Chcel odo mňa panenský moč, keď som mala 12. Aké taktiky používajú sexuálni predátori na deti v online svete?

 Najnebezpečnejší „groomeri“ nie sú podľa psychológov 40-50 roční muži. Sú to skôr 18-19 roční chalani, ktorí keď nevedia relizovať svoju sexualitu, hľadajú ľahkú korisť práve na internete. 

Zámienky na rozhovor či stretnutie môžu byť akékoľvek, niekedy až neuveriteľne bizarné: „Chcel po mne môj panenský moč a vysvetľoval to tým, že umiera a doktori mu už nevedia pomôcť," opisuje svoj nepríjemný zážitok z detstva jedna z herečka Tereza.

„Snažil sa ma cez nejaký spasiteľský komplex vylákať von, aby som sa s ním stretla a dala mu ten moč. Je to úplne zvrátené a hrozné. Keď som z toho chcela vycúvať, začal sa mi vyhrážať, že kvôli mne zomrie, a že mi praje len to najhoršie. Nakoniec som to povedala mame, lebo som dostala strach. Ale ja som to mala celkom jednoduché, lebo som mu neposielala svoje fotky, ani sme sa nebavili o sexe. Ale myslím si, že aj tak je dôležité to povedať, lebo ten človek možno neoslovuje len vás, je možné, že takto komunikuje s viacerými dievčatami alebo chlapcami.“

Predátori sa často začnú obetiam vyhrážať, že zverejnia fotky, ktoré si vzájomne vymenili, či povedia všetko rodičom. Dieťa je zatlačené do úzkych, a keďže nevie ako zo situácie vycúvať a bojí sa to povedať dospelým, môže to mať veľmi zlý koniec. 

Kde hľadať pomoc

Téma sexuálneho obťažovania detí na internete je podľa Mareka Madra na Slovensku stále tabu. Nie len, že sa o tom takmer nehovorí v rodinách či na školách, neexistujú ani presné štatistiky o tom, koľko detí sa s takýmto problémom stretáva. „Ak sa chceme detí v rámci nejakých výskumov na školách pýtať na sex, musia o tom rozhodnúť rodičia. Akože, či je vôbec podľa nich vhodné sa ich detí pýtať na takéto témy. Je to kultúrny kontext na Slovensku.“

Práve rodičia by však mali chápať, že žijeme v modernej dobe a či chcú alebo nechcú, ich deti sa o sexe budú rozprávať so spolužiakmi, kamarátmi či inými dospelými, ktorým dôverujú. V prípade, že sa stanú obeťami online zneužívania, majú na Slovensku, bohužiaľ, len obmedzené možnosti ako to riešiť - povedať to rodičom alebo zavolať na políciu. 

„Pri rozhovore s 12-ročným dieťaťom, ktoré sa stalo obeťou online sexuálneho zneužívania, pozorujeme často strach zo zdôverenia sa a s tým spojené aj následné odmietanie. Prial by som si, aby ak sa niekto stane obeťou online zneužívania, mal na Slovensku viac možností ako to riešiť,“ hovorí psychológ.

Poradňa IPčko preto nedávno spustila stránku stalosato.sk, kde deťom, ktoré sa dostali do takéhoto problému, ponúka pomoc a poradenstvo. „Na tomto portáli je možnosť priamo kontaktovať odborníkov cez chat alebo mail. Sú k dispozícii každý deň od 7 rána do polnoci. Nájdu tam aj mapu pomoci, že kde vyhľadať najbližšieho psychológa alebo školského psychológa. Je tam sekcia pre rodičov, ako s deťmi komunikovať a tiež informácie pre odborníkov. Postupne všetko dopĺňame tak, aby bol web užitočný pre čo najviac ľudí“ povedal jeden z autorov Marek Madro.

Od spustenia portálu 19. februára psychológovia zaznamenali už 52 prípadov, kedy sa na nich deti obrátili so skúsenosťou so sexuálnym obťažovaním na internete. 

Prídi za ním a prvú vetu, čo mu povieš je, že si zúfalý, zúfalá, a že strašne potrebuješ od neho pomoc, lebo nevieš ako ďalej. Vtedy si ten rodič uvedomí, že je to naozaj vážna situácia.

Ak má škola dobrého a aktívneho školského psychológa, dieťa často hľadá pomoc aj tam. Eva Gajdošová však hovorí, že aj takíto odborníci sú rovnako nedostatočne informovaní  o sexuálnom násilí páchanom na deťoch on-line. Situácia sa však postupne zlepšuje a otázky kybergroomingu, prevencie, diagnostiky či intervencie sa mladí psychológovia učia už na niektorých vysokých školách. „Školský psychológ by mal byť pripravený sprostredkovať vedomosti o láske a sexualite, potvrdzovať dieťaťu jeho právo povedať nie a ubezpečiť ho, že ono nie je vinné za sexuálne zneužitie,“ dopĺňa profesorka Gajdošová.

Najdôležitejší je rodič

Odborník zdôrazňuje, že aj keď sú tu ľudia, ktorí môžu v krízovej situácii dieťaťu pomôcť, stále je najdôležitejší vzťah s rodičmi. Deti sa od desiateho roku od nich začnú postupne oddeľovať a kým dovtedy boli hlavným zdrojom informácii oni, neskôr ich nahrádzajú spolužiaci a kamaráti. 

„Preto učíme rodičov, aby sa medzi 10. až 15. rokom stávali skôr fanúšikmi svojich detí, aby sa  zaujímali o to čo robia. Napríklad, ak si dieťa stále robí selfiečka, je strašne dôležité aby ste ako rodič prišli za dieťaťom a spravili si selfiečko s ním. Je to trápne, ale je to veľmi dôležité preto, aby ste vstúpili do jeho sveta.“  Psychológ Madro tiež dodáva, že zakazovaním internetu rodičia nič nedosiahnu.

Podľa štúdii EÚ Kids online trávia slovenské deti denne na internete 2,5 hodiny. Psychológ si však myslí, že je to oveľa viac. Online svet je už neoddeliteľnou súčasťou ich života - napríklad aj v komunikácii s priateľmi či rodinou. Zakazovaním tak dosiahnu len to, že dieťa bude svoje aktivity na internete robiť tajne a bez akejkoľvek kontroly. 

„Pre mňa bolo v 12 rokoch úplne šialené hovoriť s mojimi rodičmi o akýchkoľvek sexuálnych témach, nie ešte o tom, že ja som niekde s niekým hovorila o sexe. V každom prípade chcem všetkým deťom poradiť, aby si uvedomili, že nič nie je neriešiteľné. Nikto im hlavu neutrhne, hoci sa z toho nikto nebude tešiť. Je dôležité vedieť, že ten človek na opačnej strane sa dopustil vážneho trestného činu a musí byť za to potrestaný,“ hovorí Tereza Těžká.  

Ak sa dieťa odhodlá sa s problémom priznať rodičovi, podľa psychológa je dôležité najmä to kedy mu to povie a v akej forme. Najlepšie je počkať, kým sa mama alebo otec nikam neponáhľajú, neriešia veci do práce či do domácnosti. „Prídi za ním a prvú vetu, čo mu povieš je, že si zúfalý, zúfalá, a že strašne potrebuješ od neho pomoc, lebo nevieš ako ďalej. Vtedy si ten rodič uvedomí, že je to naozaj vážna situácia. Až potom začni vysvetľovať čo sa stalo, najlepšie v jednej vete, aby to ten rodič dostal v kocke a začal sa pýtať viac, čo sa stalo," hovorí Madro. 

Riešenia?

Marek Madro priznáva, že sa trochu obáva aký rozruch film V Sieti, ktorý do slovenských kín prichádza 5. marca, vyvolá. Nie všetky deti na Slovensku si totiž pravidelne píšu s úchylákmi, či posielajú svoje nahé fotky kade-tade po internete. Veľa z nich sa vo vyhrotených situáciách, ako sú ukázané vo filme, zľakne a konverzáciu či videohovor okamžite vypne. 

Aj napriek tomu je tu priestor na to, aby sme sa ochrane detí na internete začali venovať poriadne a zapojili do toho napríklad aj systém vzdelávania či bezpečnosti. IPčko krátko pred novinárskou premiérou filmu zorganizovalo okrúhly stôl, na ktorom sa zúčastnili aj zástupcovia školských psychológov, Ministerstva školstva, Ministerstva vnútra, Úradov práce sociálnych vecí a rodiny či ostatných liniek istoty na pomoci deťom v núdzi. 

„Dali sme im možnosť vidieť film, v oboch verziách, aby mali nejaký odhad, aká bude verejná diskusia. Cheli sme vedieť v čom ten systém môže pomôcť a zistili sme, že hoci sme sa stretli s odhodlaním odborníkov pracovať na tom, možnosti na Slovensku nie sú také bohaté," priznal Madro. Slovenský školský systém totiž nepozná niečo ako „metodicky preventívny film“, preto Ministerstvo školstva nemôže dokument V sieti, na ktorom vopred nespolupracovalo, zaradiť ako edukatívnu pomôcku ani odporučiť ho školám.

Téme sexuálneho zneužívania detí na internete sa školy podľa Ministerstva školstva venujú na predmetoch etická výchova, informatika či mediálna výchova.

„V deviatom ročníku sa napríklad nachádza tematický celok Masmediálne vplyvy, kde sa píše okrem iného aj to, že žiaci majú: analyzovať prvky mediálneho produktu; zhodnotiť prínos médií v živote človeka; diskutovať o výhodách a nevýhodách používania internetu (to sa to automaticky prepája aj so sexuálnou problematikou obťažovania a násilia na internete),“ píše v stanovisku Ministerstvo. 

Na rozširovanie povedomia o bezpečnom používaní internetu odporúčajú využívať stránky zodpovedne.sk, stopline.sk, pomoc.sk či ovce.sk.

Ak už sa dieťa odhodlá povedať o groomingu rodičom, prípad rozhodne patrí na políciu. Tá odporúča zhromaždiť čo najviac dôkazov o tom, že dieťa dostávalo sexuálne návrhy či vyhrážky. 

„Každý jeden užívateľ sociálnej siete dokáže urobiť zálohu svojho profilu. Postupovať môže podľa pokynov samotnej sociálnej siete. Takto zálohovaný profil s komunikáciou medzi obeťou a páchateľom pomôže Policajnému zboru pri odhaľovaní trestného činu. Ďalšími možnosťami môže byť vytvorenie PrintScreen obrazovky počítača alebo mobilného telefónu, vytlačenie aktuálne otvorenej stránky, odfotenie obrazovky mobilným telefónom alebo vytlačenie e-mailu. V žiadnom prípade neodporúčame mazať komunikáciu, aj keď je akokoľvek nepríjemná pre obeť,“ odporúča Prezídium policajného zboru. 

Policajti dávajú deťom do pozornosti osvetovú kampaň Say No!, ktorá vznikla v spolupráci členských krajín EÚ a Europolu.

Detská verzia

Filmári sa nakoniec rozhodli urobiť krok v ústrety školám a pripravili „detskú verziu“ filmu, ktorá bude vhodná pre deti od 12 rokov. Školy sa budú môcť dobrovoľne rozhodnúť, či pôjdu na premietanie do kina. 

„Táto detská verzia 12+ bude u nás v kinách od 19. marca, pretože v spolupráci s IPčkom pripravujeme základné metodické edukatívne materiály pre rodičov, pedagógov či psychológov na školách. Budeme ho premietať na školských projekciách po celom Slovensku," povedala riaditeľka distribučnej spoločnosti Filmtopia Silvia Učňová Kapustová.

Aby filmári predišli konfliktom s rodičmi, dokument uvidia najskôr učitelia, školskí psychológovia a riaditelia na organizovaných premietaniach v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach a tí uznajú, či je vhodné zobrať deti na premietanie alebo nie. Ku každej vstupenke do kina bude zároveň pribalený leták, ktorý odkazuje na web stalosato.sk a naviguje deti, čo robiť v prípade, že sú obeťami sexuálnych predátorov a tiež ako tomu vôbec predísť.