Monika Chochlíková: Standupová scéna bola frustrovaná z toho, že MMA zápasníci išli strašne do popredia (Rozhovor)

Je to iné, ako profesionálny thajský box a to kvôli tomu, že pri ňom môžeš mať deň po vážení, čiže v deň zápasu, aj o sedem kíl navyše a nikto to nerieši. V amatérskom si musíš celý týždeň držať váhu, až dokým sa turnaj neskončí. 

Na Slovensku a v Čechách neexistovala žiadna profesionálna liga, ktorá by pravidelne robila turnaje. Profesionálne zápasy, ktoré som mala na Slovensku boli všetky len jednorazové galavečery, ktoré nezastrešovala žiadna organizácia, ale väčšinou ich organizoval majiteľ klubu, alebo nadšenec. V jeden večer prebehlo viac zápasov, ktoré však nemali žiadnu nádväznosť. Bellator bola prvá veľká organizácia, v ktorej som zápasila. Tento rok som mala zápas aj v Oktagone, ale to bola akcia nazvaná Underground a platili v nej také pravidlá, že to nebol ani thajský box ani MMA, ale niečo medzi. Okrem toho som zápasila ešte v organizácii ENFUSION, kde som mala tri zápasy a z toho jeden titulový, ktorý som však smolne prehrala.

„Keď sa pripravuješ na zápas, tak máš už nejaké základy a trénuješ len kondičku a taktiku na súpera. Ja som však bola z MMA totálny dement, musela som schudnúť aj do 48-kilovej váhovej kategórie, čo som nikdy predtým nerobila a aby toho nebolo málo som k tomu aj štátnicovala."

Ako si sa dostala do spomínaného Bellatoru? Predsa len je to druhá najväčšia organizácia.

Počas pandémie si ma všimol na sociálnej sieti jeden portugalský promotér, s ktorým som podpísala zmluvu. On má veľmi dobré kontakty na tieto svetové organizácie a keďže je taká situácia s covid-19 aká je, tak Bellator organizoval veľa turnajov v Európe. Tým, že hľadali súperku pre Jade Jorand, oslovili mňa.

Nebol to pre teba problém sa preorientovať z thajského boxu na MMA? Predsa len sú tam o niečo iné pravidlá.

Bolo to úplne iné. Ja som s MMA začala len tento rok v júni a to tiež len takým spôsobom, že som bola na troch alebo na štyroch tréningoch s Iľja Škondričom. To boli tréningy, v ktorých som sa zoznamovala s MMA, čiže neboli zamerané na konkrétnu prípravu. Prebiehali tak, že som sa spýtala, čo ma zaujímalo a to mi bolo vysvetlené. Nebolo to vedenie do MMA zápasu, ja som vtedy ani netušila, že za pár týždňov do nejakého naozaj pôjdem.

Potom sme sa dozvedeli už o konkrétnom zápase a tak sme oslovili Jakuba Müllera z Českej republiky - z Ostravy a za ním sme chodili trénovať. Náročné bolo aj to cestovanie tam a naspäť. Skoro celý september som ani nebola na Slovensku. Čo bolo na tom najhoršie bolo to, že ja som ani nevedela techniku. Keď sa pripravuješ na zápas, tak máš už nejaké základy a trénuješ len kondičku a taktiku na súpera. Ja som však bola z MMA totálny dement, musela som schudnúť aj do 48-kilovej váhovej kategórie, čo som nikdy predtým nerobila a aby toho nebolo málo, tak som k tomu aj štátnicovala. September bol pre mňa naozaj aj psychicky aj fyzicky náročný. 

Neviem to porovnať s klasickou prípravou na MMA zápas, nakoľko ja som to mala strašne zrýchlené. Bol by rozdiel, keby sa pripravujem konzistentne, rok trénujem a potom sa dozviem o zápase mesiac pred ním a už viem na čom stavať, ja som však ten mesiac išla od nuly. 

„Je to 19-ročná, mladá baba a vybrali jej také súperky, aby si vybudovala meno a potenciál. Lenže som prišla ja a pokazila som im plány."

Tento zápas v Bellatore si vyhrala ako prvá Slovenka na submisiu. Odbúchaš v tejto organizácií aj ďalšie zápasy?

Zatiaľ čakáme na vyjadrenie organizácie, majú toho teraz strašne veľa, nakoľko organizovali mnoho turnajov. Uvidíme. Ja som vo svojom vlogu dva týždne pred tým, ako som dostala ponuku na tento zápas povedala, že rok alebo dva nepôjdem MMA. Zrazu prišla ponuka a zobrala som ju. Hlavne teraz je taká situácia s koronavírusom, že zápasníci sú radi za každý jeden zápas. Niektoré ponuky sa úplne zatvárajú a iné naopak otvárajú. Neorientujem sa len na jeden smer, pretože teraz žijeme v takej dobe, že nevieme čo príde.

Pýtal som sa preto, lebo pokiaľ viem, sa väčšina zmlúv s takýmito organizáciami podpisuje na viac zápasov...

Áno. Oni podpísali moju súperku, Jade Jorand na dva roky a chceli ju budovať. Je to 19-ročná, mladá baba a vybrali jej také súperky, aby si vybudovala meno a potenciál. Lenže som prišla ja a pokazila som im plány. Nečakali, že keď takto podpísali babu, by mohla prehrať hneď prvý zápas a k tomu ešte takýmto štýlom. Boli z toho riadne prekvapení (smiech).

Uvidíme, ak by som si mohla vybrať, čo je v tejto situácií takmer nemožné, by som sa chcela uberať tými „standupovými" športami ako je thajský box alebo K1. To by bol môj dreamjob.

Čaká ťa v najbližšej budúcnosti nejaký zápas?

V súčasnosti ma nečaká žiaden zápas. Písala som aj promotérovi, že teraz do konca roka nechcem nič, pretože som mala rôzne zdravotné problémy počas poslednej prípravy. 

Mala som zlatého stafylokoka, zvracala som, nebola som na tom dobre. Potom sa mi v posledný týždeň prípravy spravila aj hrčka na hlave. Najprv som si myslela, že je to zo sparingov, to sa občas stáva, ale mne sa stále zväčšovala. Po zápase som sa už nevedela ani dočkať, kým prídem na Slovensko a pôjdem k lekárovi, lebo som kvôli bolesti nevedela ani spávať. Na Slovensku mi ju rozrezali a vyšiel z nej hnis. Do dnes užívam antibiotiká. Ja som od zápasu doteraz ani netrénovala. Momentálne som len na takom regeneračnom sústredení, nech sa dám do kopy. 

Vrátim sa k tvojej škole. Podľa mňa je celkom neštandardné, že niekto, kto profesionálne zápasí aj študuje na vysokej škole. Ako si vedela skĺbiť tieto dve veci dokopy?

Miestami to bolo ťažké, ale našťastie som mala takú školu, že veľa učiteľov mi vyšlo v ústrety. Väčšina z nich bolo naozaj milých, aj keď je pravda, že niektorí z nich neboli až tak fajn (smiech), ale nejako som to zvládla a počas mojej prípravy som aj zoštátnicovala. Školu už mám za sebou a som šťastná mgr.

„Keby mu Lajošove preváženie tak moc vadilo, mohol zápas odmietnuť. To neurobil, zobral peniaze a išiel do toho zápasu. Ak by neprehral, tak to vôbec nerieši. Bohužiaľ dostal vypínačku.."

Čo si študovala, ak sa ťa môžem spýtať?

Manažment športu na Masarykovej Univerzite v Brne.

Skomplikovala ti pandémia tréningy? Predsa len sú bojové umenia kontaktný šport, preto predpokladám, že do veľkej miery nevieš trénovať sama.

Môj partner je aj môj tréner, bývame spolu a máme spolu aj gym. Čiže aj počas tej prvej vlny, keď bolo všetko zatvorené, sme mohli bez problémov trénovať, akurát sme nemali sparing partnerov.  Aj tak si myslím, že sme mali na trénovanie lepšie podmienky ako 99% športovcov na Slovensku.

Aktuálne som na regeneračnom sústredení vo Viedni, čiže uvidíme čo bude, keď sa vrátim domov. Pravdepodobne však budem trénovať len s trénerom. 

Na ktorý, zo všetkých úspechov, ktoré si doteraz dosiahla si najviac pyšná?

Najcennejší úspech je podľa mňa druhé miesto na svetových hrách, ktorý som dosiahla v roku 2017. Ono to možno tak nevyzerá, lebo to je proste druhé miesto, ale je to olympiáda neolympijských športov a koná sa iba raz za štyri roky, presne rok po olympijských hrách. Keďže thajský box a K1 sú stále neolympijské športy, sú svetové hry najväčšia méta, kam sa zápasníci týchto športov môžu dostať.

Pre mňa má však najväčšiu hodnotu a najviac som prežívala získanie titulu majstra sveta v októbri minulého roka. O tento titul som sa totiž snažila predtým zabojovať už štyri krát, ale nikdy mi to nevyšlo. Na ceste  a týmto titulom mi v minulosti ukrivdili aj rozhodcovia. Teraz sa mi to konečne podarilo a naozaj som cítila neskutočnú radosť, že už som aj ja majsterka sveta.

Predpokladám, že sleduješ momentálnu situáciu vo svete MMA. Čo si myslíš o obvineniach trénera Shay Yunga voči Lajošovi Kleinovi? Tvrdí, že pri zápase v UFC podvádzal, lebo nesplnil váhu...Veľa slovenských písalkov a pseudo odborníkov kritizovalo Lajoša, že čakal na ponuku z UFC dva roky a nevedel zhodiť váhu. O zápase sa však dozvedel len týždeň alebo dva pred ním, a keď si zrátaš percentuálne, koľko z pôvodnej váhy za ten čas zhodil, oproti tomu, čo mu do váhy, akú mal pri vážení mať chýbalo, tak je to zanedbateľná čiastka. 

Ďalšia vec, ktorá sa mi vo všeobecnosti na celom profesionálnom MMA nepáči, je to, že musíš na seba strhnúť pozornosť prostredníctvom trash-talkov, čo oni robia. Ty keď prevážiš dávaš percentá zo svojej výplaty súperovi a ten súper navyše musí súhlasiť s tým zápasom. Keby mu Lajošove preváženie tak moc vadilo, mohol zápas odmietnuť. To neurobil, zobral peniaze a išiel do toho zápasu. Ak by neprehral, tak to vôbec nerieši. Bohužiaľ dostal vypínačku...

Niektorí zápasníci si nevedia priznať prehru a snažia sa ju obhájiť niečím iným. V tomto som totálne na Lajošovej strane. Síce nesplnil podmienku, nenavážil, ale dosť za to zaplatil.

40 % tuším.

To sú také peniaze, že ja keby prehrám, tak by som niekde sedela a držala hubu (smiech). Totálna blbosť je, čo robí ten tréner...

Teraz sme sa bavili o trash-talkoch v MMA, ktoré sú ti proti srsti. Ako to teda s nimi funguje v thajskom boxe, tam ich je menej? 

Takto. Teraz sa spýtam ja teba. Koľko MMA organizácií poznáš?

Napríklad Oktagon, Bellator, UFC...

Dobre. A koľko organizácií thajského boxu?

Žiadnu. 

No a toto je presne ten problém, je ich veľmi málo. Čo sa týka thajského boxu, je jediná organizácia, ktorá má prestíž ONE Championship, ktorá je vlastne teraz v Ázii. Oni majú úplne inú stratégiu a snažia sa akoby vytvoriť akýchsi národných hrdinov a vyzdvihovať ich pozitívne vlastnosti. Je to úplne iný štýl od západu, čiže od UFC alebo Bellatoru a je tam tých trash-talkov úplné minimum.

Problém je, že takýto koncept by u nás nefungoval, lebo sme tu iné obyvateľstvo ako v Ázii. Keďže tu nebola žiadna organizácia, ktorá by zastrešovala thajský box, sú podľa mňa u nás tie trash-talky úplne zbytočné, nakoľko je jedno či vyhráš alebo prehráš, lebo ťa výhra neposunie nikam ďalej, nemáš za ňu žiadne body a nezapisuje sa do rebríčka. Preto sa trash-talky v thajskom boxe nevyskytujú.

Síce teraz na Slovensku vznikla prvá organizácia zastrešujúca thajský box - Professional Muaythai League, ale v nej sú zatiaľ len štyri váhové kategórie a bohužiaľ vznikala tento rok, keď tu vládne pandémia, čiže je to komplikované.

Veľa zápasníkov, aj „standupových" prešlo do Oktagonu hlavne kvôli tej popularite a sledovanosti. Keď chceš však medzi tou kopou zápasníkov nejako vynikať, musíš niečo vymyslieť a tie trash-talky sú asi tá najľahšia cesta.

Takže ide iba o to prilákať pozornosť diváka?

Presne. Ja si myslím, že veľa z tých trash-talkov je len hraných. Nebudem ti hovoriť konkrétne mená, ale podľa mňa to niektorí zápasníci len hrajú a v skutočnosti nie sú takí, ako sa prezentujú. Myslím to tak, že sú v skutočnosti milší ľudia (smiech).

Mne tak prišiel Karlos Vémola...

Nechcela som to meno hovoriť, ale hej (smiech). Mne sa napríklad veľmi páči štýl Attillu, lebo je taký nepríjemný sympaťák. Je veľký a tým ti naháňa strach, ale zároveň vyzerá byť v pohode.

„Podľa mňa všetci zápasníci z tejto organizácie môžu byť brutálne vďační Ondrejovi a Paľovi, že ich takto pretlačili. Nebyť nich, by nemali takú pozornosť publika a toľko followerov."

Podľa mňa si jediná zápasníčka na Slovensku, ktorá točí pre svojich fanúšikov vlogy z tréningov a príprav, celkovo z toho backgroundu. Aké máš na to ohlasy? 

Nemám dosah tých vlogov tak brutálny, že by to bola nejaká priekopnícka vec, zatiaľ na ne však dostávam samé pozitívne ohlasy. Robíme to totálne amatérsky, tie videá natáčame na mobil a veľakrát tam nie je počuť ani zvuk (smiech). Keby to robíme profesionálne, s nejakým kameramanom, tak by to už podľa mňa nebolo také autentické. Preto sme sa rozhodli ísť touto cestou.

Ak niekoho zaujmem na sociálnej sieti, tak väčšinou, keď si pozrie ten vlog si ma ako keby ešte viac obľúbi. Napríklad po zápase v Oktagone mi strašne veľa ľudí písalo, že si ma prvý krát všimli až tento rok a potom si pozreli aj niektoré z vlogov, ktoré sa im zapáčili. To je pre mňa také zadosťučinenie, lebo je niekedy naozaj náročné točiť tie videá.

Ja som v prvom rade športovec, toto ma síce do veľkej miery baví, ale niekedy sa musím aj premáhať, aby som rozbitá po tréningu niečo do toho videa aj povedala. Tiež sa vždy musím upraviť, lebo predsalen tam nechcem vyzerať, ako nejaká „rachetla“, lebo ja väčšinou trénujem ako sedliak v roztrhaných teplákoch (smiech). Takže síce je to náročné, ale prináša to svoje ovocie.  

Doporučeno

Od vyhazovače až po světového bojovníka. První Slovák v UFC Ľudovít Klein se zapsal do historie domácího MMA 21. července 2022 v 8:30

Ako vznikla myšlienka začať ich točiť?

Musím sa priznať, že minulý rok sme boli všetci z tej „standupovej" scény frustrovaní z toho, že MMA zápasníci išli strašne do popredia. Pritom si myslím, že aj v tom „standupe" je nás veľa kvalitných zápasníkov, ktorí dosahujú výborné výsledky, len nemajú takú pozornosť ako tí MMA. Oni majú pozornosť hlavne vďaka Oktagonu, ten ich promuje. Podľa mňa všetci zápasníci z tejto organizácie môžu byť brutálne vďační Ondrejovi a Paľovi, že ich takto pretlačili. Nebyť ich, by nemali takú pozornosť publika a toľko followerov.

Keďže za mnou žiadna organizácia nestojí, som si musela vybudovať publikum a zaujať ľudí sama. Myšlienka točiť vlogy vlastne napadla môjho priateľa, nakoľko som dosahovala celkom dobré výsledky a málo ľudí o tom vedelo a už vôbec nevedeli o tom, koľko driny za tým je. Preto sme sa rozhodli im touto cestou ukázať príbeh okolo zápasenia, ktorý je podľa mňa zaujímavý.

Povedz mi na záver, čo je tvoj najväčší cieľ? Kam sa chceš vypracovať?

Môj najväčší cieľ, ktorý by som vo svojej športovej kariére chcela dosiahnuť je dostať sa na olympijské hry. Uvidíme však, lebo je to taká vec, ktorá nezávisí na mne.