

Mario: Tomu sa chceme intenzívne venovať, nech je to fifty-fifty. 

Kedy o tom aspoň približne budeme počuť?

Mario: Chceli by sme začať od budúceho roka, zatiaľ si budujeme tím a prebiehajú rokovania.