Trojuholník smrti na východe: Koľko ľudí ešte musí zomrieť a kto si vypije toxický koktejl arzénu a PCB látok až do dna?

Stojím pri výtoku z odkaliska Poša do Kyjovského potoka. Cez spustené video v mobile sledujem ako z kanála v betónovom múre pod jednou z najväčších toxických skládok na Slovensku vyteká do potoka v lese hnedé spenené svinstvo.

Som tu už tretíkrát. Niekoľko dní sa na problémy s ekologickou katastrofou v zemplínskom trojuholníku smrti – územím medzi Vranovom nad Topľou, Humenným a Michalovcami pýtam starostov, aktivistov, ochranárov aj miestnych.

Toxická triáda chemických podnikov Chemko Strážske, Chemlon Humenné a Bukóza Vranov si tu už niekoľko desiatok rokov vyberá smrtiacu daň.

Snažím sa dopátrať čo je vlastne kľúčom k 40-ročného toxickému problému nad obcou Poša. Prečo štát toto územie, dnes už 15 rokov definované ako mimoriadne ťažká environmentálna záťaž, dávno nezlikvidoval.

Chcem vedieť, či sú obavy ochranárov a miestnych obyvateľov z rakoviny a iných chorôb spôsobených aj dlhodobým znečistením arzénom, polychlórovanými bifenylmi (PCB látkami) a ťažkými kovmi oprávnené.

Prečo už pár mesiacov prebieha enviro-vojna medzi ministerstvom životného prostredia a manažmentom Chemka Strážske. Práve odtiaľto sa 6 kilometrovým potrubím takmer 40 rokov odvádza do odkaliska nebezpečný odpad. Spaliny, popolček, škvara, kal, arzén, PCB látky, ťažké kovy, chemikálie.

Jedovatý prameň

Je to tu trochu ako v surrealistickom sci-fi filme podľa Franza Kafku. Jediné čo sa tesne popoludní v horúci septembrový deň hýbe, je pena vytekajúca z výpustu malej, zvetranej betónovej hrádze.

Inak je všade naokolo absolútne ticho a pokoj. Čas a život tu dávno zastal. Posledným jeho prejavom je prúd vylúhovaných, spenených jedov, ktoré pomaly a nepretržite napĺňajú prameň Kyjovského potoka, pokračujú do rieky Ondavy, Bodrogu, Tisy, Dunaja a vlievajú sa do Čierneho mora. A nenápadne, potichučky, celé desaťročia otravujú všetko živé.

Vo valcovom kanáli ústiacom z betónového múra hrádze, je v kontraste prenikajúcich slnečných lúčov vidieť, ako sa čiastočky hnedej spenenej tekutiny miešajú zo vzduchom.

Metrové potrubie nad hladinou akoby bolo vnútri plné nejakej pary alebo aerosólu. Vedľa skruže ústia potrubia je meradlo so stupnicou a číslami od 0 po 100. Dnes hladina siaha do jej polovice, po číslo 50.

Do rozširujúceho sa, asi 10-metrového recipientu pod múrom ústia po bokoch ešte dve menšie odtokové rúry, z ktorých tiež niečo pomaly kvapká.

Z betónového žľabu za múrom prúdi spenená tekutina priamo do úzkeho Kyjovského potoka. O niekoľko metrov ďalej sa stráca v malom lesíku. Po 3 kilometroch sa potok medzi obcami Poša a Nižný Hrušov vlieva do rieky Ondavy.

Celého ma prestúpi tichá jedovatosť odkaliskovej mikroklímy. Vo vode, v pôde, v sedimentoch, v rastlinách aj zvieratách, sa tu desiatky rokov ukladá arzén a polychlórované bifenyly (PCB) z miestnych chemických podnikov. Z trojuholníka smrti.

Urobím pár fotiek a celé odkalisko ešte raz obídem. Skúšam volať Jurajovi Lukáčovi z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK. Ak mi niekto pomôže rozlúsknuť tento problém, tak by to mohol byť on. Žiadny signál tu ale nie je.