Slovenka v Číne: Kvôli koronavírusu sa tu rozmohol rasizmus, ľudia na mňa v uliciach ukazujú s nenávisťou (Rozhovor)

Rešpektujú a bez akýchkoľvek problémov. Darmo, je to komunizmom. Keď vláda niečo prikáže, tak je to sväté. Dovolila by som si tvrdiť,  že čínska disciplína je jeden z hlavných dôvodov, prečo Čína zvládla epidémiu tak rýchlo. 

Dva roky dozadu si zažívala skvelé životné obdobie vďaka tvojej agentúre na výučbu angličtiny, ktorá patrila medzi najúspešnejšie v celej Číne. Ako koronavírus ovplyvnil jej fungovanie?

Našu agentúru to zasiahlo asi najviac. Zatiaľ čo fabriky, školy, reštaurácie a banky sú takmer opäť v 100% prevádzke, nám sa to tak skoro nepodarí. Prvá vlna nastala, keď vypukol vírus v Číne.

Z bezpečnostných dôvodov sme poslali všetkých au-pair pracovníkov domov, kým sa dalo, pretože nikto nevedel, ako dlho bude trvať a či budeme schopní víza predĺžiť. Keď sa situácia zlepšila a my sme boli pripravení spamätať sa, vírus vypukol vo svete. To našu agentúru položilo úplne.

Jednak preto, že Čína uzavrela hranice a cudzinci, hoci aj s platnými vízami, do krajiny vstúpiť nemôžu, a taktiež preto, že v Číne začali vznikať predsudky voči cudzincom. Čínsky minister zahraničných vecí vyhlásil, že vírus podľa všetkého do krajiny priniesli Američania.

Poskytuje čínska vláda nejaké finančné stimuly pre podnikateľov ako ty, ak sa im tržby kvôli pandémii prepadli?

Haha, ale kdeže, tu funguje systém „poraď si sám“.

Zostala ti tvoja kariéra fitness trénerky?

V kariére fitness trénerky stále pokračujem, hoci som sa do fitness centra v Číne nedostala už vyše 3 mesiace. V januári sme mali dovolenku kvôli oslavám čínskeho nového roku a vtedy vypukol vírus. Fitnescentrá sú stále zatvorené až do odvolania. Tento sektor by sa mal otvárať až ako posledný, takže to môže potrvať aj pár mesiacov.

Nosíš po vonku rúško aj ty?

V Číne nosím rúška denne odkedy som tu. Hlavným dôvodom doteraz bolo znečistené ovzdušie. Zásobu rúšok a respirátorov má preto doma každý. Stále u nás platí povinnosť nosiť rúška.

Cudzinec tu bol veľkou raritou. Ale keby som sa vrátila pol roka naspäť, Peking mi už pripomínal európsku metropolu.

Ovplyvnil koronavírus v tvojom meste zásobovanie potravinami? 

Jediné, čo sa hneď vypredalo, boli ryža a čipsy. Zvláštne, však? Ale toaletného papieru bol vždy dostatok. Potraviny boli otvorené len dve hodiny denne. Ľudia mali určené vychádzkové dni, preto sa nikdy nestalo, že by bol supermarket plný ľudí a regále prázdne.

Vychádzky neboli určené na osobu, ale na byt. Do obchodu sa dostal len jeden člen rodiny raz za tri dni. Autá nesmel nikto šoférovať, a preto mohol nakúpiť len to, čo sám dokázal odniesť v rukách. Veľmi dobre a férovo vymyslené.

Do Číny si zvykla volať mladých ľudí z mnohých európskych krajín, aby vyučovali angličtinu. Médiá však informovali, že koronavírus slúžil čínskej vláde aj ako zámienka zbaviť sa mnohých zahraničných pracovníkov. Koľko z nich v krajine zostalo a v akej situácii sa nachádzajú?

Museli sme ich poslať domov. Aj z mojich zahraničných kamarátov všetci odišli. Momentálne mi to pripomína obdobie, keď som do Číny prišla pred 8 rokmi. Cudzinec tu bol veľkou raritou. Ale keby som sa vrátila pol roka naspäť, Peking mi už pripomínal európsku metropolu. 

V minulosti sa s tebou Číňania fotili, pretože si cudzinka. Po presunutí ohniska vírusu do Európy sa však situácia možno zmenila. Stretávaš sa dnes s negatívnymi reakciami či rasizmom kvôli pôvodu?

Situácia sa otočila o 180 stupňov. Jediná vec, ktorú som ešte v Číne nezažila, bol rasizmus. A už je to tu kompletné. Vždy som sa tu cítila veľmi príjemne a vítane. Ľudia sa na mňa pozerali s obdivom a rešpektom. Každý chcel byť so mnou kamarát, každý so mnou chcel mať fotku. Dnes na mňa na ulici ľudia ukazujú nie pre obdiv, ale pre nenávisť .

Na obchodoch, kaviarňach alebo baroch sú nápisy po anglicky, ktoré zakazujú vstup cudzincom. V supermarketoch mám vždy veľa priestoru, pretože ľudia sa odo mňa držia ďalej. Keď si ma nevšimnú a priblížia sa ku mne, dokonca panicky skríknu.

Logiku to nemá, ale už som si zvykla. Našťastie mám auto a nemusím chodiť verejnou dopravou. Neviem si dosť dobre predstaviť, čo by sa dialo tam. Snažím sa to ignorovať, hoci ľahké to nie je. Toto miesto bolo mojím domovom osem rokov a zrazu sa tu necítim dobre . 

Viacerí svetoví lídri Číne vyčítajú, že o skutočnom počte nakazených pacientov zavádzala. Vo Wu-chane privážali desiatky tisíc urien, aj keď oficiálne v meste zomrelo len okolo tritisíc ľudí. Pociťuješ vládnu propagandu aj ty?

Takto to tu fungovalo vždy, pri zemetraseniach, nehodách vo fabrikách a iných katastrofách. Reálne číslo obetí vždy ostávalo veľkou neznámou, hoci domáci mu slepo veria. Keďže som stále tu, nerada by som sa dostala do nejakých problémov, a preto si niektoré názory nechám pre seba.

Čína do viacerých európskych krajín poslala rúška či rýchlotesty, ale ukázalo sa, že časť z nich bola nepoužiteľných. Máš pocit, že sa Čína snaží využiť koronavírus na svoje pozitívne PR vo svete?

O tom, že boli nepoužiteľné, som nevedela. V podstate sa aj odvolali na to, že pomáhajú tým, ktorí pomohli v ťažkých chvíľach im. Beriem tento krok Číny skôr ako humánny a som zaň vďačná.

O repatriáciu som požiadala, ale bolo mi povedané, že sa mám nejako dostať do Európy.

Číňania zvyknú rúška nosiť aj za bežných podmienok. Zmenila sa nejak táto situácia kvôli koronavírusu?

Číňania nikdy nenosia rúška preto, aby chránili svoje okolie. Až takto ďaleko ich humánnosť nesiaha. Ak rúško majú, tak aby ochránili seba alebo ako módny doplnok. Párkrát som sa už dostala konfrontácie, keď som sa im snažila vysvetliť, že klasické rúška slúžia hlavne na to, aby oni sami nešírili vírus. Márne.

Máš s koronavírusom osobnú skúsenosť a poznáš niekoho, kto sa ním nakazil?

Ja sama som bola párkrát testovaná. Dokonca som bola v Číne aj v karanténe, keď som pred mesiacom priletela z dovolenky z Ruska. 

Zvažovala si aj návrat na Slovensko, keď vláda spustila hromadné repatriácie späť do vlasti?

Zvažovala, nakoľko momentálne nepracujem a tak skoro ani nebudem. Vyzerá to tak, že do práce sa dostanem najskôr v septembri. O repatriáciu som požiadala, ale bolo mi povedané, že sa mám nejako dostať do Európy. Lety, ktorými som sa mala dostať do Európy, však boli zrušené. Mám to však ale naďalej skúšať. Takže v mojom prípade repatriáciu ružovo nevidím. 

Ako na tvoj pobyt v Číne reaguje rodina doma na Slovensku?

Sme v dennom kontakte a vzájomne sa pozitívne motivujeme. Samozrejme sa boja, takisto ako sa aj ja bojím o nich. Myslím, že žiadny rodič by nebol nadšený z toho, keby sa jeho dieťa nemohlo vrátiť domov. Som si istá, že nie som jediná. Keď sa teraz všetko v Číne vrátilo do normálu, už sú pokojnejší. Som tu v bezpečí.