Na svadbe sme nemuseli karhať ľudí štýlom: „S tým choď za Kotlebom, daj si rúško aj cez nos,“ hovorí foodbloger Čoje (Rozhovor)

Čo všetko ste teda museli pre sobáš v parku spraviť?

Museli sme si vybaviť súhlas oddávajúcej, platiť za prítomnosť matrikárky a udalosť nahlásiť technickým službám hlavného mesta. Pôvodne sme kvôli tomu museli aj uzavrieť zmluvu, ale nakoniec tam bol taký zlatý pán, ktorý keď zistil, že v parku nebudeme robiť nejaký koncert, ani podávať jedlo, tak sme to mohli obísť. V parku som sa s ním potom po svadbe stretol a tento pán zhodnotil, že sme miesto nijak nezničili a dal mi do ruky papier, na základe ktorého mi vrátia 200-eurový depozit.

Čiže komunikácia s úradmi podľa tvojich slov prebiehala v poriadku.

Áno, boli úžasní. Problém sme mali akurát v tom, že sa nám naša oddávajúca neozývala na e-maily. Potom vysvitlo, že bola odcestovaná, a tak sme si medzičasom našli inú oddávajúcu – Danu Kleinert. Ale úradníčka v Starom meste aj pán z technických služieb boli veľmi zlatí.

Vyšla vás svadba kvôli koronavírusu viac, než ste čakali?

Snažil som sa veci riešiť tak, aby sme v najneskoršej možnej chvíli mohli objednávku na pitie a jedlo zmeniť kvôli nižšiemu počtu ľudí na menšiu. Jediná finančná položka navyše bola teda za svadbu v exteriéri.

Nevznikol pred svadbou nejaký nečakaný problém?

Na jeden by som si spomenul. V parku som zistil, že matrikárka musela ženícha a nevestu pred obradom poučiť o tom, čo majú robiť. No v parku som bol vtedy iba ja s našimi dvomi občianskymi. Moja manželka teda musela ešte v gatiach utekať do parku. Matrikárka jej povedala, kde bude stáť a čo povie. Vtedy bolo asi 14:45. Potom utekala naspäť domov, kde sa za 5 minút prezliekla do svadobných šiat, aby prišla o 15:00 na obrad. Našťastie ale bývame kúsok od parku, a tak to stihla.

Čoho si sa pred svadbou najviac bál?

Vieš čo, týždeň pred svadbou sme ešte stále nevedeli, koľko ľudí vlastne budeme môcť mať. Boli sme preto veľmi smutní. Lebo vtedajšie celoštátne nariadenie sa líšilo od bratislavského, ktoré hovorilo o tom, že na udalosti vnútri je povolených 50 ľudí, vonku 100 ľudí a svadby po 23:00 môžu byť do 30 ľudí. My sme teda nevedeli, čo to znamená.

Či môžeme mať do 23:00 svadbu v interiéri do 50 ľudí, a potom máme po 23:00 poslať 20 ľudí domov, alebo svadba musí mať od začiatku 30 ľudí. Preto sme aj napísali niektorým ľudom, že možno im budeme musieť zrušiť pozvánku. Mali sme ale objednané víno aj pivo a občerstvenie a netušil som, či mám podľa toho upravovať počty. Behom dvoch dní sa to ale otočilo úplne naopak, pretože to nariadenie zrušili a nakoniec sme v ktoromkoľvek priestore mohli mať do 100 ľudí.

Našťastie si teda nikoho nemusel škrtať zo zoznamu pozvaných, mal si tam všetkých.

Hej, mal. Ľudia boli dokonca tak zlatí, že keď sme ich oboznámili s vtedajšou situáciou, sami sa ponúkali, že budú v skupine, ktorej zrušíme pozvánky. Čo samozrejme mohlo byť aj tým, že sa báli Covidu-19. Vtedy boli nové nariadenia a nikto nevedel, čo sa bude diať. Nakoniec sme to ale mohli potvrdiť všetkým.

Ako potom prebehla zábava?

Na žúrku sme mali rezervovaný podnik, v ktorom sa vo vnútri zmestí 50 ľudí a vonku je ešte záhrada. Mali sme to vymyslené tak, že všetkých vyženieme von. Našťastie nám vyšlo počasie, a tak sme boli hlavne vonku. Vnútri sme ale dali stoly tak, aby pri nich sedeli ľudia, ktorí boli aj mimo svadby v styku. Najprv teda v interiéri boli všetci v rúškach, a keď si sadli, dali si ich dole. Neskôr sme išli von.

V exteriéri ste už teda nemuseli mať rúška?

Nie, nemuseli. Môj príhovor miesto „vítame vás a bavte sa“ bol v štýle „dávajte si pozor“, ale my sme nemali svadbu, kde by sa tancovalo a pil tvrdý alkohol. No i keď si človek vypije viac piva a vína, už by si nedával možno to rúško tretí či štvrtýkrát naspäť, preto sme sa snažili dostať čo ľudí čo najviac von.

Nemuseli ste nikoho upozorňovať na dodržiavanie opatrení?

Boli sme pripravení aj napomínať, ale nebolo to treba, pretože väčšinou sa v hlúčikoch objavovali ľudia, ktorí sa  stretávajú tak či tak. A hlavne sme tam mali ľudí, ktorí sú rozumní a nenosia rúško pod nosom. Takže, sme nemuseli nikoho upozorňovať s tým, že „kámo, sorry, ale s týmto choď za Kotlebom, daj si to rúško aj cez nos“.

Mal si medzi hosťami niekoho, kto si musel dať pred svadbou robiť testy?

Mali sme tam ľudí, ktorí si niekoľko dní alebo týždne pred svadbou spravili testy a vyšli im negatívne. Ale nejakých pozitívne testovaných a vyliečených, to nie.

Nebál si sa pri svadbe aj o rodinu? Predpokladám, že medzi hosťami sedeli aj starší ľudia.

Áno, ale vyriešili sme to tak, že po obrade v parku sme išli na obed, ktorý bol do 20 ľudí. Tam sedela aj moja 80-ročná mama, rodičia nevesty a tety nevesty, ktoré sú tiež už dôchodkyne. Tam sme mali okruh rodiny a pár priateľov, ktorí sedeli oddelene. V podstate sme to usporiadali ako zónu starých a mladých ľudí. Starší ľudia potom zväčša na tú žúrku nešli. Boli tam síce rodičia nevesty, ale na nich dávame pozor od začiatku a nevystavujeme ich riziku. A okolo 23:00 odišli preč.

Zrejme ste ale nemali nejakú kontrolu zo strany hygieny, však? Tá by mala prísť až v októbri.Nie nie. I keď počas obradu prešlo okolo policajné auto a myslel som si, že niekto príde, ale išlo len o náhodnú hliadku.

Zaujal ma aj váš výber priestorov na oslavu. Prečo ste si na ňu zvolili práve metalovú kaviareň Mad Drop? To asi nie je úplne tradičné miesto na oslavy svadieb.

Majiteľka je kamoška, a tak sme sa dozvedeli, že tam už mali asi 2 či 3 svadby, ale nie je to úplne obvyklé, to hej. Bol to môj nápad. Uvažovali sme nad rôznymi miestami, ale bežné priestory sa nám nepozdávali. Navrhol som to mojej drahej, premyslela si to a súhlasila. Na Mad Drope sme chceli využiť najmä tú záhradu v exteriéri.  Zavreli teda o 4 hodiny skôr a pripravili pre nás oslavu.

Odporúčal by si sobáše v exteriéri v momentálnej situácii aj ďalším ľuďom?

Určite. Ten sobáš v parku bol nádherný a úplne uvoľnený. Keď nám navyše vyšlo skvelé počasie, ešte sme si vraveli, že ako dobre sme urobili. Dokonca by sme túto možnosť uvítali, aj keby nebol koronavírus. Podľa mňa je to najlepšie, čo môžu ľudia urobiť.

A tým, že to máme minútu od domu, môžeme celý život chodiť okolo miesta, kde sme sa zobrali. Navyše, v Zichyho paláci by bol každých 15 minút nový obrad a gratulácie by museli byť inde, aby sme nezavadzali ďalším svadobčanom. Po všetkých stránkach považujem sobáš v parku za skvelé rozhodnutie.

Nezvažovali ste ešte predtým, že svadbu kvôli obmedzeniam presuniete až po vyvinutí vakcíny?

Uvažovali, ale koncom augusta sa dalo ťažko odhadnúť, ako sa to vyvinie. Bolo v hre aj to, že to celé zrušíme, alebo sobáš spravíme úradne a žúrku až dodatočne. Mal to tak napríklad môj rakúsky synovec. Úradnú svadbu mali v marci a cirkevnú aj so žúrkou teraz v septembri.

Ktoré pravidlo od hygienikov bolo pre teba najviac mätúce?

Asi tie celoštátne obmedzenie v kontraste s Bratislavou. Vtedy nás teda zmiatlo opatrenie týkajúce sa interiérových udalostí do 50 ľudí, exteriérových do 100 ľudí a po 23:00 svadby do 30 ľudí. Toto bol pre nás najväčší stres a nevedeli sme, ako sa k veci postaviť.

Plánujete si spraviť v budúcich „lepších časoch“ ešte nejakú afterparty?

Áno, pretože sme mali niekoľko ľudí, ktorí síce chceli prísť, ale vzhľadom na starých rodičov či starostlivosť o malé deti na svadbe neboli. S nimi sme to vyriešili dohodou, že ich neskôr zoberieme na večeru a na drink. Dodatočná after party bola vlastne celý čas v hre kvôli tomu, že ak by sme mali iba sobáš, neskôr by sme pozvali ľudí po skupinkách na také menšie stretnutia.