Pred 25 rokmi uniesli prezidentovho syna. Akú rolu v únose zohrala SIS a čo má s prípadom spoločné Marian Kočner?

V tomto prípade vydali na Kováča ml. medzinárodný zatykač, ktorý poslúžil na jeho zadržanie potom, čo sa prebral z bezvedomia v rakúskom Hainburgu. Podľa vyjadrení prezidenta Kováča v knihe Ľuby Lesnej Únos bol predpoklad taký, že sa prezident nervovo zrúti, lebo sa jeho syn ocitol v rakúskej väzbe, odkiaľ ho vydajú do Nemecka.

„Čoraz zreteľnejšie sa mi zdá, že únos môjho syna bol zúfalý pokus mojich politických odporcov donútiť ma odstúpiť z funkcie. Súčasne sa ale ukazuje, že odhodlať sa k takému činu môžu naozaj  len dobrodruhovia. Hazardéri. Že to nemôže urobiť normálne uvažujúci človek,” poznamenal vtedy prezident.

Chyby

Okrem toho dnes už nebohý prezident považoval celú akciu za amatérsku. V tom sa zhoduje aj s dozorujúcim prokurátorom Serbinom, ktorý počas vyšetrovania narazil na viacero zaujímavostí. Jednou z nich bol aj tzv. skriňový mercedes 208 D, ktorý použili pri sledovaní Kováčovho domu vo Svätom Jure.

Podľa viacerých svedkov pôsobil poriadne nápadne, a to aj vzhľadom na to, že v ňom neustále hučala klimatizácia. Stopa mercedesu sa tiahla prípadom aj ďalej. Český denník Mladá fronta ešte v roku 1995 informoval o technikovi z mestečka Vysoké Mýto, ktorý sa na polícii prihlásil s tým, že je ochotný dosvedčiť úpravu toho istého vozidla v rámci zákazky pre slovenské ministerstvo vnútra. Na dodávku inštaloval technik zariadenie schopné 48-hodinovej prevádzky klimatizácie bez nutnosti zapnutého motora.

Okrem toho približne dva týždne po únose požiadal jeden z obvinených Igor M. ešte ako príslušník SIS policajta v obci Vojka nad Dunajom, aby dosvedčil formou úradného záznamu, že sa skriňový mercedes nachádzal v jeho služobnom obvode.

Potom, čo sa policajt na krytí zločinu odmietol podieľať, sa SISkári rozhodli v sklenárstve v bratislavskej Karlovej Vsi zadať zákazku na vyrobenie skiel, ktorými nahradili pôvodné sklá s neprehliadnou fóliou, aby ho neskôr svedkovia na súde nespoznali. Tu ich amaterizmus spočíval aj v tom, že príslušníkov SIS, ktorí boli sklá vymieňať, neskôr spoznala pracovníčka sklenárstva, čo dosvedčila aj pre štáb Českej televízie.

„Oskara Fegyveresa som našiel ja. Oskara Fegyveresa som priviedol k prezidentovi ja. Ja som bol ten čo ho presvedčil o tom, aby išiel vypovedať,” tvrdil svojho času pre dezinformačný portál Slobodný vysielač Marian Kočner.

Dopustili sa však viacerých chýb, ktoré súviseli s použitím áut. Jeden zo susedov Michala Kováča mladšieho registroval už pár dní pred únosom v blízkosti svojho auta okrem spomínaného Mercedesu aj iné podozrivé vozidlá.

Jednu z ich ŠPZ si zapísal a ako dôkaz doložil ústrižok novín, ktorý následne odovzdal policajtom a dodnes tvorí súčasť vyšetrovacieho spisu. „Lustrovaním vozidla vyšetrovateľ zistil, že bolo evidované na Jiřího Novotného, ktorý bol príslušníkom SIS,” uvádza v obžalobe Serbin.

Za azda najväčšiu chybu by však mohli páchatelia s odstupom času považovať angažovanie sa viacerých príslušníkov SIS, ktorí do momentu únosu netušili, čo idú robiť, keď sledovali prezidentovho syna. Na scénu prichádza Oskar Fegyveres.

Oskar Fegyveres

Oskar Fegyveres patril k členom jednej z troch skupín, ako ich pracovne nazýval Serbin, ktoré sa na únose nejakým spôsobom podieľali. Tá, v ktorej bol čerstvý SISkár, mala za úlohu Kováča ml. sledovať a v momente únosu vytvoriť v pozadí clonu, aby sa ku skutku nepriblížili autami civilisti, ktorých tam nechceli. Rovnako tak sa podieľal na spomínaných úpravách skriňového mercedesu.

Jeho výpoveď pred vyšetrovateľom Petrom Vačokom je kľúčovou v celom príbehu do tej miery, že kvôli nej musel utiecť zo Slovenska a následne komunikovať cez svojho kamaráta a spojku so Slovenskom – Róbertom Remiášom. Remiášov príbeh sa skončil tragicky v apríli 1996, po výbuchu jeho auta v bratislavskej Karlovej Vsi. Z jeho vraždy neskôr, tak ako z únosu, obvinili Ivana Lexu, podieľal sa na nej údajne aj vtedajší boss bratislavského podsvetia a neskôr tiež zavraždený Miroslav Sýkora.

Ešte pred Remiášovou smrťou sa však slovenská verejnosť aj vďaka nemu dozvedela podrobnosti o celom prípade a o tom, ako bola do prípadu zaangažovaná tajná služba. Vážnosť situácie demonštrovalo aj to, že sa chystala vražda aj samotného Oskara Fegyveresa, ktorej prípravu podľa informácii denníka SME polícia opätovne vyšetruje.

Zaujímavosťou je, že súčasťou komanda, ktoré po Fegyveresovi v zahraničí pátralo bola údajne aj manželka exministra vnútra Róberta Kaliňáka Zuzana, ktorá pre SIS vtedy pracovala.

Jednou z ďalších zaujímavostí, ktorá komplikovaný prípad zamotáva je aj súvislosť s Marianom Kočnerom. Ten sa totiž vzhľadom na svoju účasť v kauze Technopol podľa vlastných slov angažoval aj na vyšetrovaní samotného únosu.

Vyšetrovateľ Peter Vačok spomína v knihe Únos na list, v ktorom ho anonym informoval o tom, že sa na skutku podieľali príslušníci SIS. O spomínanom liste a jeho autorovi bolo roky ticho, kým sa k nemu v roku 2017 neprihlásil Marian Kočner ako jeho údajný autor.

„Oskara Fegyveresa som našiel ja. Oskara Fegyveresa som priviedol k prezidentovi ja. Ja som bol ten čo ho presvedčil o tom, aby išiel vypovedať,”  tvrdil svojho času pre dezinformačný portál Slobodný vysielač. Rovnako tak tvrdil aj to, že financoval Fegyveresov útek.

Obe tieto tvrdenia potvrdzuje od zrušenia amnestií aj niekdajší novinár a dnes okrem iného svedok v kauze vraždy Jána Kuciaka Peter Tóth. Kto ich však potvrdiť nevie je samotný Oskar Fegyveres, ktorý už viackrát povedal, že sa nikdy nezaujímal o pôvod peňazí. To, že sa však s Kočnerom stretol nikdy nepoprel, videli sa vraj v prezidentovej vile, kam Oskar Fegyveres prišiel zvestovať prezidentovi, na čom sa podieľal.

Doporučeno

Mafián Reichel: Když jsem vešel do místnosti, gangsteři mu řezali hlavu 28. července 2019 v 14:48

Aký mal Marian Kočner motív na to, aby polícia vyšetrila únos prezidentovho syna dodnes nevieme. Čo však vieme je fakt, že koncom roka 1997 vydal prezident Kováč amnestie, ktorým udelil všetkým aktérom kauzy Technopol milosť, vrátane Mariana Kočnera.

Po výpovedi Oskara Fegyveresa pred Petrom Vačokom nasledovalo zo strany polície už druhé obvinenie voči príslušníkom SIS. To ako prvé zrušil prokurátor a následne Petrovi Vačokovi prípad odobrali. Peter Vačok bol už druhým vyšetrovateľom kauzy, po tom, čo pôvodného vyšetrovateľa Jaroslava Šimuniča odvolali. Šimunič pre médiá povedal, že kauza môže mať politické pozadie a žiadal od Ivana Lexu odtajnenie viacerých príslušníkov SIS.

Do tretice tak dostal kauzu na starosť vyšetrovateľ Jozef Číž z banskobystrickej polície, čo by napĺňalo verziu Vladimíra Mečiara o tzv. “Stredoslovákoch”, ktorí kauzu preberú. Ten prípad odložil vzhľadom na to, že podľa jeho slov nenašiel dôkazy, ktoré by ho oprávnili vzniesť obvinenie konkrétnemu páchateľovi.

Amnestie

Notoricky známym prvkom prípadu zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny a následného vyšetrovania sú tzv. Mečiarove amnestie. Tie udelil Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident po tom, čo prezidentovi Kováčovi skončilo funkčné obdobie v marci 1998.

Príležitosti sa chopil hneď deň po prevzatí prezidentských funkcií a vydal amnestie, v ktorých nariadil „aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča mladšieho.”

O deň neskôr amnestie doplnil a rozšíril ich o všetky trestné činy spáchané v súvislosti so zavlečením Michala Kováča ml. Tieto amnestie následne zrušil ešte v ten istý rok nový premiér Mikuláš Dzurinda a definitívnu bodku za nimi dal parlament ústavným zákonom v apríli 2017.

Čo dnes?

Po zrušení amnestií sa naplnil scenár viacerých právnikov, ktorí svojho času vyjadrovali miernu skepsu nad tým, že sa organizátori a účastníci únosu dočkajú spravodlivého trestu.

Viac ako tri roky po zrušení amnestií leží 20-tisíc stranový spis únosu aj so Serbinovou obžalobou v trezore Okresného súdu  Bratislava III. Vďačiť za to možno aj obhajcovi obvineného Ivana Lexu – Mareka Paru.

Ten je okrem iného obhajcom aj Mariana Kočnera v kauze vraždy novinára. Vlani navrhol konanie prerušiť, kým nerozhodne Súdny dvor Európskej únie o tzv. prejudiciálnych otázkach. Jeho návrhu súd vyhovel a tak sa v celej kauze 25 rokov od zavlečenia Kováča mladšieho do cudziny nenariadilo ešte ani len hlavné pojednávanie.

Polemiku, ktorú má Súdny dvor EÚ na stole pripomenul v nedeľu pre TASR aj bývalý šéf vyšetrovateľov a súčasný dekan Fakulty práva Paneurópskej vyšokej školy Jaroslav Ivor. „Pokiaľ ide o posledný akt zrušenia amnestií z roku 2017, tu mám trochu obavy, ako sa k tomu postaví Európsky súd pre ľudské práva, respektíve Európsky súdny dvor, a to, či nebude skôr presadzovať to všeobecne vo svete a v Európe prezentované stanovisko o nezrušiteľnosti amnestií.”.

Aký je stav prípadu v samotnom Luxemburgu zatiaľ nevieme. O stanovisko sme požiadali minulý týždeň Okresný súd Bratislava III. Do publikácie článku sme odpoveď nedostali.

V prípade, že by sa napokon v kauze pojednávalo, sa bude musieť obžaloba vysporiadať s výpoveďou množstva svedkov, ktorí skutok videli pred 25 rokmi ako aj so situáciou ohľadom organizátorov a aktérov únosu. Jaroslav Svěchota mal byť ako jeden z vrcholných predstaviteľov SIS podľa obžaloby jeden z organizátorov únosu. V roku 1999 sa vyjadril, že bol duchovným otcom únosu Vladimír Mečiar. Je však už 16 rokov mŕtvy.

Kauza, ktorá sa začala ako konflikt dvoch ústavných činiteľov a skončila tragickou smrťou Róberta Remiáša, tak zostáva po rokoch naďalej neobjasnená.